Ingenerlik geodeziyasi

Masshtab 
 
Varoqning qiymati 
 
1:1000000 
karta 
varog`idagi 
 
trapetsiyalar 
soni 
 
Varoq 
nomenklaturasi 
 
Karta turi 
 
Kenglik 
 
(vertikal) 
 
Uzoqlik 
(gorizontal) 
 
1:1 000 000  
 
(1 sm da 10 km) 
 
4°  (445 
km) 
 
6°  (668 
km) 
 
1 
 
N-37 
 
Mayda 
 
masshtabli 
 
 
 
 
 
 
1:500 000  
 
(1 sm da 5 km) 
 
2°  (222 
km) 
 
3°  (334 
km) 
 
4 
 
N-37-A 
 
 
1:300 000  
 
1°20′  
 
2°  
 
9 
 
III-N-37 
 
O`rta 
 
5
 
4
 
0
 
4
 
0
 
I
 
5
 
4
 
0
 
4
 
0
 
I
 
3
 
0
 
0
 
 
 
 
07
 
30
 
I
 
II
 
3
 
0
 
0
 
07
 
30
 
I
 
II
 
N-36
 
-4
 
в
 
-37-
В-
 
1:
 
000
 
10
 
 
 
5
 
4
 
0
 
4230
 
I
 
II
 
 
3
 
0
 
 03
 
45
 
0
 
 
I
 
II
 
5
 
4
 
0
 
4230
 
I
 
II
 
 
3
 
0
 
 03
 
45
 
0
 
 
I
 
II
 
  

---

 
 
 
 
4
0
 
 
 
(1 sm da 3 km) 
 
(148 km) 
 
(222 km) 
 
 
 
masshtabli 
 
1:200 000  
 
(1 sm da 2 km) 
 
40′  (74 
km) 
 
1°  (111 
km) 
 
36 
 
N-37-XXVI 
 
1:100 000  
 
(1 sm da 1 km) 
 
20′  (37 
km) 
 
30′  (56 
km) 
 
144 
 
N-37-144 
 
1:50 000  
 
(1 sm da 500 
 
m) 
 
10′  (19 
km) 
 
15′  (28 
km) 
 
576 
 
N-37-144-G 
 
Yirik 
masshtabli 
 
1:25 000  
 
(1 sm da 250 
 
m) 
 
5′  (9,3 
km) 
 
7′ 30″  (14 
km) 
 
2304 
 
N-37-144-G-g 
 
1:10 000  
 
(1 sm da 100 
 
m) 
 
2′ 30″  (4,6 
km) 
 
3′ 45″  (7 
km) 
 
9216 
 
N-37-144-G-g4 
 
1:5 000  
 
(1 sm da 50 
 
m) 
 
1′ 15″  (2,3 
km) 
 
1′ 52,5″  (3,5 
km) 
 
36864 
 
N-37-144-(256) 
 
Plan 
 
 
 
 
 
 
1:2 000  
 
(1 sm da 20 
 
m) 
 
25″  
 
(0,77 km) 
 
37,5″  
 
(1,2 km) 
 
331776 
 
N-37-144-(256-
 
v) 
 
 
  
2-jadvalning  quyida  keltirilgan  1:5  000  va  1:2  000  masshtabdagi  topografik 
kartalarni  grafalash  hamda  ularning  nomenklaturasini  aniqlash  bo`yicha  talabalar 
mustaqil ravishda izlanishlar olib borib yuqorida keltirilgan ketma-ketlik ko`rinishida 
amalga oshirishadi va umumiy jamlanib hisobot ko`rinishida o`qituvchiga taqdim etib 
hisobotni himoya qilishadi.  
Topografik  kartalarni  raqamlash  sistemasini  bilgan  holda  turli  masalalarni 
yechish mumkin: nuqtaning geografik koordinatalari bo`yicha berilgan masshtabdagi 
karta  varag`i  nomenklaturasini  aniqlash;  nomenklatura  bo`yicha  trapetsiya  uchlari 
burchaklarini va yondosh varaqlar nomenklaturasini topish mumkin.  
  
