‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I

Korreksion  pcdagogikaning  aso siy   vazifalari.  T u rli  k a teg o riy ali 
a n o m a l   bolalarni  rivojlantirish,  o ‘qitish  va  tarb iy a la sh n in g   u m u m i y  
q o n u n iy a t l a r i   m avjud.  K o rr e k s io n   p e d a g o g ik a n in g   a s o s i ni  a n o m a l  
bolalarni  h a r to m o n la m a ,  fiziologik va  psixologik o ‘rganish tashkil  etib, 
un in g   vazifalari  sirasiga  quyidagilar  kiradi:
1
)  rivojlanishida  turli  k a m c h ilik la r  boMgan  bo lan in g   n u q s o n la rin i 
tuzatish   va  k o rr e k sio n -k o m p e n sa to rli  im k o n iya tla rini  an iq la s h ;
2
)  d iffe re n s a ts iy a li  o ‘q i tis h   va  t a r b i y a l a s h n i   a m a l g a   o s h i r i s h  
m a q s a d id a   a n o m a l  bolalarning  m u a m m o la r in i  hal  etish;
3)  a n o m a l  bolalarni  aniqlash  va  hisobga  olish;
4)  rivojlanish  anomaliyasini e rta  diagnostika qilish  m e to d la rin i  ilmiy 
jih a td a n   ishlab  chiqish;
1  Н о в о т о р ц е в а   H .B .  К о р р е к ц и о н н а я  
п е д а г о г и к а   и  с п е ц и а л ь н а я   п с и х о л о г и я . 
С л о в ар ь .  —  М о с к в а,  П ед аго ги к а,  1999.

---

5)  b o la l a r d a   rivojlanish  n u q s o n la rin i  tu z a ti s h ,   y o ‘q o t i s h   yoki 
kam aytirish  b o ‘yicha  ch o ra -ta d b irla rn i  ishlab  chiqish;
6
)  a n o m a l   bolalikning  old in i  olish  b o ‘yicha  p rofilaktik  c h o r a - 
t a d b irla r tizim in i  ishlab  chiqish;
7)  a n o m a l  bolani  rivojlantirish va  uni  ijtimoiylashtirish jarayonining 
s am aradorligini  oshirish.
K o rre k s io n   pedagogikaning  kategoriyalari.  K orreksion  pedagogika 
quyidagi  pedagogik  kategoriyalarga  ega:
1.  A n o m a l  bolalarni  o ‘qitish  va  rivojlantirish  ularni  ijtim oiy  hayot 
va  m e h n a t g a   t a y y o rla sh ,  u l a r d a   bilim ,  k o ‘n i k m a   va  m a l a k a la r n i 
shakllantirishga  y o ‘naltirilgan  maqsadli  jarayondir.  A n o m a l  bolalar 
u c h u n   t a ’lim  tiz im i  va  m e t o d l a r in i   t a n l a s h d a   b o l a n i n g   yoshi  va 
n u q s o n n i n g   kelib  chiqishi  vaqti  hisobga  olinadi.  Eshitish  yoki  k o ‘rish 
q obiliyatini  y o ‘qotish  vaqti  alo h id a  aham iyatga  ega.
A n o m al bolaning rivojlanishi  normal boladan  k o ‘ra k o ‘proq  darajada 
o ‘qitishga  b o g ‘liq.  S h u n in g   u c h u n   anom al  b o lalar  o ‘qitilm asa  yoki 
o ‘qitish  kech  boshlansa  uning  rivojlanishiga  jiddiy  z a ra r  yetkaziladi, 
psixik funksiyalarning shakllanishi o rtda qoladi,  norm al  tengdoshlaridan 
o r t d a   q o lis h i  da ra ja si  o s h a d i ,   n u q s o n la r   o ‘t a   j i d d i y   b o ‘lsa  aqliy 
rivojlanishi  im koniyatlari  yuzaga  chiqm ay  qolishi  m u m k in .
M a x s u s  d i d a k tik a n in g   m a rk a z iy   m u a m m o s i  m e h n a t  t a ’limi  va 
tarbiyasini  tashkil  etish  masalasi  hisoblanadi.  Maxsus  m a k ta b la rd a   uni 
tashkil  etish  a lo h id a   a h a m iy a tg a   ega.  B inobarin,  ushbu  ja r a y o n d a  
o ‘q u v c h ila r  ijtimoiy  hayot,  shuningdek,  im koniyat  darajasida  kasbiy 
faoliyatga tayyorlash  buzilgan  funksiyalarini  tiklash,  sh u n in g d e k ,  aqliy 
va jis m o n iy   rivojlanish  nu q so n larin in g  darajasini  pasaytirishga  yordam  
beradi.
2.  A n o m a l  bolalarni tarbivalash  — korreksion pedagogikaning asosiy 
tu s h u n c h a s i  b o ‘lib,  uning  m aq sa d   va  vazifasi  n u q s o n n in g   darajasi  va 
tuzilishiga  m o s   keladigan  m e to d   h am d a  vositalar  y o rd a m id a   a n o m al 
b o lalarni  faol  ijtimoiy  hayot  va  m eh n atg a  tayyorlash,  u la rd a   fuqarolik 
sifatlarini  shakllan tirish d an   iborat.  A nom al  bolalarni  tarbiyalash  oila 
va  t a ’lim  m uassasasi  o ‘rtasidagi  yaqin  aloqa,  b ir-b irla rin i  q o ‘llab- 
q uvvatlash,  bir-biriga  y o rd a m   ko'rsatish,  talab c h an lik   h a m d a   oqilona 
m e h rib o n lik   asosida  am alga  oshiriladi.
T a r b i y a v i y   i s h l a r   a n o m a l   b o l a l a r n i n g   i n d i v i d u a l   va  y o s h  
xususiyatlarini  inobatga olish  asosida ularda  mustaqillik,  o ‘ziga xizmat

