0 ‘zbekist0n madaniyati

I  B O B .  M ADANIYAT  TUSH U N C H A S1
M adaniyat  tushunchasi  va  uning  m ohiyati.  Yuzaki  qaralganda,  kundaiik 
hayotda  “ m adaniyat”  so‘zidan  in so n n in g   faoliyat  tarzini  va ja m iy a tn in g   qay 
darajada  rivojlanganligini  aniqlovchi  k o 'rsa tk ic h   sifatida  foydalaniladigandek 
tuyuladi.  L ekin  m adaniyat  so‘zining  m azm u n -m o h iy atig a  c h u q u rro q   e ’tib o r 
beradigan  b o ‘lsak,  bu  atam a  tabiat,  ja m iy a t  va  insonlar  o ‘rtasidagi  o ‘zaro 
m unosabatlarni belgilab beruvchi  k o kp la b  qarashlar,  nazariyalar va g ‘oyalarga, 
tush u n ch a va tasaw urlarga nisbatan q o 'llan ilish in i  ham  anglab yetam iz.
XX  asrning  50-yiliari  boshida  am e rik alik   m adaniyatshunos  o lim la r A lfred 
K reber va  K layd  Klakxonlar  o 'zlarin in g   «M adaniyat:  tu sh u n ch a  v a  t a ’riflar» 
nomli asarida m adaniyatning  164 ta  ta 'rifi  m avjud ekanligini ko‘rsatib o'tadilar. 
Hozirgi  paytda «madaniyat» atam asining 400 d an  ortiqroq  ta ’rif]  m avjud. Agar 
ularga e ’tib o r bersak,  madaniyat tu sh u n c h a si  keng qam rovli  h a y o tn in g  deyarli 
barcha va h atto bir-biriga zid b o lg a n  sohalarini  ham  qam rab oluvchi tu sh u n ch a 
ekanligini  k o ‘ram iz.  Shu  boisdan  h a m   m adaniyat  tushunchasiga  in so n n in g  
aqliy faoliyati va jam iyat hayotining barc h a sohalarini qam rab oluvchi tush u n ch a 
sifatida ta ’rif b e rish ju d a  mushkul.
M adaniyatshunoslikka  oid  adabiyotlarga  nazar  tashlasak,  m ad an iy atn in g  
turlicha ta ’rifu talqinlari  mayjudligini  k o ‘ram iz,  chunonchi:  «inson to m o n id a n  
yaratilgan  m oddiy  va  m a ’naviy  b o y lik lar  yig‘indisi»;  «m oddiy  va  m a ’naviy 
qadriyatlar»;  «inson  tom onidan  y aratilgan  ikkinchi  tabiat»;  «insoniy  faoliyat 
mahsuli»;  «ijodiy  faoliyat»;  «ijodiy  faoliyat  m ahsuli»;  «jam iyatning  m a ’naviy 
hayoti»;  « in so n n in g   m a ’naviy  d u n y o si» ;  «insonning  ax lo q iy   fazilatlari» : 
«insonning  ichki  va  tashqi  olam i»;  «axloqiy  sifatlar  yig'indisi»;  «jam iyat 
faoliyati»;  «shartli  belgilar tizirni  yig'indisi»;  «shartli  tasvirlar»;  «ram ziy ishora 
va belgilar»;  «m e’y o rv a  andazalar»  va  shu  kabilar.
«K ultura»  atam asi  lotin  tilidan  o lin g an   b o ‘lib,  uni  birinchi  m a rta   fanga 
1871-  yili  tarixchi  va  e tn o g ra fo lim   E .T ay lo r  kiritgan.  U n in g   k o ‘rsatishicha, 
o ‘sha paytda bu tushunchaning b o r-y o ‘g ‘i  7 tagina ta ’rifi b o lg a n .
Aslida  m adaniyat  keng qamrovli v a m urakkab tushuncha.  S hu b oisdan ham  
yuqorida  ta ’kidlab  o'tganim izdek,  u n in g   400  d a n   ortiq  ta ’rifi  m avjuddir.
