Hoshimov husanboy


“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI



Download 0,54 Mb.
Pdf ko'rish
bet11/17
Sana13.07.2021
Hajmi0,54 Mb.
#118033
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   17
Bog'liq
Plastinka test

“VODIY-ZIYO” O’QUV MARKAZI.  

HOSHIMOV HUSANBOY 

 

 



 

21. 100 gr 2 % li CuSO



4

 eritmasiga 6 gr Zn plastinkasi 

tushirildi. Eritmadagi mis sulfatning miqdori 4 marta 

kam bo‘lsa, reaksiyadan so‘ng plastinka massasi va 

eritmadagi moddalar konsentratsiyasi qandaybo‘ladi?                                                 

A) 6,2; 1.51; 0,5         B) 5,99; 0,7; 1,73                                                                                                 

C) 5,99; 0,5; 1,51       D) 6,2; 1; 3,02 

 

22. 185,2 gr 2M li AgNO



3

 eritmasiga 40 gr  Fe plastinka 

tushirilganda  plastinkaning  14  %  li  eritmaga  o’tib, 

eritmadagi AgNO

3

 20 % ga teng bo’lib qoldi. Dastlabki 



eritmaning zichligini aniqlang?   

A) 0,962 gr/ml     

B) 1,41 gr/ml  

C) 1,125 gr/ml     

D) 0,585 gr/ml 

 

23.  CuCl



eritmasiga  A  va  B  metall  plastinkalari 

tushurildi.  Ma’lum  vaqtdan  so’ng  birinchi  plastinka 

massasi 9,6 gr ga kamaydi, ikkinchi plastinka massasi 

esa  1,6    g  ga  ortdi  .  Agar  metallarning  ekvivalent 

massalari  nisbati  2  :  1  bo’lsa,necha  gr  B  metall 

konsentrlangan HCl kislota bilan ta’sirlashganda 6,72  l 

gaz hosil bo’ladi?  

A)  19,5   B) 16,5 

C) 33,6 


D) 16,8 

 

24.  56  g  noma’lum  metal(+2  ok.dar)  425  g  20%  li 



AgNO

3

  eritmasia  botirildi.  Metallning  40%,  AgNO



3

 

ning  esa  80%  miqdori  reaksiya  kirishdi.  Eritmadan 



chiqarib olingan plastinka tarkibida necha mo electron 

bor? 


A) 56,4    B) 24,3 

C) 40,8 


D) 33,2 

 

25. 250 g mis (II) sulfat eritmasiga 16,8 g Fe plastinka 



tushirildi.  Mis  batamom  ajralib  chiqqandan  so’ng 

plastinka metallarining to’liq ajralib chiqishi uchun 100 

ml  (1,26g/ml)  50  %  li  HNO

3

  sarflandi.  Boshlang’ich 



aralashmadagi tuzning konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 9,6      B) 18    C) 19,2     D) 12 

 

26. 150 g mis (II) sulfat eritmasiga 11,2 g Fe plastinka 



tushirildi.  Mis  batamom  ajralib  chiqqandan  so’ng 

plastinka metallarining to’liq ajralib chiqishi uchun 80 

ml (1,26g/ml) 37,5 % li HNO

3

 sarflandi. Boshlang’ich 



aralashmadagi tuzning konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 16      B) 18    C) 12     D) 24 

 

27.  200  g  mis  (II)  sulfat  eritmasiga  28  g  Fe  plastinka 



tushirildi.  Mis  batamom  ajralib  chiqqandan  so’ng 

plastinka metallarining to’liq ajralib chiqishi uchun 200 

ml  (1,26g/ml)  40  %  li  HNO

3

  sarflandi.  Boshlang’ich 



aralashmadagi tuzning konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 48      B) 18    C) 24     D) 12 

 

 

 



