Ызбекистон республикаси +ишло+ ва сув хыжалиги вазирлиги

ILOVA  

Asosiy qishloq xo’jalik ekinlari uchun muqobil 

 tuproq reaksiyasi (rN) 

  

Ekinlar 

Tuproq reaksiyasi (pH) 

Ekinlar 

Tuproq reaksiyasi (pH) 

Suli 

5,0 – 7,7 

Kartoshka  

5,0 – 5,5 

Kuzgi javdar  

5,5 – 7,5 

Qand lavlagi  

7,0 – 7,5 

Bahori bug’doy  

6,0 – 7,5 

Beda  

7,0 – 8,0 

Kuzgi bug’doy 

6,3 – 7,6 

Sebarga  

6,0 – 7,0 

Arpa  

6,8 – 7,5 

Donnik  

6,5 - < 

Makka-jo’xori 

6,0 – 7,0 

Lyupin  

4,5 – 6,0 

Tariq  

5,5 – 7,5 

Timofeyevka  

5,6 - < 

Grechixa  

4,7 – 7,5 

Karam  

6,7 – 7,4 

Gorox  

6,0 – 7,0 

Xo’raki lavlagi 

6,8 – 7,5 

Soya  

6,5 – 7,1 

Pomidor  

6,3 – 6,7 

Gorchisa  

7,0 

Rediska, sholg’om 

5,5 - < 

Zig’ir  

5,9 – 6,5 

Sabzi 

5,5 – 7,0 

Kungaboqar 

6,0 – 6,8 

Bodring  

6,0 – 7,9 

Nasha  

7,1 – 7,4 

Salat 

6,0 – 7,0 

Choy  

4,8 – 6,2 

G’o’za  

6,5 – 9,0 

 

 

 

 

 

              

                                                                                                           

 

 

 

---

 

    Ilova 2 

Muntazam ishlatiladigan kislota va ammiakni konsentratsiyasi 

Nomlanishi 

 

250 

0

C dagi zichligi 

% miqdori 

Eritmaning normalligi 

Ammiak 

Aralashtirilgan 

konsentratsiyalangan 

0,957 

0,977 

0,907 

10,0 

5,0 

25,0 

6,0 

3,0 

13,4 

Azot kislota 

Konsentrlangan 

aralashtirilgan 

1,400 

1,115 

1,054 

67,0 

20,0 

10,0 

15,0 

3,5 

1,7 

Sulfat kislota 

Konsentrlangan 

aralashtirilgan 

1,834 

1,178 

1,032 

95,0 

25,0 

5,0 

36,0 

6,0 

1,2 

Vodorod xlorid kislota  Konsentrlangan 

aralashtrilgan 

1,184 

1,098 

1,047 

37,0 

20,0 

10,0 

12,0 

6,0 

3,0 

Sirka kislota 

Muzli aralashtirilgan 

1,050 

1,013 

1,005 

100,0 

10,0 

5,0 

17,5 

1,7 

0,9 

Fosfor kislota 

Konsentrlangan 

1,700 

85,0 

14,7 

Fotorvodorod kislota 

Konsentrlangan 

1,146 

46,6 

26,3 

Xlor kislota 

Konsentrlangan 

1,540 

60,0 

9,2 

 

                                                                                                          

 

 

 

 

 

---

 

  Ilova 3 

Kislota va ammiak foizli eritmasini tayyorlash uchun miqdori (ml 1 foizli eritmada) 

Boshlang`ich 

modda 

150 

zichligi 

Boshlang`ich 

moddani 

foizli miqdori 

25% 

20% 

10% 

5% 

2% 

1% 

HCl 

1,9 

37,25 

634,8 

496,4 

235,2 

145,2 

45,5 

22,6 

 

H

2

SO

4

 

1,84 

96,6 

167,7 

129,9 

60,0 

29,3 

11,5 

5,6 

 

HNO

3

 

1,40 

65,6 

313,0 

243,6 

115,0 

56,0 

22,0 

10,8 

 

CH

3

COOH 

1,05 

99,5 

247,8 

196,7 

97,0 

48,2 

19,2 

9,0 

 

NH

4

OH 

0,91 

25,0 

1000,0 

814,0 

422,0 

215,4 

87,2 

43,7 

 

 

 

 

                                                                                                                                                                                                      

 

 

 

 

 

 

---

 

1L titrlangan eritmani har xil normallikda tayyorlash uchun turli moddalar miqdori. 

