“Papaya (Carica papaya) o’simligini Farg’ona sharoitida iqlimlashtirishni bioekologik xususiyatlari”

                                                                                                            

2012-2013-yillar 

OYLAR 

                                                  OLINGAN   MA‘LUMOTLAR 

O’simlikni

ng  

balandligi 

(sm) 

Poyasinin

gdiametri 

(sm) 

BARGLAR 

SONI 

        BARGNING RIVOJLANISH SIKLI 

    Gullar      

soni 

 Mevalar   

Harorat 

         0

C 

Barg 

plas.uz 

.(sm) 

Barg 

plas.keng.(sm

) 

Barg bandi 

uz.(sm) 

Soni 

 

Og’irligi 

(gr) 

Uzunli

gi 

(sm) 

Diame

tri 

(sm) 

MART 

      3 

    1 

      1 

   1,3 

    1 

     1,2 

      _ 

     _             

   _ 

    _ 

    _ 

   18 

APREL 

      13 

    2 

      3 

     8 

     5,8 

      5 

       _ 

      _     _ 

    _ 

    _     

   22  

MAY 

      39 

    4 

      7 

     15  

     12,6 

      10,4 

       _ 

      _     _ 

    _ 

   _ 

   28 

IYUN 

      70 

    6,4 

       9 

     22,4 

      20 

      15,5 

       _ 

      _     _ 

    _ 

    _ 

   34 

IYUL 

      94 

    7,8 

       8 

     30,2 

       28,5 

      20,5 

      1 

      _     _ 

    _ 

    _ 

   42 

AVGUST 

     121 

     8,4 

      10 

     38,9 

       35 

      25 

      5 

      _     _ 

     _ 

    _ 

   38 

SENTABR 

     139 

    9,5 

       10 

      43 

      40,5 

      27,8 

      7 

      _     _ 

    _ 

    _ 

   28 

OKTABR 

     167 

    10,5 

        8 

      47,2 

       45 

     33,4 

       _ 

      1     125 

  7,5   

   8 

   18 

NOYABR 

     178 

     10,9 

        9 

       _  

        _ 

      _ 

       _ 

      4   134-565 

 6-14 

    13 

    14 

DEKABR 

    180 

     11,8 

        7 

       _ 

        _  

      _ 

       _ 

      4  120-620 

9- 22 

 22,5 

    10 

YANVAR 

     185 

     12 

       3  

       _ 

        _ 

      _ 

       _ 

     _ 

   _ 

   _ 

    _ 

    10 

FEVRAL 

    185 

   12,7 

        ___ 

       _ 

      _ 

       _ 

       _ 

     _ 

   _ 

    _ 

    _ 

    10 

---

29 

 

                                     Qirollik:Plantae  

                                     Bo‘linma:Magnoliophyta 

                                     Sinf:Magnoliopsida 

                                     Buyurtma:Violales 

                                     Oila:Caricaceae 

                                     Turkum:Carica L. 

                                     Tur:Carica papayya 

 

Papayya  (qovun daraxti) Caricaceae  oilasining  capca  naviga mansub.Madaniy  

shakli   Janubiy   Meksika  va  Gvatemali  mintaqalarida yuzaga kelgan.U  tropic  

mintaqalarning    asosiy      mevalaridan  biri    bo‘lib,  uni    millionlab    kishilar  

iste‘mol    qiladilar.  G‘arbiy  Xindistonning  ba‘zi  orollarida  u  pawpaw  deb 

tanilgan.  Birinchi  bo‘lib    ispan    olimi    Ovedo        tomonidan      1526  -  yil  Karib   

qirg‘og‘I,Panama va Kolumbiyada  tavsiflangan. 

Papayya  shox-shabbasiz  kichik    daraxt,yagona    poyaga    ega.Barglari    poyada   

spiral      holda    joylashgan.      Mevasining          ko‘rinishi,tuzilishi,  ta‘mi,    hatto  

kimyoviy tarkibi   ham  qovunga  yaqin.Shuning uchun ham uni ―qovun  daraxti 

―  deyishadi. Ispaniyalik   dengizchilar   papayyaga   ilk   bor   duch  kelgan   va   

bu      haqida    yozma      tepasida      soyabonsimon        barglar,ostida      esa    ta‘mi   

qovunni   eslatuvchi   mevalar   osilib   turibdi‖(1 rasm ).  Bundan  tashqari  uni   

―non  daraxti‖  deb  ham  nomlashadi.Chunki  olovda   pishirganda  undan  non  

hidi    keladi.O‘simlikning    zamonaviy      nomi      ―ababai‖      so‘zidan      kelib  

chiqqan.Karib   dengizi   orollarida    yashovchi     aholi   uni     shunday    nom     

bilan    atashgan.   Yevropaliklar     bu   o‘simlik   bilan    ilk   bor   XV    asrda   

Kolumb   Amerikani    kashf   qilgandan    so‘ng  tanishishgan. 