E .T a y lo r  o 'z in in g   « Ib tid o iy   m a d a n iy a t»   n o m li  a s a r id a   « k u ltu ra »  
(«madaniyat») tushunchasiga quyidagicha ta ’rif beradi:  «kultura yoki sivilizatsiya 
keng  ko‘lamli  etnografik  tushuncha  sh ak lid a  insonning jam iy at  a ’zosi  sifatida
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

egallab  oigan  bilim lari,  diniy  e ’tiq o d iari, san ’ati,  axloqi,  h u q u q i,  m arosim lari 
va  b o sh q a  odatga  aylangan  qobiliyatlari  yig'indisidir».  A lbatta,  hu  ta ’rifda 
E .T a y lo rn in g   «kultura»  (« m a d a n iy a t» )  tu sh u n c h a sig a   e tn o g r a f   sifa tid a  
yo n d ash u v i k o ‘zga tashlanadi.
A rx eo lo g lar,  faylasuf  va  m ad an iy atsh u n o slar  «kultura»  («m adaniyat») 
tushunchasiga ta ’rif berishganida,  E.Taylor singari m adaniyatni m a ’naviy hodisa 
sifatida olib  qarash biian birgalikda  m oddiy predm etlar,  n arsalar va boyliklar, 
s h u n in g d e k ,  in s o n   t o m o n id a n   a m alg a   o s h iriia d ig a n   is h la b   c h iq a ris h  
ja ra y o n la rin i ham  nazarda tu tad ilar.
M adaniyat  haqidagi  fikrlar  insonning  paydo  bo‘lishi  bilan  bir  vaqtda,  ya’ni 
oddiy  to sh   qurollardan  foydalanib  ov  qilish,  o ‘lja  va  m evalami  terib  iste’mol 
qilish,  ilk  dehqonchilik  bilan  shug‘uilangan  va  ilk  shahar  m adaniyatini  vujudga 
keltirgan  davrlardayoq paydo  b o lm a g a n .  Madaniyat  tushunchasi  dastlab  atam a 
sifatida vujudga kelgani bilan hali jamiyatning moddiy va ijtimoiy hayotini, odamning 
ongli m ayjudot sifatidagi insoniylik qiyofasini anglatmas edi.  Inson bunyodkoiiik 
faoliyatining  jam iyat  taraqqiyotidagi  o ‘m ini  anglab  yetish,  inson  qiyofasini 
shakllantirish, ya’ni uning ongi va tafakkuriga ta’sir etish orqali jam iyat manfaatlariga 
m os  keladigan  insonni  shakllantirish  zaruriyati  paydo  b o lg a n   davrlarga  kelib 
«m adaniyat» va «kultura» atam alarining mazm un-m ohiyati o ‘zgaradi.
A gar «madaniyat» va «kultura» atamalarining qo‘llanish tarixiga e'tiborbersak, 
«m adaniyat» arabcha «m adina» so ‘zidan olinganligi va «shahar» degan m a ’noni 
anglatishini k o ‘ramiz. «K ultura» so‘zi esa yuqorida yozganim izdek,  lotinchadan 
olin g an   b o 'lib ,  «ishlov  berish,  parvarishlash»  ya’ni  tuproqqa  va  yerga  ishlov 
berish kabi  m a ’nolam i anglatgan.  Keyinchalik m azkur atam alam ing  m azm un- 
m o h iy ati o ‘zgarib borgan.
K ishilik jamiyatidagi  beqiyos  o ‘zgarishlar,  davlatlar va  m intaqalar o'rtasidagi 
iqtisodiy-siyosiy  va  ijtim o iy -m a d a n iy   aloqalarning  m urakkablasha  borishi, 
ja m iy a tn in g   iq tiso d iy   va  m a ’n a v iy   h a y o tid ag i  tu b   o ‘z g a rish la r,  inson 
imkoniyatlarining yuzaga chiqa borislii, tabiat va jamiyatning o ‘zaro aloqasida inson 
o ‘m in in g   orta  borislii,  tabiat,  jam iyat,  inson  tafakkuri,  taraqqiyoti,  kishilaming 
turm ushi,  o ‘zaro  m unosabatlarga  oid  umumlashtiruvchi  tushunchalarga b o ‘lgan 
ehtiyoj  m adaniyat  tushunchasi  m ohiyatining o'zgarishiga  olib keldi.
« M ad an iy at»   so ‘zin in g   etim o lo g iy asig a  e ’tib o r  b ersak ,  so ‘zn in g   kelib 
ch iq ish id a   arablar turm ush  tarzi  m u h im   rol  o ‘ynaganligini  k o ‘ram iz.  Chunki 
q ad im d a   A rabiston  yarim orolida  yashovchi  qabilalar  ikki  xil  tu rm u sh   tarziga 
ega b o ‘lganlar.  C h o ‘l h u d u d larid a chorvachilik bilan shug‘ullanuvchi qabilalar 
«badaviy»lar  deb  n om langan  b o ‘Isa,  o ‘troq  hayot,  y a’ni  shaharlarda  m uqim  
y a s h o v c h i  a h o li  « m a d a n iy » la r  (« sh ah a rlik lar» )  d eb   y u ritilg an .  B u n d an  
k o 'rin a d ik i,  «m adaniyat»  so ‘z in in g   kelib  chiqishida  faqatgina  shaharlarda 
yashovchi aholi, ulam ing hu n arm an d ch ilik  va savdo-sotiq bilan kun kechirishi, 
k arvon  y o 'llari  xavfsizligini  ta 'm in lo v c h i  qabila  va  x o nadonlam ing  turm ush
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

tarzi  m uhim   roi  o ‘ynagan.  Chunki  «m adaniy»lar, b irinchjdan,  o ‘tro q  turm ush 
tarz i,  h a y o t  sh art-sh aro itlari;  ik k in c h id a n ,  o n g   va  ta fa k k u r  ta ra q q iy o ti; 
u eh in c h id a n ,  m uayyan  k asb -h u n ar  b ilan   sh u g ‘ullanishi,  m a ’rifat,  bilim ga 
intilishi;  t o ‘rtinchidan,  davlat boshqanividagi  faolligi,  uyushqoqligi va boshqa 
tom onlari;  beshinchidan,  o*zga  xalqlar,  ularning  ishlab  ch iq arish  v a  turm ush 
sharoitlari v a  boshqa  dinlar bilan  tanishligi jih atid an   «badaviy»iarga  nisbatan 
a n ch a   old in d a  b o lg a n lar.  Shu  b o isd a n   chorvachilik  bilan  sh u g ‘ullanuvchi 
k o kc h m an ch ilar  shaharliklam i  «m adaniylar»  deb  ataganlar.
M arkaziy Osiyo mutafakkirlarining m adaniyat haqidagi qarashlari.  M arkaziy 
Osiyolik  buyuk  tafakkur  egalari  m ad an iy atlilik   masalasiga  in so n n in g   ruhiy- 
m a'naviy kam oloti,  ong va tafakkur taraqqiyoti,  fozil jam iyat va kom il  insonlar 
masalasi  nuqtayi  nazaridan  kelib  c h iq q a n   holda yondashadiiar.
Sharq  m utafakkirlari  m adaniyat  m asalasin i  in so n n in g   m a ’n av iy -aq liy  
barkamolligi shaklida, baxt-saodatga erishuvi tarzida tushunadilar.  Bu a n ’anaviy 
tushuncha  keyingi  avlodlar  tafakkuridan  m ustahkam   jo y   olgan.  S hu  sababli 
«madaniyat» deganda ko‘proq insonning m a ’naviyati, uning ichki  kechinm alari 
va  tashqi  qiyofasining  m ushtarakligini  k o ‘z  oldim izga  keltiram iz.  Y uqorida 
ta ’kidlaganim izdek,  «madaniyat»  s o ’zi  arab ch a  «m adina»  so ‘zid an   olingan 
bo‘!ib,  «shahar»  degan  m a’noni  an g la tad i.  D em ak,  «m adaniyatli»  so ‘zining 
lug'aviy  m a ’nosi  «shaharlik»  m a 'n o sin i  bildiradi.