Boshlang`ich 

kimyoviy modda 

Molekulyar 

og`irligi 

Ekvivalent 

1n 

0,5n 

0,2n 

0,1n 

0,05n 

0,02n 

0,01n 

Ko`rsatilgan eitma titrini 

hosil  qilgan  modda  va 

uni  reak  siya  uchun 

ekvivalent massasi 

H

2

SO

4  

zich. 1,84 

 

HCl zich. 

1,29 

 

HNO

3

 zich. 

1,40 

98,08 

 

36,46 

 

 

63,02 

 

49,04 

 

36,46 

 

 

63,02 

28ml 

 

82ml 

 

 

67ml 

14,0ml 

 

41,0ml 

 

 

33,5ml 

5,6ml 

 

16,4ml 

 

 

13,4ml 

2,8ml 

 

8,2ml 

 

 

6,7ml 

1,4ml 

 

4,1ml 

 

 

3,4ml 

0,56ml 

 

1,64ml 

 

 

1,34ml 

0,28ml 

 

0,82ml 

 

 

0,67ml 

 

60

0

C  dan  yuqori  bo`l-

magan 

tempe-raturada 

qayta 

kristallangan 

ekv.massasi  190,72  ga 

teng  tetraborat  natriy 

(bura) Na

2

B

2

O

7

*10H

2

O  

H

2

C

2

O

4

*2H

2

O 

126,07 

63,04 

_ 

_ 

_ 

6,30 g 

3,15 g 

1,26 g 

0,63 g 

Titrlangan 

erit-ma 

KmnO

4

,ekv. 

massa 

31,61 

KMnO

4

 

nordon 

muhitda 

158,03 

31,61 

_ 

_ 

_ 

3,16g 

1,58 g 

0,63 g 

0,32 g 

Natriy  shavel  nordon 

Na

2

C

2

O

4 

 

ekv.massasi 

67,01 

NaOH 

40,00 

40,00 

40,00g 

20,00g 

8,00 g 

40,00g 

2,00 g 

0,80 g 

0,40 g 

Yantar  kislota  H

2

C

4

O

4  

ekv. massasi 59,04 

KOH 

56,11 

56,11 

56,11 g 

28,06 g 

11,20 g 

5,60 g 

2,80 g 

1,12 g 

0,56 g 

 

Ba(OH)

2

*H

2

O 

315,50 

157,75 

157,75g 

78,88 g 

31,54 g 

15,77 g 

7,88 g 

3,15 g 

1,58 g 

 

AgNO

3

 

169,89 

169,89 

_ 

_ 

_ 

17,00 g 

8,50 g 

3,40 g 

1,70 g 

NaCl ekv. massasi 58,45 

FeSO

4

(NH

4

)

2

SO

4

* 

6H

2

O(Mor tuzi) 

 

392,16 

 

392,16 

 

_ 

 

_ 

 

78,40 g 

 

39,20 g 

 

19,60g 

 

7,84 g 

 

3,92 g 

Titrlangan 

erit-ma 

KMnO

4 

ekv.  massasi 

31,61 

K

2

Cr

2

O

7 

294,22 

49,04 

_ 

_ 

9,81 g 

4,90 g 

2,45 g 

0,98 g 

0,49 g 

Mor  tuzi,ekv.  massasi 

392,16 

 

 

 

---

 

Agrokimyo fanidan laboratoriya mashgulotlari uchun test savollari 

 

1. Tuproqdagi yalpi azot, fosfor va kaliy miqdori qanday birliklarda ifodalanadi? 

A) Foizlarda          

В) 100 g tuproqda mg/ekv       

С) mg/kg        

D) g/sm

3

        

 

2. Tuproqdagi xarakatchan fosfor va kaliy miqdori qanday birliklarda ifodalanadi? 

A) Foizlarda        

В) 100 g tuproqda mg/ekv       

С) mg/kg           

D) g/sm

3

         

 

3. Suyultirilgan ammiak tarkibida qancha azot bor? 

A) 82%       

В) 22%         

С) 42%        

D) 62%       

 

4.

KCl va K

2

SO

4

  o’g`itlarini qanday kimyoviy reaksiyalar asosida farqlash mumkin?  

A) komir chogida KCl yorqin alanga berib yonadi; 

В) ishqor eritmasi tomizilganda, K

2

SO

4 

dan ammiak hidi chiqadi; 

С) bariy xlorid eritmasi tomizilganda, K

2

SO

4

 oq og‘ir cho‘kma hosil qiladi; 

D) bariy xlorid eritmasi tomizilganda, KCl  og‘ir oq cho‘kma hosil qiladi; 

 

5. Tuproqdagi qaysi oziq elementlar kolorimetrlash asosida aniqlanadi? 

A) Ca  va Mg; 

В) K va Li;  

С) N va Na;  

*D) N va P; 

 

6. Bo‘z tuproqlardagi harakatchan fosfor miqdori qaysi usulda aniqlanadi? 

A)  Machigin;  

В) Bertran;  

С) Chirikov; 

D) Kirsanov;   

7. Oqsil azotini Barnshteyn usulida aniqlashda qabul qilish kolbasiga kuyiladigan reaktiv 

va eritmani belgilang. 

            A) 10-15 ml 4% bor kislotasi va Groaka indikatori 

B) 20-30 ml 40% va NaOH fenolftalein 

C) 30-45 ml kons H

2

SO

4 

va selen 

D) Trilon B  

 

8.  Amidli azotli o’g’itlar 

A) Karbamid, kalsiy sianamid 

B) Natriyli selitra, kalsiyli selitra 

C) Kaliy sulfat, ugleammiakatlar 

D) Ammiakli selitra, ohakli-ammiakli selitra, kaliy nitrat 

---

 

 

9.Ammoniy  sulfat,  ammoniy  xlorid  va  ammiakli  selitra  tarkibidagi  azot  qaysi  usulda 

aniqlanadi? 

A) Keldal;   

В) Nessler  reaktivi;   

С) formalin yordamida.   

D) Devard qotishmasi yordamida; 

. 

10

.

 Suvsiz ammiak tarkibidagi ta’sir etuvchi modda miqdori 

A) 82.2 

B) 13-15 

C) 46 

D) 28-35 

 

11. Kompleks o’g’itlarni ko’rsating 

 

A)*Murakkab, murakkab – aralash va aralashtirilgan 

 

B) Murakkab, oddiy 

 

C) Oddiy va murakkab – aralash 

 

D) Aralashtirilgan, oddiy  

 

12.Tyurin va Kononova usullari yordamida tuproq tarkibidagi qaysi modda aniqlanadi? 

A) organik shakldagi azot;  

В) yalpi azot;  

С) yalpi fosfor;   

D) gumus;  

 

13. BaCl

2

 ertimasi yordamida  o‘g‘itlar tarkibidagi qaysi ion aniqlanadi? 

A) PO

4

3-

;   

B) SO

4

2-

;   

C) CO

3

2-

;  

D) Cl

-

;  

 

14.  Ikkita  probirkada  nitratli  va  ammiakli  azotli    o‘g‘it  eritmasi  bor  ularni  farqlash 

uchun qanday yo‘l tutiladi? 

A) ishqor eritmasi tomiziladi; 

В) kumush nitrat tomiziladi; 

С) bariy xlorid tomiziladi; 

D) alangaga tutib kыriladi; 

 

15. Azotli o‘g‘itlar  tarkibidagi ammoniy shakldagi azot qaysi usulda aniqlanadi? 

A) Formalin yordamida  

В) Kornfild;  

С) Kirsanov;  

D) Disulfofenol  yordamida;   

 

16

. 