Kubaliklar   uning    ichi   vitaminlar,fermentlar  va  foydali  minerallar   bilan  

to‘la   bo‘lganligi  sababli  ―Fruta   de  Bamba‖  (Bomba-  meva) deb  atashadi. 

Kosta  Rika      va      meksikaliklar      uni    har    qanday    kasalliklarga    davo  

bo‘lganligi  sababli   ―Salomatlikni  saqlovchi   daraxt‖  (Деревом    хорошего   

---

30 

 

здоровья) deb  nomlaydilar.Floridaning  tub  joy   aholisi  papaya   bargidan  kir  

yuvishda   ko‘p   foydalanganliklari  uchun   bu   o‘simlikni  ―negrityan  sovuni 

  ―  daraxti ham    deyishadi.  

1-rasm.Carica   papaya  mevalarining  tashqi  ko‘rinishi. 

 

XVI  asrda   Vasko  da  Gama   papayyaga   ―Hindistonning   oltin  daraxti ―  

deb  nom  bergan. 

Papayya tanasi   palmaga  o‘xshash,o‘simlik   poyasining   yuqorisida  12-16 ta   

katta-katta   parraksimon  bargidan  iborat  to‘pbarggul   joylashgan.U  juda  tez  

o‘sib,  bir  yilda   6 m.gacha  yetishi   mumkin.(2-rasm) Yashash   muddati   20  

va    undan      ortiq      yil    bo‘lib,  uni      3-4    yilgacha      yetishtirish      maqsadga   

muvofiqdir. Indoneziyada   papayyaning  ba‘zi  navlari   uch   oylik   yoshidayoq   

gullaydi  va  meva   tugadi,  5  yil   yashab   hayot   faoliyatini   tugatadi. 

---

31 

 

 

2-rasm.Papayyaning  tashqi  ko‘rinishi 

Yosh      o‘simliklar    tanasining      o‘zagi    yumshoq      to‘qimalar    bilan        to‘la  

bo‘lib,    keyinchalik      g‘ovakka    aylanadi.(3-rasm)  Tanasining  po‘sti  juda   

mustahkam bo‘lgan  tolalardan   iborat  bo‘lib, ulardan  arqon  to‘qishda   ham 

ishlatiladi. 

 

3-rasm.Papayya  nihollari 

---

32 

 

Papayya  mevasi  tarkibida    o‘simlik    fementi-  papain    bo‘lib,  u  fiziologik   

xususiyatiga  ko‘ra  oshqozon   shirasiga   o‘xshash.Shuning   uchun   oshqozon   

kislotasi      ortiqligida    neytrallash      xususiyatiga    ega.Uning      yana      bir     

xususiyati,oqsillarni      tez      parchalashidir.Shu      boisdan      ham    u      oqsil    

yetishmovchiligidan    qiynalayotgan      kishilarga          juda        foydali.      Hatto     

qattiq   mol    go‘shtini   papaya    bargiga   o‘rab   qo‘yilsa,   bir   necha   soatda   

u      yumshoq      bo‘lib      qoladi.  Mevalari  tuxumsimon  uzunchoq    yoki    silindr   

shaklida,yirik,etli,  suvli.Umuman    olganda    mevasining    uzunligi  15-50 

sm,qalinligi    10-20  sm,  og‘irligi      2-3    kg.ga    yetadi.Yarim    yovvoyi    turlari  

mevalarining    uzunligi  2,5  -15  sm.Po‘sti    yupqa,  ammo  qattiq.Rangi      yashil  

bo‘lib,oq      shiraga    boy    bo‘ladi.Pishganda      sariq      tillarang    tusga   

aylanadi.Mevasida      1000    dan    ortiq    mayda      qora      urug‘lari    bor.Urug‘lari   

tuxumsimon 

 

,burishgan.(4-rasm)Urug‘lari 

 

tarkibida  

uglevodlar,carpasemine,benzyl senevol,glyukozidlar bor. 

 

4-rasm Carica papaya mevasi va  urug‘lari 

Mevasining    tarkibida    oqsillar-0.6  gr,      yog‘lar  -0.1  gr,  uglevodlar    -11  gr, 

kislotalar  1,4-1,6 gr; kalsiy  -  20  mg ,fosfor -  16  mg , temir  -0,3  mg, kaliy  

234  mg;  vitaminlardan  esa   A,B

1

,B

2

,B

3

,C  kabilar  uchraydi.Bundan  tashqari  

tarkibida   glyukoza,   fruktoza,  organic   kislotalar,  klechatka,  betta  karotin 

lar  ham  bor. 100 gr   papayyaning     energetic   quvvati   26  -   74   kaloriya. 