28.  200  g  mis  (II)  sulfat  eritmasiga  14  g  Fe  plastinka 

tushirildi.  Mis  batamom  ajralib  chiqqandan  so’ng 

plastinka metallarining to’liq ajralib chiqishi uchun 100 

ml  (1,26g/ml)  40  %  li  HNO

3

  sarflandi.  Boshlang’ich 



aralashmadagi tuzning konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 24      B) 18    C) 48     D) 12 

 

29. 200 g mis (II) sulfat eritmasiga 22,4 g Fe plastinka 



tushirildi.  Mis  batamom  ajralib  chiqqandan  so’ng 

plastinka metallarining to’liq ajralib chiqishi uchun 150 

ml  (1,05g/ml)  48  %  li  HNO

3

  sarflandi.  Boshlang’ich 



aralashmadagi tuzning konsentratsiyasini (%) aniqlang. 

A) 24      B) 18    C) 48     D) 12 

 

30.  A  va  B  metallardan  iborat  plastinkalar  CuCl



2

 

eritmasiga  tushirildi.  Ma’lum  vaqt  o’tgandan  keyin 



plastinkaning  og’irligi  2,2  va  5,52  gramga  ortdi.  A 

metall    II  valentli  va  B  metall  esa  III  valentli. 

Metallarning ekvivalent massasi nisbati 1: 2 bo’lsa, A 

va B metallarni aniqlang. 

A) Be ; Al    B) Ca ; Cr 

C) Mg ; Mn  D) Sr ; Ni 

 

31.  A  va  B  metallardan  iborat  plastinkalar  ZnCl



2

 

eritmasiga  tushirildi.  Ma’lum  vaqt  o’tgandan  keyin 



plastinka  A  ning  og’irligi  2,6  gramga  kamaydi  va  B 

ning massasi esa 5 gramga ortdi. A metall I valentli va 

B metall esa II valentli. Metallarning ekvivalent massasi 

nisbatlari  1,95  :  1    bo’lsa,  reaksiyaga  kirishgan 

metallarning elektronlar yig’indisini aniqlang. 

A) 13      B) 9,2 

C) 15,6       D) 18,2 

 

32.  A  va  B  metallardan  iborat  plastinkalar  AgNO



3

 

eritmasiga  tushirildi.  Ma’lum  vaqt  o’tgandan  keyin 



plastinkaning  og’irligi  10,1  va  31,3  gramga  ortdi.  A 

metal I valentli va B metall esa IV valentli. Metallarning 

ekvivalent massasi nisbatlari 1: 4,25 bo’lsa, metallarni 

aniqlang. 

A) Na ; Pb  B) K ; Mn  C) Cu 

I

 ;  Cr 



IV   

D) Li ; Sn 

 

33.  A  va  B  metallardan  iborat  plastinkalar  CuSO



4

 

eritmasiga  tushirildi.  Ma’lum  vaqt  o’tgandan  keyin 



plastinka  A  ning  og’irligi  0,3  gramga  kamaydi  va  B 

ning massasi esa 41,4 gramga ortdi. A metal II valentli 

va  B  metall  esa  III  valentli.  Metallarning  ekvivalent 

massasi nisbatlari 3,6 : 1 bo’lsa, metallarni aniqlang. 

A) Zn ; Al  B) Ca ; MnC) Cu ;  Cr  D) Ba ; Fe  

 

34.  A  va  B  metallardan  iborat  plastinkalar    Hg(NO



3

)



 

eritmasiga  tushirildi.  Ma’lum  vaqt  o’tgandan  keyin 

plastikaning  og’irligi  6,165  va  11,07  gramga  ortdi.  A 

metall  II  valentli  va  B  esa  III  valentli.  Metallarning 

ekvivalent  massa  nisbatlari  1:1,846  bo’lsa,  metallarni 

aniqlang. 

A) Zn : Fe  B) Cu : Cr    C) Fe : Al      D) Ba : Sc 




Download 0,54 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   17




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish