1. Rasimdagi a-xodisa uchun xos belgini toping ?

8 ta hujayra hosil bo‘ladi; 6) endodermadan jabra rivojla.na.di; 7) 

urug'lanish tashqi A) a -I, 2; b-5, 7 B) a-2, 5; b-3, 7 C) a-2, 4; b-3, 

6 D) a,-3, 7; b-2, 4 

166. Ikki noallel dominant  gen  ishtirokida  yuzaga  chiqmaydigan 

belgilarni  aniqlang. 1) bug‘doy doninining qizil rangi; 2)  xo‘roz 

tojining  yong‘oqsimon  bo‘lishi;  3)  xoldor  to‘tilar  patining  oq 

bo‘lishi; 4) itlar yungining jigarrang bo‘lishi A) 2, 3 В) 1 ,2 С) 1, 

4 D) 3,4 

167. Ikki uyli o‘simliklar keltirilgan qatorni aniqlang. 1) turkiston 

ismalog‘i; 2) terak 3) gazanda; 4) makkajo‘xori; 5) tol; 6) o‘rik 

A) 4, 6 В) 1, 2, 4 C) 3, 5 D) 2, 6  

168. Ikki uyli o‘simliklar keltirilgan qatorni aniqlang. 1) turkiston 

ismalog‘i; 2) terak 3) gazanda; 4) makkajo‘xori; 5) tol; 6) o‘rik 

A) 3, 5 B) 2, 6 С) 1, 2, 4 D) 4, 6 

169. Ikkita DNK molekulasi tarkibida jami 1000 ta nukleotid 

mavjud. Birinchi DNK molekulasidagi nukleotidlarning 25%i 

adenin nukleotididan iborat, ikkinchi DNK molekulasidagi 

nukleotidlarning 20%i timin nukleotididan iborat. Agar ikkala 

DNK molekulasi tarkibidagi guanin nukleotidlari yig‘indisi 270 

taga teng bo‘lsa, ikkinchi DNK molekulasining uzunligini (nm) 

aniqlang. (qo‘shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) A) 102 

B) 120 C) 72 D) 68 

170.  Ikkita  DNK  molekulasi  tarkibida  jami  1000  ta  nukleotid 

mavjud.  Birinchi  DNK  molekulasidagi  nukleotidlarning  25%i 

adenin  nukleotididan  iborat,  ikkinchi  DNK  molekulasidagi 

nukleotidlarning  20%i  timin  nukleotididan  iborat.  Agar  ikkala 

DNK  molekulasi  tarkibidagi  guanin  nukleotidlari  yig‘indisi  270 

taga teng bo‘lsa, ikkinchi DNK dagi adenin va timin nukleotidlari 

orasidagi  vodorod  bog‘lar  sonini  aniqlang.      A)  300  B)  160  C) 