---

33 

 

Mevasining      oziqlik        kaloriyasi  past      bo‘lganligi      sababli    ovqat    hazm  

qilishda   dietik  mahsulot   sifatda   iste‘mol   qilish   foydali. 

Gullari  o‘ziga        xos,  nafis    bo‘lib,sarg‘ish  va    sariq-zarg‘aldoq      ranglarda  

bo‘ladi.Gullari      2    jinsli    bo‘lib,jinsiy      organlari    rivojlangunga    qadar    bir-

biriga  o‘xshash  bo‘ladi.(5-rasm) CHangchili gullari ko‘p shoxlangan ro‘vak.(6-

rasm) Urug‘chili gullari barg qo‘ltigida o‘troq joylashgan. Bundan tashqari  bir 

uyli  gullari  xam  bor.    1  ta  

papaya  ko‘chatida    15-20 

tagacha gullar  bo‘ladi.    

     

 5-rasm. Papayya  gullari 

 

 

 

 

 

 

6-rasm.Ro‘vak   to‘pgul. 

Gullarini  6 ta  tipi  ma‘lum.  

---

34 

 

Urug‘chi gul: 

a)juda     yirik gul,5 ta  gultojibarglari   erkin  joylashgan.Bundan   hosil  bo‘lgan  

mevalar  sharsimon   yoki  tuxumsimon  shaklda bo‘ladi.Tugunchasi   yirik.  

b)bu    tip      ham      yuqoridagiga    o‘xshash,faqat    5    ta      kalta  changchisi  

bor.Mevalari  sharsimondan  ovalsimon   shaklgacha  bo‘ladi. 

c)germofrodit,gultojibarglarining  2/3 qismi  qo‘shilgan  yoki  erkin.Urug‘chisi 

2-10  tagacha:mevabarglari  5  tadan  10 tagacha.Bunday  gullar  havo  harorati  

kunduzi 24,5 C  va   kechasi 15,5 C  bo‘lganda  hosil bo‘ladi. 

d)  gultojibarglarining 1/4  qismi  qo‘shilgan,10 ta  urug‘chiga ega, 5 ta  uzun  va  

5  ta  kalta.Mevalarining   shakli silindrsimondan   noksimongacha. 

e)germofrodit   meva   bermaydigan  guli.Bunda   tuguncha yo‘q bo‘ladi. 

f)changchili  gul,changchilari   2  qatorda   5  tadan  bo‘lib   joylashgan.Birinchi  

qatori  ikkinchisiga   nisbatan    uzun. 

Barglari  ham  nihoyatda   o‘ziga   xos   tipda  tuzilgan.Yirik,uzun   bandli  va 

barglarining   cheti   5-7 taga   bo‘lingan.Uzunligi  5-30-60 sm,diametri10-30sm  

atrofida  bo‘ladi.Barglarining  yashash  muddati   4-6  oy. 

Carica  papaya   3  ta  birlamchi tipga   klasssifikatsiyalanadi. 

1.Staminate 

2.Hermaphroditie 

3.Pistillate 

 

Papayyaning    tibbiyotda      foydalaniladigan      asosiy  qismlari        barglari,   

mevalari,ildizi. 

Ildizlari    va    barglari-siydik      haydovchi    vosita.Barglari  va    urug‘lari-qurt  

tushiruvchi,barglari  astma  va  revmatizmni  davolashda  eng   muhim   vosita. 

Ishlatilishi: 

* Papayya  tarkibida   ko‘plab  biologic   aktiv   moddalar   mavjud.  2 ta   zarur   

modda -  chymopapain  va  papain   ovqat   hazm  bo‘lishiga  yordam    beradi. 

* U  oshqozon  muammolari  va  ichak   parazitlarini    bartaraf   etishda   ham   

qo‘llaniladi.Shuningdek,papain  artritga  ham   davo. 

---

35 

 

*  Ildizidan    tayyorlangan      xantal    bachadon      shishini    davolashda      yordam   

beradi. 

* 

Papayya 

 

 

shirasi 

(lateks) 

psoriazni 

 

davolashda 

ishlatiladi.Shuningdek,dunyoning   ko‘p   burchaklarida   mahalliy   antiseptik   

vosita  hisoblanadi. 

* Parhezbop  papaya   odam   siydigining  kislotaliligini  kamaytiradi. 

 

Saqlanish: 



 

Lateks   gastritni   keltirib   chiqarishi  mumkin.Ba‘zi  odamlarda  uning   

changi,  mevasi  va  shirasiga  allergiya  kuzatiladi. 



  Yangi   shirasi   konyuktivitga   sabab  bo‘lishi  mumkin.