Kornfild usuli bilan tuproqdagi azotning qaysi shakllari aniqlanadi?

 

A) ishqoriy gidrolizlanadigan;  

В) nitrat shakldagi;  

С) ammoniy shakldagi; 

D) amid shakldagi; 

---

 

17. Eruvchanligiga ko’ra fosforli o’g’itlar nechta guruhga bo’linadi? 

A) 3   

В) 2   

С) 4   

D) 5   

 

18. Ammafosning kimyoviy formulasi 

A) NH

4

H

2

P0

4

 

B) Ca

3

P0

4

 

C) NaN0

3

 

D) KN0

3

 

 

19.Mineral o‘g‘it turlari qaysi eritmalar yordamida o‘rganiladi? 

A) Kumush nitrat, sulfat kislota, xlorid kislota; 

В) O‘yuvchi natriy, o‘yuvchi kaliy, karbonat kislota; 

С) Fosfat kislota, bariy xlorid, temir sulfat; 

D) O‘yuvchi natriy, bariy xlorid, kumush nitrat; 

 

20.O‘simliklarda oziq elementlarning tanqisligi ularning tashqi belgilari asosida qaysi 

usulda aniqlanadi? 

A) tezkor (ekspress);   

В) Protasov;   

С) Belousov;   

D) vizual tashxis. 

 

21. Sokslet apparatidan  o‘simliklar tarkibidagi qaysi organik birikmalarni aniqlashda 

foydalaniladi? 

A) uglevodlarni;  

B) yog‘larni; ] 

С) oqsillarni;  

D) vitaminlarni;   

 

22.  Tuproq  tarkibida  29,8  mg/kg  harakatchan  fosfor  bo‘lsa,  uni  ta’minlanish  darajasi 

bo‘yicha qaysi toifaga kiritish mumkin? 

A) juda kam;    

В) kam;    

С) o‘rtacha;    

D) kop;   

23.  Kaliy magneziyaning kimyoviy formulasi 

A) K

2

S0

4

 * MgS0

4

 * 6H

2

0 

B) KS1 

C) KCI +NaCI * KCL 

D) KCI * NaCI 

 

24. Serkarbonat tuproqlar tarkibidagi  harakatchan fosfor miqdorini aniqlash usulini kim 

yaratgan? 

A) Madraimov,  

В) Protasov,  

С) Piroxunov,  

---

 

D) Machigin, 

 

25. Respublikamizning qaysi shaxarlarida azotli o‘g‘it zavodlari joylashgan? 

A) Bekobod va Olmaliq,  

В) Toshkent va YAngiyo‘l, 

С) Samarqand va Qo‘qon, 

D) Navoiy va Chirchiq 

 

26. Ammofos o‘g‘iti Respublikamizning qaysi shaharida ishlab chiqariladi? 

A) Navoiy,  

В) Toshkent,  

С) Chirchiq,  

D) Olmaliq,  

 

27.Organogen elementlar qatorini ko‘rsating: 

A) Cl, Cr, Cu, C;   

В) C, H, O, N;   

С) H, P, K, F; 

D) Mg, Hg, Mo, Na;  

 

28. Bo‘z tuproqlarning xaydalma qatlamida gumus miqdori necha foizni tashkil qiladi? 

A) 5,0-5,5;  

В) 1,0-1,5;  

С) 2,0-2,5;  

D) 0,5-0,6;  

29. Bo‘z tuproqlarning haydalma qatlamida yalpi fosfor necha foizni tashkil qiladi? 

A) 2-3;  

В) 0,02-0,03;  

С) 1-2;  

D) 0,2-0,3;  

 

30 . Bo‘z tuproqlarning haydalma qatlamida yalpi kaliy necha foizni tashkil qiladi? 