120 D) 150 

171.  Ikkita  DNK  molekulasi  tarkibida  jami  1000  ta  nukleotid 

mavjud.  Birinchi  DNK  molekulasidagi  nukleotidlarning  25%i 

adenin  nukleotididan  iborat,  ikkinchi  DNK  molekulasidagi 

nukleotidlarning  20%i  timin  nukleotididan  iborat.  Agar  ikkala 

DNK  molekulasi  tarkibidagi  guanin  nukleotidlari  yig‘indisi  270 

taga  teng  bo'lsa,  ikkinchi  DNK  dagi  vodorod  bog'lar  sonini 

aniqlang.   A) 520 B) 420 C) 360 D) 750 

172.  Ikkita  DNK  molekulasi  tarkibida  jami  1000  ta  nukleotid 

mavjud.  Birinchi  DNK  molekulasidagi  nukleotidlarning  25%i 

adenin  nukleotididan  iborat,  ikkinchi  DNK  molekulasidagi 

nukleotidlarning  20%i  timin  nukleotididan  iborat.  Agar  ikkala 

pNK  molekulasi  tarkibidagi  guanin  nukleotidlari  yig  indisi  270 

taga teng bo`lsa, ikkinchi DNK dagi guanine nukleotidlari sonini 

aniqlang. A) 300 B) 150 C) 120 D) 240 

173.  Ikkita  DNK  molekulasi  tarkibida  jami  1000  ta  nukleotid 

mavjud.  Birinchi  DNK  molekulasidagi  nukleotidlarning  25%i 

adenin  nukleotididan  iborat,  ikkinchi  DNK  molekulasidagi 

nukleotidlarning  20%i  timin  nukleotididan  iborat.  Agar  ikkala. 

DNK  molekulasi  tarkibidagi  guanin  nukleotidlari  yig‘indisi  270 

taga  teng  bo‘lsa,  birinchi  DNK  dagi  timin  nukleotidlari  sonini 

aniqlang. A) 150 B) 120 C) 240 D) 300 

174. Ikkita DNK molekulasi tarkibida jami 1000 ta nukleotid 

mavjud. Birinchi DNK molekulasidagi nukleotidlarning 25%i 

adenin nukleotididan iborat, ikkinchi DNK molekulasi dagi 

nukleotidlarning 20%i timin nukleotididan iborat. Agar ikkala 

DNK molekulasi tarkibidagi guanin nukleotidlari yig‘indisi 270 

taga teng bo‘lsa, birinchi DNK dagi vodorod bog‘lar sonini 

aniqlang. A) 420 B) 520 C) 360 D) 750 

175. Ikkita DNK molekulasi tarkibida jami 1000 ta nukleotid 

mavjud. Birinchi DNK molekulasidagi nukleotidlarning 25%i 

adenin nukleotididan iborat, ikkinchi DNK molekulasidagi 

nukleotidlarning 20%i timin nukleotididan iborat. Agar ikkala 

DNK molekulasi tarkibidagi guanin nukleotidlari yig 270 taga 

teng bo‘lsa, birinchi DNK molekulasining  uzunligini (nm) 

aniqlang. (qo‘shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) A) 88 

B) 68 C) 72 D) 102 

176. Ikkita DNK molekulasi tarkibida jami 1000 ta nukleotid 

mavjud. Birinchi DNK molekulasidagi nukleotidlarning 25%i 

adenin nukleotididan iborat, ikkinchi DNK molekulasidagi 

nukleotidlarning 20%i timin nukleotididan iborat. Agar ikkala 

DNK molekulasi tarkibidagi guanin nukleotidlari yig indisi 270 

taga teng bo‘lsa, birinchi DNK dagi vodorod bog lar sonini 

aniqlang. A) 420 B) 360 C) 750 D) 520 

177. Ikkita DNK molekulasi tarkibida jami 1000 ta nukleotid 

mavjud. Birinchi DNK molekulasidagi nukleotidlarning 25%i 

adenin nukleotididan iborat, ikkinchi DNK molekulasidagi 

nukleotidlarning 20%i timin nukleotididan iborat. Agar ikkala 

DNK molekulasi tarkibidagi guanin nukleotidlari yig‘indisi 270 

taga teng bo‘lsa, ikkinchi DNK molekulasining uzunligini (nm) 