  

---

 
 
 
 
4
1
 
 
 
  
  
2.3. SHARTLI BELGILAR. TOPOGRAFIK KARTALARDA INJENERLIK MASALALARINI 
YECHISH.  
  
REJA:  
1. Topografik kartalarda shartli belgilarni vazifalari.    
2. Topografik kartalarda shartli belgilardan foydalanish va o`rganish.  
3. Topografik kartalarda injenerlik masalalari va ularni echish.   
  
 
  
1. Topografik kartalarda shartli belgilarni vazifalari.    
 Topografik  kartalardan  mamlakatimiz  hududini  geografik  jihatdan  o`rganish, 
halq  xo`jaligining  turli  tarmoqlariga  oid  xilma-xil  ilmiy  va  amaliy  masalalarni  echish 
hamda davlatimiz mudofa qobiliyatini oshirish maqsadlarida foydalaniladi. Kartadagi 
shartli  belgilar  geografik  ob`ektlarni  ifodalaydi,  topografik  kartalar  va  planlarda 
tafsilot,  joydagi  predmetlar  va  relefning  ayrim  elementlari  shartli  belgilar  bilan 
tasvirlanadi.  
Topografik  kartalarda  joy  tafsilotlari  mahsus  shartli  belgilar  bilan  quyidagi 
guruhlarga bo`lib ko`rsatiladi: 1) relef; 2) gidrografiya;  3) o`simlik va tuproq qoplami; 
4) aholi yashaydigan punktlar, sanoat, qishloq xo`jalik korxonalari va sostial – iqtisodiy 
ob`ektlar; 5) chegaralar; 6) orientir bo`la oladigan ayrim ob`ektlar.  
Topografik kartalarda joyning relefi gorizontallar bilan, qolgan barcha tafsilotlar 
esa shartli belgilar bilan tasvirlanadi.   
Rel`efning  ayrim  elementlari  va  tafsilotlarini  gorizontallar  bilan  ifodalash 
mumkin  bo`lmasa  shartli  belgilar  bilan  belgilanadi.  Bularga  jarliklar,  chuqurliklar, 
qo`rg`onlar va boshqalar kiradi.    
Shartli belgilar  
 
  
- Davlat geodezik tarmoq punktlari  
 
  
- Nivelirlash markalari va reperlari  
Aholi punktlari va ularning yozilishi.  

---

 
 
 
 
4
2
 
 
 
 
 
Shahar mavzelari va shahar tipidagi qishloqlarda  
-
 
yong`inga chidamli binolar  
Shahar mavzelari va shahar tipidagi qishloqlarda  
 
-
 
yong`inga chidamsiz binolar  
 
  
- Yong`inga chidamli  
 
  
- Yong`inga chidamsiz  
2000 dan kam aholi yashaydigan shahar turidagi -  
 
   (0,9-axoli soni minglarda)  
100 dan 500 nafargacha bo`lgan aholi  
-
 
yashaydigan qishloq va dala hovli tipidagi  
 xo`jaliklar  (0,47-axoli  soni  minglarda)  Joylardagi  alohida 
narsalari.  
Ochiq joydagi qazilmalar (kar`erlar) loyli material  
 
-
 
topilmalari, karerning chuqurligi metrlarda  
 
  
- Haykallar, monumentlar  
 
  
- Yoqilg`i omborlari  
 
  
- Minora tipidagi kapital inshootlar  
-
 
Asalarichilar  
  
-
 
Molxona  
  
 
  
- Torfni qayta ishlash joyi  
a)  Qabriston  
-  
b)  daraxtzorli qabriston  
Aloqali havo yo`llari (telefon, telegraf, radiotrans- 
 
  
-  
lyastiya)  
Temirbeton tayanchili elektr o`tkazgich chizig`i,  
 
  
-  

---

 
 
 
 
4
3
 
 
 
tayanchning balandligi 18 metrda