A) 4-5;  

*В) 2-3;  

С) 1-2;  

D) 6-7;  

 

31. Ammoniy sulfat tarkibidagi azot miqdorini ko‘rsating: 

A) 34;  

В) 16;  

С) 20,5;  

D) 18,5;  

 

32. Ammiakli selitra tarkibidagi azot miqdorini ko‘rsating: 

*A) 34,6;  

В) 16;  

С) 20,5;  

D) 18,5;  

 

33.  Mochevina tarkibidagi azot miqdorini ko‘rsating: 

A) 34;  

В) 16;  

---

 

С) 20,5;  

D) 46 

 

34. Tuproq tarkibidagi nitrat shakldagi azot miqdori qaysi usulda aniqlanadi? 

A) Bertran;  

В) Grandval-Lyaju;  

С) Machigin 

D) Tyurin;  

 

35. Azotni ammoniy va nitrat shakllarda tutgan o‘g‘it nomini ayting: 

A) kalsiyli selitra;  

В) mochevina;  

С) natriyli selitra; 

D) ammiakli selitra;  

 

36. Azotni faqat nitrat shaklda tutgan o‘g‘it nomini ayting: 

A) suyultirilgan azot;  

В) mochevina;  

*С) natriyli selitra; 

D) ammiakli selitra;  

 

37. Superfosfat tarkibida necha % fosfor bor? 

A) 14-20;  

В) 25-30;  

С) 7-10;  

D) 8-14;  

 

38.  Tuproq  tarkibida  48  mg/kg  harakatchan  fosfor  bo‘lsa,  uning  ta’minlanish  darajasi 

qanday?  

A) yuqori;  

В) juda yuqori;  

С) o‘rtacha;  

D) past;  

 

39. Ammofos tarkibida necha % fosfor bor? 

A) 34   

В) 30;  

С) 46;  

D) 24;  

 

40. Diammofos tarkibida necha % fosfor bor? 

A) 57-60;  

В) 27-31;  

С) 14-20;  

D) 50-51;  

 

41. Kaliy xlorid o‘g‘iti tarkibida necha % kaliy bor? 

A) 39-40;  

В) 55-60;  

С) 46-50;  

D) 14-18;  

 

---

 

 

42. Kaliy tuzi tarkibida necha % kaliy bor? 

A) 39-40;  

В) 55-60;  

С) 46-50; 

D) 14-18;  

 

43. Kaliy sulfat o‘g‘iti tarkibida necha % kaliy bor? 

A) 39-40;  

В) 55-60;  

С) 46-50;  

D) 14-18;  

 

44. Silvinit tarkibida necha % kaliy bor? 

A) 39-40;  

В) 55-60;  

С) 46-50;  

D) 14-18;  

 

45.  Ko‘mir  cho‘g‘iga  tashlangan  o‘g‘it  donalari  chirsillasa  yoki  chatnasa,  qanday  o‘g‘it 

hisoblanadi? 

A) azotli;  

В) fosforli;  

*С) kaliyli 

D) oltingugurtli;  

 

46. Murakkab o‘g‘it nomini ayting: 

A) ammiakli selitra;  

В) natriyli selitra;  

*С) kaliyli selitra 

D) mochevina;  

 

47. Nitrofoska qanaqa o‘g‘it? 

A) oddiy;  

В) murakkab;  

С) mahalliy; 

D) aralashtirilgan;  

 

48. Ammofos qanaqa o‘g‘it? 

A)  oddiy;  

В) murakkab;   

С) mahalliy 

D) aralashtirilgan;  

 

49. Kaliyli selitra qanaqa og`it? 

A) oddiy;  

*B) murakkab;  

С) mahalliy; 

D) aralashtirilgan;  

 

50. Nitroammofoska tarkibida nechta oziq elementi mavjud?  

A) 2 ta ;  

---

 

В) 1 ta;  

С) 4 ta; 

D) 3 ta ;  

 

51. Ionlar antagonizmini izohlang: 

A)oziq elementlarning o‘simlikka yutilishi jarayonidagi o‘zaro ziddiyati 

В) ionlar va ildiz tukchalari ortasidagi ziddiyat 

С) oziq elementlarning ildizga yutilishi jarayonida ozaro hamkorligi 

D) oziq elementlar va tuproq mikroorganizmlari ortasidagi ziddiyat 

 

 

52 .Tuproqdagi gidrolizlanuvchi azot qaysi usulda aniqlanadi? 