Abu N asr Forobiyning fikricha,  m adaniyatlilik — bu fozillik,  aqliy kam olotga 
erishm oqlikdir.  Shuningdek,  Forobiy  m adaniyatlilik  deganda,  h a r  b ir  kishisi 
kasb-hunarli,  teng  huquqli,  ular  o ‘rtasid a  farq  b o lm ay d ig an ,  h a r  kim   o ‘zi 
istagan yoki  tanlagan kasb-hunari b ilan  sh u g ’ullanish im koniyatiga ega b o ‘lgan 
sh a h a r  (ja m iy a t)n i  tushungan.  U   m a d a n iy a tlilik   d e g an d a ,  id é a l  ja m iy a t 
tushunchasini ilgari  suradi.
«M adaniy jam iyat  va m adaniy s h a h a r  (yoki  m am lakat)  sh u n d a y  b o ‘ladiki, 
shu  m am lakatning  aholisidan  b o ‘lgan  h a r  b ir  odam   k asb -h u n a rd a n   ozod, 
ham m a  bab-baravar  b o ‘ladi,  kishilar  o 'rta sid a   farq  b o lm a y d i,  h a r   kim   o ‘zi 
istagan  yoki  tanlagan  kasb-hunar  b ilan  sh u g ‘ullanadi.  O d a m lar c h in   m a ’nosi 
bilan ozod bo lad ilar.  Biri ikkinchisiga x o ‘jayin bolm aydi.  O d am lam ing tinchlik 
va erkinliklariga xalaqit beruvchi sulton  (y a 'n i podshoh) b o ‘Imaydi.  U la r orasida 
turli  yaxshi  odatlar.  zavq-lazzatlar  p ay d o   b o ‘ladi»,  deb  yozadi  F o ro b iy 1.
Shu  bilan  birga.  Forobiy  o ‘z  asarlarid a  m adaniy  bilim   h aq id a  ham   fikr 
yuritadi.  U n in g ch a,  m adaniy  bilim ,  « shunday  narsalarni  o ‘rgatuvchi  ilmki, 
uning  yordam ida  shahar xalqlari  v a  sh ah arlik   b o ‘lm agan  xalqlarni  o ‘z  ichiga 
olgan...  insonlarga xos b o lg a n  b arc h a xislatlar» birlashtiriladi.
Forobiy o ‘z asarlarida birinchi b o ‘lib, jam iyatning kelib chiqishi,  m aqsad va 
vazifalari haqida fîkryuritarekan. eng a w a lo ,  madaniyatli jam iy atn in g  ko‘pgina
'  Forobiy.  Fozil odamlar shahri: — T.  1993.  190-bet.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

tom onlari:  davlatni  boshqarish,  t a ’lim   va  tarbiya,  axloq  va  m a ’rifat,  iym on  va 
e tiq o d ,  u ru sh  va tinchlik,  m eh n a t  va boshqalarga alohida e ’tib o r beradi.
B u  davrda  yashagan  m utafakkirlam ing  ko'pchiligi  insonning  m adaniyat- 
liligini  fozillikda  va  d o n ish m an d lik d a ,  uning asosi  hisoblanuvchi  m a'rifatlilik 
va bilim d o n lik d a  deb biladi.  M a sa la n ,  Beruniy:  «Bilimsiz kishilam ing  ko‘ngli 
xurofotga  m oyil  b o la d i» ,  d eb   t a ’kidlasa,  Ahm ad  Yugnakiy:  «Bilimli  kishi 
vafot  e ts a -d a ,  o ‘z  n o m in i  ab ad iy lash tirib   ketadi»,  -   d eb   yozadi.  lm o m  
G ‘azzoliy esa,  «Inson  m oddiy  b o y lik lar bilan em as,  balki  m a ’naviy fazilatlari 
b ilan  o ‘z  abadiyligini  yaratadi»,  d eb   hisoblaydi.
A l-X o ra z m iy ,  A l- F a rg ‘o n iy ,  A b u   A bdulloh  M a rv a z iy ,  Ib n   S in o la r 
in so n n in g   tash q i  tabiat  va  o ‘zi  yashayotgan jam iyat  taraqqiyoti  qonuniarini 
bilish,  o ‘rganish  va  tahlil  qilish  o rq ali  axloqiy  kam olotga  (m adaniyatlilikka) 
erishishi  m um kinligi g ‘oyasini  ilgari  suradilar.