aniqlang. (qo‘shni nukleotidlar orasidagi masofa 0,34 nm) A) 68 

B) 120 C) 102 D) 72  

178. Ikkita DNK molekulasi tarkibida jami 1000 ta nukleotid 

rnavjud. Birinchi DNK molekulasidagi nukleotidlarning 25%i 

adenin nukleotididan iborat, ikkinchi DNK molekulasidagi 

nukleotidlarning 20%i timin nukleotididan iborat. Agar ikkala 

DNK molekulasi tarkibidagi guanin nukleotidlari yig indisi 270 

taga teng bo4sa., birinchi DNK dagi timin nukleotidlari sonini 

aniqlang. A) 150 B) 300 C) 240 D) 120 

179. Ikkita DNK molekulasi tarkibida jami 1800 ta nukleotid 

mavjud. Birinchi DNK molekulasidagi nukleotidlarning 25%i 

sitozin nukleotididan iborat, ikkinchi DNK molekulasidagi 

nukleotidlarning 20%i guanin nukleotididan iborat. Agar ikkala 

DNK molekulasi tarkibidagi timin nukleotidlari yig‘indisi 500 

taga teng bo‘lsa, ikkinchi DNK dagi guanin nukleotidlari sonini 

aniqlang. A) 200 B) 300 C) 120 D) 150 

180. Ildam kaltakesakning qon aylanish sistemasiga xos bo‘lgan 

xususiyatni belgilang. A)katta va  kichik qon aylanish doirasi 

yurak qorinchasidan boshlanadi B) kichik qon aylanish doirasi 

o‘pka arteriyasi orqali chap bo ‘lmachalarda t ugaydi C)katta qon 

aylanish doirasi kislorodga boy o‘pka arteriyasidan boshlanadi 

D)yura.gIIkki kamerali bo`lib, yurak bollmachasi va 

qorinchasidan iborat  

181. Ildiz, poya, bargidagi o‘tkazuvchi to‘qima devori o‘lik 

hujayralardan iborat naychalardan hosil bo‘lgan o‘simliklarni 

belgilang. 1) nemalion; 2) kladoniya; 3) batsidiya; 4) 

qirqbo‘g‘im; 5) funariya; 6) machin; 7) suv qirqqulog‘i; 8) 

qoraboyalich; 9) rovoch A) 6, 8, 9 B) 2, 4, 7 C) 4, 5, 7 D) 1, 2, 3 

182. Itog‘iz o‘simligi  gulining qizil rang bo'lishi oq rang ustidan 

qisman  dominantlik  qiladi,geterozigotalar  pushti  rangni  hosil 

qiladi.  Barglarning  ensiz  bo'lishi  enli  bo‘lishiga  nisbatan  chala 

dominantlik  qiladi  va  geterozigota  formalarning  bargi  o‘rtacha 

kenglikda bo'ladi. Digeterozigota organizmlarning chatishishidan 

oq  gulli,  o‘rtacha  kenglikdagi  bargli  o‘simliklar  hosil  bo'lishi 

ehtimolligini aniqlang. A) 6,25% B) 12,5% G) 18,75% D) 25% 

183. Itoglz o‘simligi gulining qizil rang bo‘lishi oq rang ustidan 

qisman dominantlik qiladi,geterozigotalar pushti rangni hosil 

qiladi. Barglarning ensiz bo‘lishi enli bo‘lishiga nisbat an chala 

dominantlik qiladi va geterozigota formalarning bargi o‘rtacha 

kenglikda boladi. Digeterozigota organizmlarning chatishishidan 

pushti gulli, ensiz bargli o‘simliklar hosil bo‘lishi ehtimolligini 

aniqlang. A) 12,5% B) 6,25% C) 25% D) 18,75% 

184. Itqovunning faqat oila (a) va faqat sinf (b) uchun xos 

xususiyatlarini aniqlang. 1) gullari bir jinsli ekanligi; 2) 

murtagIIldizcha, poyacha va ikkita barg`hadan iboratligi; 3) 

mevasi soxta meva ekanligi; 4) barglarining tomirlanishi; 5) 

barglarining poyada joylashuvi; 6) gulida beshta 

kosachabargning qo‘shilganligi; 7) murtak ildizidan hosil bo‘lgan 

ildizning uzoq yashashi A) a -1 ,3 ; b - 2 , 4 B) a - 3, 6; b - 1, 4 С) 