---

ko'rsatish,  m ehnat  k o ‘nikmalari,  xulq  madaniyati,  shuningdek,  ijtimoiy 
m uhitda yashash va  ishlash  ko'nikinalarini shakllantirishga y o ‘naltiriladi. 
A n o m a l  bolani  tarbiyalash  atrofdagilarning  uning  psixik  yoki jis m o n iy  
kam chiliklariga  ehtiyotkorlik  bilan  m u n o s a b a td a   b o ‘lishni  talab   etadi. 
B u n d a y   bolalard a  o p tim iz m   va  ish o n c h n i  tarb iy a la sh ,  q o b iliy a tin i 
shakllantirish  yoki  uning  o 'r n in i  bosuvchi  im ko n iy a tn i  rivojlantirish, 
ijobiy  sifatlarini  tarbiyalash  h a m d a   h arakatlari  va  x u lqini  t a n q i d i y  
baholash  qobiliyatini  rivojlantirish j u d a   m uhim .
3.  Korreksiva  (y u n o n c h a   tu zatish )  b o laning  psixik  va  jis m o n iy  
rivojlanishidagi  nuqsonlarni tuzatish,  y o ‘qotish  va  pasaytirishni  n a z a rd a  
tutadi.
4.  Korreksion-tarbivaviv ishlar  kategoriya sifatida shaxsning a n o m a l 
rivojlanishi  xususiyatlariga  k o ‘ra  u m u m iy   pedagogik  t a ’sir  k o ‘rsatish 
ch o ra-tad b irla ri  tizim idan  iborat.  K orreksion—tarbiyaviy  m a sa la la rid a  
s i n f   va  s i n f d a n   t a s h q a r i   i s h l a r n i n g   b a r c h a   t u r   va  s h a k l l a r i d a n  
foydalaniladi.  Korreksion  —tarbiyaviy  ishlar  a n o m a l  b o lalarn i  o ‘qitish 
jarayonida  am alga  oshiriladi  va  m e h n a t  tarbiyasini  sam a ra li  tashkil 
etish  u ch u n   katta  im koniya tla r  yaratadi.  M e h n a t  t a ’limi  j a r a y o n i d a  
fa q a t  k asb iy   m a la k a la r i   e m a s ,   b a lk i  o ‘z  is h l a r i n i   r e j a l a s h t i r i s h  
k o ‘nikm alari,  og‘zaki  k o ‘rsatm alarga  am al  qilish  m alaka si,  ish n in g  
s if a ti n i   t a n q i d i y   b a h o l a s h   va  b o s h q a   m a l a k a l a r i   t a r b i y a l a n a d i .  
K a m c h il i k l a r i n i   tu z a tis h   y o r d a m i d a   a n o m a l   b o l a l a r n i n g   n o r m a l  
rivojlangan  bolalar bilan  aloqalari  u c h u n   sharoitlar yaratish  m u h im d ir. 
Bir q a t o r  hollarda  anom al b o lalar u c h u n   davolash -k o rre k sio n   ta d b irla r 
(d a v o la s h   j i s m o n iy   m a s h q l a r i,   m a s a la ,  a r tik u l y a r   va  n a f a s   o lis h  
gimnastikasi,  d o ri-d a rm o n la r q abul  qilish  va  boshqalar)  ni tashkil  etish 
z a ru r  boMadi.
5.  Kom pensatsiva  (y u n o n c h a   «com pensatio»  —  o ‘rn ini  toMdirish, 
t e n g l a s h t i r i s h )  
o r g a n i z m n i n g  
b u z i l g a n  
y o k i 
r i v o j l a n m a g a n  
funksiyalarining o 'rn in i  toMdirish yoki  qayta qurishdir.  K o m p e n s a ts iy a  
jarayoni  oliy  nerv  faoliyatining  za h ira   im koniyatlariga  ta y a n a d i.
6
.  Iitim o iv   reabilitatsiva  ( y u n o n c h a   « rehabilitas»  —  la y o q a t i ,  
qobiliyatini  tiklash)  tibbiy-pedagogik  m a z m u n id a   a n o m a l   b o la n in g  
psixofiziologik imkoniyatlari darajasida  ijtimoiy  m u h itd a   ishtirok etishi 
u c h u n   sharoit  yaratish,  uni  ijtimoiy  hayoti  va  m e h n a tig a   jalb   etish n i 
anglatadi.  Bu  korreksion  pedagogika  nazariyasi  va  a m a liy o tid a   asosiy 
vazifa  hisoblanadi.
Reabilitatsiya  nuqsonlarini y o ‘qotish  va yum shatishga y o ‘naltirilgan