B eruniy  o ‘z  asarlarida  n afaqat  insonning  m adaniyatliligi,  y a'n i  insoniy 
f a z iia tla r n i  o ‘zid a   m u ja s s a m la s h tiris h i  m a sa la sin i,  b a lk i  tu r li  x a lq la r 
m adaniyatlarining o'zaro aloqadorlikda b o ‘lishi va bir-biriga ta ’sir etishi natijasida 
rivojlanib,  boyib  borishini  yoritib  beradi.
Y u su f X os  H ojib,  A hm ad  Y ugnakiy  va  N osir Xusrav  kabi  buyuk  siym olar 
esa m a'n av iy -m ad an iy  tubanlikni keltirib chiqaruvchi jaholatparastlikdan bilim 
olish  orq ali  qutulish  m um kin,  d eb   hisoblaydilar.
T e m u r  va  tem uriylar  davri  m utafakkirlari  ham   o ‘zlaridan  oldin  yashagan 
b u y u k   siy m o lar,  allo m alam in g   a n ’anaviy  qarashlariga  sodiq  qolgan  holda 
in so n n in g  m adaniyatliligi masaiasiga bilim donlik, m a ’rifatlilik,  yetuk axloqlilik, 
ruh  sofligi,  iym on  butunligi,  y a ’n i  h aq iq iy  insonparvarlilik  nuqtayi  nazaridan 
turib  yondashadilar.
M a sa la n ,  m ash h u r  faylasuf Ali  H usayn  Juijoniy  o ‘z  asarlarida  insonning 
m a d a n iy la sh u v i,  y a 'n i  in so n   m a ’n av iy   dunyosining  m odd iy lash u v i  ruhiy 
m u n o s a b a tla r in in g   in s o n   x a tt i - h a r a k a t i .  ta b ia t  va  ja m iy a tg a   b o l g a n  
m u n o sab atlarid a  m oddiylashib  kelishi  masalalarini  yoritib  beradi.
A b d u ra h m o n   Jom iy  h a m   in s o n n in g   m adaniyatliligini  d o n ish m an d lik , 
fozillik  va  bilim donlikda  deb  biladi.  U ning nazdida  ilm   kishini  irodali  qiladi. 
M adaniyatsizlik belgilari hiso b lan m ish  nochorlik, jaholat,  m unofiqlik, xiyonat 
va  h a s a d d a n   qutqazadi.  U n in g c h a ,  m a ’naviy-m adaniy  kom illik  darajasiga 
erishgan  kishi  nafaqat bilim   o lad i,  balki  boshqalarga  ham   ilm   ulashadi.
A b durahm on Jomiy o ‘zining «Lujjat ul-asror» asarida o'zid a n  oldin yashagan 
m u tafak k irlam in g   fikrini  davom   e ttirib ,  insonning  m ukam m alligi  {madaniy- 
m a ’naviy kom illigi) uning halol va p o k  yashashi biror-bir kasb etagidan tutishi, 
o ‘z  m e h n a ti  evaziga  kun  k o ‘rish id a,  d eb   biladi.
Jo m iy n in g   musiqaga oid «R isolayi  musiqiy» asarida m usiqaning insonning 
kam ol  to p ish i,  unga  m a ’naviy  o z u q a   berishi,  uning  m a ’naviy  ehtiyojlarini 
q o n d irish d ag i  aham iyati  haqidagi  fikrlari  o ‘ta  m uhim dir.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

A lisher N avoiy esa yetuk axloqlilik,  m a 'rifa tg a  intilish va ad olatparvarlikni, 
y a ’ni buyuk insoniy ideailanii q am rab  olu v ch i  insonparvarlikni m ad an iy atlilik  
tarzida tushunadi.
A lisher  N avoiy  o ‘z  asarlarida  m a d a n iy a t  m asalasini  ijtim oiy  va  axloqiy 
hodisalar  bilan  o ‘zaro  bog‘liqlikda,  deb  biladi.  Insonning  m a d a n iy -m a ’naviy 
qiyofaga ega bo'lishi faqatgina adolatli jam iyatdagina amalga oshadi, deb hisoblaydi,
Jaloliddin D avoniy o'zining «Axloqi Jaloliy» asarida  Forobiy singari  fozillar 
shahrini  m ad an iy  shahar tarzida tu sh u n a d i.  U n in g ch a,  fozil  sh a h a r  «shunday 
shaharki,  uning qoidasi baxt-saodatga erishuvidan va baxtsizlikka olib boradigan 
h o d isalam i  b a rta ra f  qilishdan  iborat».  D av o n iy   ham   k ish ila m i  m a 'rifa tli 
b o ‘lishga,  k asb -h u n ar egallashga  ch aq irad i.