a - 1, 5; b - 3 , 7 D) a - 4, 7; b - 5, 6 

185. J.B.Lamarkning biologiya fanining rivojlanishiga qo’shgan 

xizmatlarini aniqlang. 1) birinchi bo’lib evolyutsiya haqidagi 

nazariyani yaratdi; 2) madaniy o’simliklarning kelib chiqish 

markazini aniqladi; 3) organik olam evolyutsiyasining 

harakatlantiruvchi kuchlarini aniqladi; 4) organizmlar tashqi 

muhit ta’sirida oddiydan murakkab tuzilishga tomon o’zgarib 

boradi, deb ta’kidlagan; 5) irsiy o’zgaruvchanlikning gomologik 

qatorlar qonunini kashf etdi; 6) o’rganilayotgan belgilarning 

avlodlarda namoyon bo’lishini miqdor jihatdan aniq hisobga olib 

borishni tatbiq etdi A) 3, 5 B) 2,4 С) 1, 4 D) 1, 6 

186. Jabrasi bilan (a), havo xaltachalari yordamida (b), diafragma 

yordamida (c). nafas oluvchi umurtqali hayvonlarni to‘g‘ri juftlab 

ko‘rsating. 1) ba.kra va manta; 2) qilquyruq va qizilquyruq; 3) 

lemur va begemot; 4) kakku va kayra; 5) kakadu va maral A) a. - 

1; b - 5; с - 3 В) a - 2; b - 4; с - 5 С) a - 1; b - 4; с - 2 D) a - 1; b - 

4; с - 3 

187. Jayra qaysi turkumga mansubligini aniqlang. A) 

kemiruvchilar B) yirtqichlar C) suvsarsimonlar D) 

hasharotxo‘rlar 

188. Jayron va chittakning ovqat hazm qilish sistemasidagi 

o‘xshashlik (a) va farqlarni (b) belgilang. 1) oshqozonIIkki 

bo‘lmali; 2) ovqat ichakda hazm bo‘ladi; 3) qizilo‘ngachning 

keyingi qismi kengayib jig‘ildonni hosilqiladi; 4) ichagi kloakaga 

ochiladi; 5) hazm bo‘lgan ovqatdan ajralgan energiyaning 

ma’lum bir qismi tana haroratini doimiy saqlash uchun 

sarflanadi; 6) og‘iz bo‘shlig‘ida ixtisoslashgan tishlar mavjud A) 

a-2, 5; b-4, 6 B) a-1, 5; b-2, 6 C) a-2, 4; b-1, 5 D) a-1, 3; b-2, 6 

189.  Jigar  qurti  (a),  va  qoramol  tasmasimon  chuvalchangining 

(b)rivojlanish  bosqichlarini  aniqlang.  1)  voyaga  yetgan  davri;  2) 

finna;  3)  sista;  4)  dumli  lichinka;  5)  tuxum;  6)  ilmoqli  lichinka; 

7)kiprikli lichinka.       A) a - 3, 4, 6; b- 2 ,5 ,6 B) a - 2, 5, 7; b - 4, 

6, 7 C) a - 3, 4, 7; b - 3, 5, 6 D) a -1 ,3 , 5; b - 1, 2, 5 

190. Jigar qurtining quyida berilgan belgilari qaysi tur 

mezonlarini aks ettiradi? a) morfologik; b) ekologik; 1) tanasi 

yassi; 2) lichinkasi suvda yashaydi; 3) xo‘jayin organizmi 

to‘qimalari bilan oziqlanadi; 4) parazit hayot kechiradi; 5) og‘iz 

va qorin so‘rg‘ichlariga ega; 6) hazm sistemasida og‘iz teshigi 

mavjud. A) a - 1, 3; b - 4 , 5 В) a - 1, 6; b - 2, 5 С) a - 1, 5; b - 2, 

4 D) a 2, 5; b 4, 6 

191. Jigar qurtining quyida berilgan belgilari qaysi tur 

mezonlarini aks ettiradi? а) morfologik; b) ekologik; 1) lichinkasi 

suvda yashaydi; 2) tanasi yassi; 3) parazit hayot kechiradi; 4) 