        A)Barnshteyn 

         B)Granval-lyaju 

         C)Tuyrin 

         * D)Kornfild 

 

53. Tuproq tarkibida 46 mg/kg xarakatchan fosfor bo‘lsa, u qanday ta’minlangan bo‘ladi? 

A) kam;  

B) ko‘p;  

C) o‘rtacha;  

D) juda kam; 

 

54 . Harakatchan fosfor miqdori juda kam bo’lgan tuproqlar guruhini aniqlang (P

2

O

5

, 

mg/kg). 

                  A)* 0 – 15 

      B) 16 – 30 

      C) 31 – 45 

                   D) 46 – 60 

55. Harakatchan fosfor miqdori kam bo’lgan tuproqlar guruhini aniqlang (P

2

O

5

, mg/kg). 

                   A) 16 – 30 

                   B)  0 – 15 

                   C) 31 – 45 

                   D) 46 – 60

 

 

56.Xolatiga ko’ra o’g’itlar qanaqa bo’ladi? 

      A)amorf,Kristal 

      B)Suyuq,qattiq 

      C)Amorf,qattiq 

      D)Suyuq,kristal 

 

57.Kaliyli o’g’itlar qaysi usulda aniqlanadi? 

       A)Tartarat 

       B) Sheffer 

       C)Mamchenko-Romashkevich 

       D)Machigin 

 

 

 

---

 

 

58. O’simliklarda azot yetishmasligidan tashqi belgilarni ko’rsating 

A) O’simliklarda azot yetishmasligidan, uning  o’sishi sekinlashadi,  poyasi kalta 

va 

ingichka bo’lib, barg sathi  maydalashib, avvalo och yashil, keyinchalik sariq tusga kiradi. 

B) O’simliklarda azot yetishmaganda bargi qizaradi 

C) O’simliklarda azot yetishmagandan bargi binafsha rangga kiradi 

D) O’simliklarda azot yetishmaganda bargi kichrayib o’sadi va hosil kam bo’ladi. 

 

 59.O’simlikda kaliy yetishmaslik belgisini ko’rsating:

 

A) Barg  chetlari sarg’ayadi, keyinchalik qo’ng’ir dog’ hosil bo’ladi 

B) Bargda to’q yashil ranga kiradi 

C) Barg och yashil to’s oladi 

 D) Barg och rangga kirib qo’riydi 

 

60. O’simliklarda azot yetishmasligidan tashqi belgilarni ko’rsating

 

A) O’simliklarda azot yetishmasligidan, uning  o’sishi sekinlashadi,  poyasi kalta 

va 

ingichka bo’lib, barg sathi  maydalashib, avvalo och yashil, keyinchalik sariq tusga kiradi. 

B) O’simliklarda azot yetishmaganda bargi qizaradi 

C) O’simliklarda azot yetishmagandan bargi binafsha rangga kiradi 

D) O’simliklarda azot yetishmaganda bargi kichrayib o’sadi va hosil kam bo’ladi. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

---

 

4 ilova  

1L titrlangan eritmani har xil normallikda tayyorlash uchun turli moddalar miqdori. 

Boshlang`ich 

kimyoviy modda 

Molekulyar 

og`irligi 

Ekvivalent 

1n 

0,5n 

0,2n 

0,1n 

0,05n 

0,02n 

0,01n 

Ko`rsatilgan 

eitma 

titrini 

hosil 

qilgan 

modda  va  uni 

reak  siya  uchun 

ekvivalent 

massasi 

H

2

SO

4  

zich. 1,84 

 

HCl zich. 

1,29 

 

HNO

3

 zich. 

1,40 

98,08 

 

36,46 

 

 

63,02 

 

49,04 

 

36,46 

 

 

63,02 

28ml 

 

82ml 

 

 

67ml 

14,0ml 

 

41,0ml 

 

 

33,5ml 

5,6ml 

 

16,4ml 

 

 

13,4ml 

2,8ml 

 

8,2ml 

 

 

6,7ml 

1,4ml 

 

4,1ml 

 

 

3,4ml 

0,56ml 

 

1,64ml 

 

 

1,34ml 

0,28ml 

 

0,82ml 

 

 

0,67ml 

 

60

0

C  dan  yuqori 

bo`l-magan 

tempe-raturada 

qayta 

kristallangan 

ekv.massasi 

190,72  ga  teng 

tetraborat  natriy 

(bura) 

Na

2

B

2

O

7

*10H

2

O  

H

2

C

2

O

4

*2H

2

O 

126,07 

63,04 

_ 

_ 

_ 

6,30 g 

3,15 g 

1,26 g 

0,63 g 

Titrlangan  erit-

ma  KmnO

4

,ekv. 

massa 31,61 

KMnO

4

 

nordon 

muhitda 

158,03 

31,61 

_ 

_ 

_ 

3,16g 

1,58 g 

0,63 g 

0,32 g 

Natriy 

shavel 

nordon  Na

2

C

2

O

4  

ekv.massasi 

67,01 

NaOH 

40,00 

40,00 

40,00g 

20,00g 

8,00 g 

40,00g 

2,00 g 

0,80 g 

0,40 g 

Yantar 

kislota 

H

2

C

4

O

4 

 

ekv. 

massasi 59,04 

KOH 

56,11 

56,11 

56,11 g 

28,06 g 

11,20 g 

5,60 g 

2,80 g 

1,12 g 

0,56 g 

 

Ba(OH)

2

*H

2

O 

315,50 

157,75 

157,75g 

78,88 g 

31,54 g 

15,77 g 

7,88 g 

3,15 g 

1,58 g 

 

AgNO

3

 

169,89 

169,89 

_ 

_ 

_ 

17,00 g 

8,50 g 

3,40 g 

1,70 g 

NaCl 

ekv. 

massasi 58,45 

FeSO

4

(NH

4

)

2

SO

4

* 

6H

2

O(Mor tuzi) 

 

392,16 

 

392,16 

 

_ 

 

_ 

 

78,40 g 

 

39,20 g 

 

19,60g 

 

7,84 g 

 

3,92 g 

Titrlangan  erit-

ma  KMnO

4 

ekv. 

massasi 31,61 

K

2

Cr

2

O

7 

294,22 

49,04 

_ 

_ 

9,81 g 

4,90 g 

2,45 g 

0,98 g 

0,49 g 

Mor 

tuzi,ekv. 

massasi 392,16 

 

---

 

 

 

 

---

 

 

FOYDALANILGAN ADABIYOTLAR 

 

1. 

B.S. Musayev. Agrokimyo. Toshkent. 2001.y. 

2. 

Agrokimyo (akad. B.A.Yagodin taxriri ostida) M. 1987y 

3. 

Agroximicheskiye  metodы  issledovaniya  pochv.  Izd.  ”Nauka”.    Moskva, 

1975 g. 

4. 

Niyozaliyev  I.N.,  Otabekov  N.A.,  Kan  V.M.,Toirov  T.Z.,  B.B.  Rajabov. 

Agroximiyadan amaliy mashg’ulotlar. T. “Mehnat”. 1989 y. 

5. 

Peterburgskiy A.V. Praktikum po agronomicheskoy ximii. M. “Kolos”1968 g. 

6. 

Praktikum po agroximii. A.S. Radov tahriri ostida. M. “Kolos” 1971 g. 

7. 

Praktikum  po  agroximii.  B.A.  Yagodin  tahriri  ostida.  M.  “Agropromizdat” 

1987 g.