Keyingi davr m utafakkirlari,  ayniqsa,  T u rk isto n   m a'rifatp arv arlik  h a ra k a ti 
vakillari  m a d a n iy a t  tu sh u n ch asin i  x a lq n i  savodli,  ilm li,  m a ’rifatli  qilish  
g ‘oyasi  b ila n   b irla sh tird ila r.  U la r  sh a x s,  m illa t,  d av lat  va  ja m iy a tn in g  
madaniylik darajasini shaxs va xalqning o ‘z - o ‘zini va milliy o'zligini anglashida, 
deb  bildilar.  M a ’rifatparvarlik h a ra k a ti  vakillarining  aksariyat  q ism i ja m iy a t 
va in so n n in g  m a ’naviy-m adaniy riv o jlan ish in i  m adaniy taraq q iy o td a  O siyoga 
n isb atan   a n c h a   ilgarilab  ketgan  Y e v ro p a n in g   ilg‘o r  m a d a n iy   y u tu q la rin i 
o ‘zlashtirishda k o ‘rdilar.
«Kultura» so‘zi m a'nosining rivojlanish bosqichlariga to 'x tala d ig an  boMsak. 
dastlab  u  lo tin ch a  «cultura»  so ‘zid an   o lin g an   b o ‘lib,  yerga,  tu p ro q q a   ishlov 
berish  m a 'n o la rin i  anglatgan.  R im n in g   m a sh h u r  h uquqshunosi,  n o tig ‘i  va 
publitsisti  M ark  Tulliy  Sitseron  (era m iz d an   aw alg i  106-43-  yillar)  o 'z in in g  
«Tuskulan  suhbatlari»  nomli  asarida,  m a sh h u r  shoir  K vint  G o ratsiy   F lak k  
(eram izdan  aw alg i  65-8-yillar)  o ‘zin in g   «Satiralar»  nom li  asarida  b irin c h i 
m arta  «kultura»  so'zini  «cultura  an im a»  —  «R uh  (jon)ni  takom illashtirish» 
tarzida qo'llaydilar.  Shuni unutm aslik k erakki,  «kultura» so ‘zi dastlab m o d d iy  
ishlab  chiqarishga  nisbatan  ishlatilgan  b o ‘lsa,  b irm u n ch a  keyinroq  ruhiyatga 
tegishli atam a sifatida qo'llanila boshlangan.
D a rh a q iq a t,  m adaniyatshunoslik  fani  m ad an iy at  tu sh u n c h a sin i  ilm iy - 
nazariy  va  am aliy jih atd an   tahlil  etuvchi  falsafiy  t a ’lim otdir.  S h u n in g   u c h u n  
ham  bu fan m adaniyatning paydo b o iis h i va ijtim oiy-tarixiy jaray o n d a rivojlana 
borishining o ‘ziga xos qonunlarini o ‘rgana borib,  uning ijtimoiy hodisa sifatidagi 
m azm uni va m ohiyatini  ham da xususiyatini o ch ib  berishga kirishadi.
M uayyan  xalqning  m adaniyati  d a s ta w a l  ushbu  xalqning  h a r  b ir  ijtim oiy 
tarixiy davrda yaratilgan moddiy va m a ’naviy faoliyatining o'ziga xos to m o n lari, 
xususiyatlari,  o ‘zaro   aloqadorligi  b ilan   belgilanadi.
Insoniyat  to m o n id a n   barcha  m o d d iy   v a  m a ’naviy  boyliklarini  y a ra tish  
ja r a y o n i  q u y id a n   y u q o rig a ,  o d d iy d a n   m u ra k k a b lik k a ,  a lo h id a lik d a n  
umumiylikka ega b o ‘luvchi o ‘ziga xos uzluksiz jarayon hisoblanib,  uning o ‘tm ishi 
va hozirgi ko‘rinishi o ‘rtasida dialektik birlik m avjuddir.  M adaniy boyliklam ing
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

yaratilishi  jarayonidagi  b a rc h a   b o sq ic h lar  doimo  bir-birini  to ‘ldirib  borgan. 
Ibtidoiy  davrda  insoniyat  to m o n id a n   yaratilgan eng oddiy tosh  qurollar bilan 
hozirgi zam onaviy m ehnat quroiJari o ‘rtasida ham o'ziga xos bog‘Iiqlik mavjuddir. 
C h u n k i,  b irinchidan,  agar  ib tid o iy   tosh  qurollari  mavjud  b o ‘lm aganida  edi, 
hozirgi zam o n  qurollari  ham  vujudga  kelmagan b o 'lard i,  ikkinchidan,  ibtidoiy 
quroU arning  ham ,  zam onaviy  q u ro llarn in g  ham   bajaradigan  vazifasi  bir  xil.
M a ’naviy  m adaniyat  h a q id a  ham   shu  fikrni  aytish  m um kin.
Lekin insoniyat tarixining m uayyan bosqichida yaratilgan m adaniyat o ‘zidan 
oldingi  bosqlchiarda  yaratilgan  m adaniyatdan  farq  qiladi  va  o'zgargan  holda 
vujudga keladi. Jam iyat o ‘zidan oldingi  m adaniy boyliklami k o ‘r-k o ‘rona qabul 
q ilm aydi,  balki  ularni  ijobiy  to m o n d a n   o'zgartiradi.
M a d a n iy a t  h ar  b ir  d av r  e h tiy o jlarig a  moslangan  tarzd a  yaratiladi.  Agar 
m o d d iy  va m a ’naviy m ad an iy atlam in g  o 'za ro  ta ’siri  masalasiga e ’tibor bersak, 
in so n iy a t to m o n id a n  dastJab  m o d d iy  m adaniyat elem en tlari yaratilganligini, 
so 'n g ra  u  (m oddiy m adaniyat)ning b ir nech aelem en tlarin i o ‘zida birlashtirgan 
(a lb a tta ,  turli  xil  vazifalarni  bajaru v ch i)  birm uncha  m urak k ab ro q   turlari 
p ay d o   b o ‘lgan!igini  k o ‘ram iz.  B o sh q a ch a  qilib  aytganda,  insoniyat  dastlab 
o ‘zin in g  m oddiy-biologik eh tiy o jlarin i  qondiruvchi  m oddiy boyliklarni,  solng 
m a ’n a v i y - i j t i m o i y   e h t i y o j l a r i n i   q o n d ir u v c h i  m a ’n a v iy   b o y lik la r n i 
y aratg an lik larin i  anglab  y e ta m iz .  S hu  bilan  birga  m oddiy  m adaniyat  har 
q a n d a y  ja m iy a t  ijtim o iy -iq tiso d iy   form atsiyasining  bazasi  -   oddiy  boyliklar 
ish lab  ch iq arish  ja ra y o n in i  tash k il  etad i  va jam iyatning ustqurm asi  m a ’naviy 
h a y o tin i  b e lg ila b   b e ra d i.  M o d d iy   ehtiyoj  m a 'n a v iy   e h tiy o jn i  belgilab 
b e rg a n id e k ,  m o d d iy   m a d a n iy a t  m a ’naviy  m a d a n iy atn in g   sh ak llan ish   va 
rivojlanish  jaray o n in i  belgilab  beradi.
A m m o  bu  m a ’naviy m ad an iy at  m oddiy madaniyatga butunlay tobe,  dcgan 
m a ’n o n i anglatmaydi. Ayrim tarixiy davrlar, bosqichlar vajarayonlarda m a’naviy 
m ad an iy at nisbiy m ustaqillikka ega b o la d i.  Tarixiy taraqqiyot qonuniyatlari va 
ja ra y o n la ri  shuni  k o ‘rsatadiki,  ay rim  hollarda m adaniyat jam iyatning um um iy 
taraq q iy o tid an   ilgarilab  ketadi,  ayrim   hollarda  esa  o rq ad a  qoladi.  M asalan, 
Y evropadagi  U yg'onish  davrida  m a ’naviy m adaniyat um um ijtim oiy taraqqiyot 
ja ra y o n id a n  ancha ilgarilab ketgan.  Buyuk kashfiyotlar am alga oshirilgan.  Ilg'or 
g ‘oy alar  va  nazariyalarning  vujudga  kelishi  ijtimoiy  taraqqiyotga  to ‘sqinlik 
qilayotgan  diniy  m utaassiblik  (fa n atizm )n i  yengadi  va  yangi  ishlab  chiqarish 
usuli  -   kapitalistik  ishlab  c h iq arish   usuli  elem entlarining  ishlab  chiqarish 
k u ch lari rivojlanishiga,  fan va texnika taraqqiyotiga yo kl ochiladi.
M oddiy va m a ’naviy m adaniyat yagona birlik va umumiylikda mavjud boladi. 
U larn i  bir-biridan  ajratgan  h o ld a  ta s a w u r  etib b o ‘lmaydi.  C h u n k i,  insonning 
o ‘zi  biologik  va  ijtim oiy  o m illa rd an   iborat  bo‘lib,  biologik  m avjudot  sifatida 
o 'z id a   m oddiy  ehtiyojlar  b ilan  birgalikda  m a'naviyatga  bo 'lg an   ehtiyojlam i 
h a m  birlashtiradi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Inson dasîlab o'zidagi biologik ehtiyojlarni qondirish uchun turli xil m o d d iy  
boyliklarni,  o z iq -o v q a t,  k iy im -k ech ak ,  tu ra rjo y ,  tu rli-tu m a n   u y - r o ‘zg ‘o r 
buyumlarini ishlab chiqaradi.  Bu iste'm ol vositalarini ishlab chiqaiish ja ray o n id a 
z a ru r  b o ‘lg an   ish lab   c h iq arish   v o s ita ia ri  (m e h n a t  p re d m e ti  va  m e h n a t 
vositaiari)ni yaratadi. Albatta,  m oddiy b o y lik lar insonning m uayyan q o b iliy at. 
tajriba, k o 'n ik m a va malakalarisiz vujudga kelm aydi.
D em ak,  m oddiy  boyliklar  ishlab  ch iq arish   jarayoni  uchun  z a ru r  b o ‘lgan 
b arch a  ele m en tlar:  m ehnat  vositaiari.  ish la b   ch iq arish   q u ro llari,  in s o n iy  
qobiliyat,  m alak a,  k o ‘nikm a  va  ta jrib a,  sh u n in g d ek ,  iste'm o l  v o sita ia ri  — 
m oddiy  m adan iy atn in g  asosiy  elem en tlarin i  tashkil  etadi.
Inson  ijtim oiy  m ayjudot  sifatida  m a ’naviy  ehtiyojlarini  h a m   q o n d irish g a 
harakat qiladi.  Insonning ijtimoiy m avjudotligi ijtim oiy ongining turli shakllari; 
ilmiy,  badiiy,  huquqiy,  axloqiy,  d in iy   va  bosh q a  qarashlari  bilan  b ev o sita 
bog‘liqdir.  U   o ‘zining  bu  qarashlarini  in so n iy at  to m o n id an   y aratilgan  fan, 
s a n 'a t,  h u q u q ,  axloq  va  diniy  e ’tiq o d   k a b ila r  orq ali  ifodalaydi.  K ish ila r 
o 'z l a r i n i n g   m a ’n a v iy   e h tiy o jla r in i  q o n d i r i s h ,  o b y e k tiv   b o r l i q n i   va 
um um insoniyat to m o n id an  yaratilgan b a rc h a  m a'n av iy  boyliklam i o 'z la sh tirish  
jarayonida o ‘z m a ’naviy qiyofalarini h a m  o ‘zgartira boradilar.  B osh q ach a  qilib 
a y tg a n d a ,  in s o n   m a ’naviy  b o y lik la r  y a r a tis h   ja ra y o n id a   o ‘z  q iy o fa s in i 
o ‘zgartirib, ijodiy kuch va qobiliyatlarini rivojlantiradi, aqliy, axloqiy va b ad iiy - 
estetik jih atd an  takom illashadi.