---

maxsus tibbiy vositalar ham da  maxsus t a ’lim, tarbiya va kasbiy tayyorlash 
yordam ida amalga oshiriladi.  Reabilitatsiya jarayonida  kasallik oqibatida 
buzilgan  funksiyalarning  o ‘rni  t o ‘ldiriladi.  R eabilitatsiya  vazifalari 
anom al  bolalarning turli  kategoriyalari  uchun  maxsus o ‘quv  muassasalari 
tizim ida  hal  etilib,  u nda  o ‘quv  jarayonini  tashkil  etish  xususiyatlari 
bolalarning  a n o m a l  rivojlanishi  xususiyatlariga  q arab  belgilanadi.
7.  litimoiv adaptatsiva  (y unonc ha «adapto» —  moslashish)  —  anomal 
bolalarning  individual  va  guruhli  xulqlarini  ja m o a tc h ilik   qoidalari  va 
qadriyatlari  tizimiga  mos  kelishini  t a ’minlash.  A n o m a l  b o lalar  uchun 
i j ti m o i y   m u n o s a b a t l a r n i   t a s h k i l   e tis h   q i y in ,  s o d i r   b o ‘l a y o tg a n  
o ‘zgarishlarga  mos  ravishda  javob  qaytarish  qobiliyati  past,  shu  bois 
m u rak k a b   talablarni  bajarishga  ularning  layoqati  yetm aydi.  Ijtimoiy 
adaptatsiya bolalarga  ijtimoiy foydali m eh n atd a faol  ishtirok etish  uchun 
im koniyat  yaratadi.
8
.  Oilaviv  tarbiva  reabilitatsiyani  samarali  tashkil  etish  omili.  Oila 
va  m a k ta b n in g   h am k o rlik d ag i  h arak atlari  a n o m a l  b o la n i  ijtimoiy 
faoliyatga jalb etish,  uning m ehnat  qobiliyatlarini aniqlash  va  imkoniyat 
darajasida  kasb  k o 'n ik m alarn i  shakllantirishni  t a ’minlaydi.