xo‘jayin organizmi to‘qimalari bilan oziqlanadi; 5) og`iz va qorin 

so‘rg‘ichlariga ega; 6) hazm sistemasida og‘iz teshigi mavjud. A) 

a - 2, 5; b - 1, 3 B) a - 2, 4; b - 3, 5 С) a - 1, 5; b - 3, 6 D) a - 2, 6; 

b - 1, 5 

192.  Jigar  qurtining  rivojlanish  sikli  bosqichlari  ketma-ketligi 

to‘g‘ri  berilgan  javobni  aniqlang.  1)lichinkaning  mollyuska 

tanasiga  kirishi; 2) kiprikli  lichinkaning rivojlanishi; 3) sistaning 

qoramol ichagiga tushishi; 4) parazitning jigar o‘t yo‘liga o‘tishi; 

5) dumli  lichinkaning rivojlanishi; 6)  lichinkaning qonga o‘tishi. 

A) 2, 5, 1, 3, 4, 6 В) 1, 2, 5, 3, 6, 4 C) 2, 1, 5, 3, 6, 4 D) 3, 2, 1, 5, 

6, 4 

193. Jinsiy ko'payishda yangi organizm ... rivojlanadi. A)gaploid 

to'plamli gibridoma hujayrasidan B)urug'lanmagan tuxum 

hujayradan C)diploid to'plamli bitta somatik hujayradan 

D)gaploid to'plamli bitta somatik hujayradan 

194. Jinssiz ko‘payishda yangi organizm ... rivojlanadi. 

A)urugilangan diploid to‘plamli tuxum hujayradan B)diploid 

to‘plamli bitta somatik hujayradan C) urug‘lanmagan diploid 

---

                                                                              @Kimyouz7 

6 

 

to‘plamli tuxum hujayradan D)urug‘lanmagan gaploid to‘plamli 

tuxum hujayradan 

195. Jirafa uchun mantiqiy bog‘liq bo‘lgan tushunchalarni 

aniqlang. 1) to‘sh toji; 2) to‘rt kamerali yurak; 3) ichak; 4) kurak 

tish; 5) metamorfoz; 6) muguz A) 3, 4, 5 В) 1, 4, 5 C) 2, 3, 6 D) 

1, 2, 6 

196. Kakra o‘simligi bilan bir sinfga (a) va bir oilaga (b) mansub 

o‘simliklar to‘g‘ri juftlangan javobni aniqlang. A)a — keyreuk, 

baobab, itsigak; b — dastargul, turon shuvog'i, matur B)a — 

tog'olcha, yapon saforasi, topinambur; b — dastorgul, 

xrizantema, bo'znoch C)a — ebalak, rediska, bug'doy; b — 

kakra, karrak, qoqio't D)a — oloy xiyoli, olg'i, oshqovoq; b - 

qora jusan, bo'yimodaron 

197. Kalina (a), midiya (b) va tripanosoma (c) ga tegishli 

ma’lumotlarni to‘g‘ri juftlang. 1) avtotrof organizm; 2) prokariot 

organizm; 3) umurtqali hayvon; 4) eukariot organizm; 5) 

geterotrof organizm; 6) umurtqasiz hayvon A) a — 3; b — 5; с 

— 2 В) a — 4; b — 6; с — 5 C) a — 3; b — 4; с — 1 D) a — 2; 

b — 1; с — 5  

198.  Kalxat  uchun  mantiqiy  bog‘liq  bo‘lgan  tushunchalarni 

aniqlang.  1)  muguz  tumshuq;  2)  to‘rt  kamerali  yurak;  3)  quloq 

suprasi; 4) tish; 5) metamorfoz; 6) ilik suyak        A) 2, 3, 6 В) 1, 

4, 5 C) 3, 4, 5 D) 1, 2, 6 

199. Kapalaklarda tananing rangli va qanotlarida o‘simtalarning 

bo‘lishi dominant autosomada birikkan holda irsiylanadi. 

(krossingover 6%). Digeterozigota urg‘ochi kapalak (dominant 

genlar faqat otasidan o‘tgan) tanasi rangsiz, qanotida o‘simtalar 

bo‘lmagan erkak kapalak bilan chatishtirilganda 800 ta avlod 

olindi. Avloddagi kapalaklarning qanchasi tanasi rangsiz bo‘lib, 

qanotlarida o‘simtalar bo‘ladi? A) 24 B) 376 C) 400 D) 752 60.  

200. Karkidon uchun mantiqiy bog‘liq bo‘lgan tushunchalami 

aniqlang. 1) to‘sh toji; 2) to‘rt kamerali yurak; 3) ko‘richak; 4) 

kurak tish; 5) metamorfoz; 6) muguz A) 2, 3, 6 В) 1, 2, 6 C) 3, 4, 

5 D) 1, 4, 5 

201. Kazuar (a) va bankiv tovug‘i (b) uchun xos bo‘lgan ta 

’riflarni ajrating. 1) katta kivi bilan bir biogeografik viloyatda 

tarqalgan; 2) toj suyagi rivojlanmagan; 3) gibbon bilan bir 

biogeografik viloyatda tarqalgan; 4) oldingi oyoqlari 3 barmoqli; 

5) liven zotining ajdodi; 6) gastrulyatsiya jarayoni qat-qat 

joylashuv orqali amalga oshadi A) a - 1, 2, 4; b - 3, 5 B) a. - 1, 4, 

5; b - 2, 6 С) a - 1, 2, 5; b - 4, 6 D) a - 2, 4; b - 1, 3, 5  

202. Kazuar (a) va bankiv tovug‘i (b) uchun xos bo‘lgan 

ta’riflarni aj rating. 1) katta kivi bilan bir biogeografik viloyatda 

tarqalgan; 2) toj suyagi rivojlanmagan; 3) gibbon bilan bir 

biogeografik viloyatda tarqalgan; 4) oldingi oyoqlari 3 barmoqli; 

5) liven zotining ajdodi; 6) gastrulyatsiya jarayoni qat-qat 

joylashuv orqali amalga oshadi A) a - 1, 2, 4; b - 3, 5 B) a - 1, 4, 

5; b - 2, 6 С) a - 1, 2, 5; b - 4, 6 D) a - 2, 4; b - 1, 3, 5 

203. Keltirilgan ma’lumotlardan qaysi javobda xatolikka vo‘l 

qo'yilgan? A)Yarosla,vl, Qizil dasht, Hisor, Kostroma — 

qoramol zotlari B)Qorabayir, AxaJtaka, Laqay va Vladimir - ot 

zotlari C)Merinos, Romanov, Hisor, QorakO`l — qo'y zotlari 

D)Lekgorn, Pervomaysk, Rod-aylend - tovuq zotlari 

204. Keltirilgan ma’lumotlardan qaysi javobda xatolikka yo‘l 

qo‘yiIga.n? A)Qorabayir, Axaltaka, Laqay va Vladimir — ot 

zotlari B)Merinos, Romanov, Hisor, Qorako‘1 - qO`y zotlari 

C)Lekgorn, Pervomaysk, Rod-aylend — tovuq zotlari D) 

Yaroslavl, Qizil dasht, Hisor, Kostroma — qoramol zotlari  

205. Kiprikli chuvalchanglarga mantiqiy bog‘liq bo‘lgan 

tushunchalarni aniqlang. 1) so‘rg‘ichlar; 2) qizilo‘ngach; 3) pilla; 

4) anal teshigi; 5) germafrodit; 6) zigota.; 7) muskul to‘qimasi A) 

1, 4, 7 B) 3, 6, 7 С) 1, 2, 5, D) 2, 3, 6  

206. Kladoforaga xos bo‘lmagan xususiyatlar to‘g‘ri ko‘rsatilgan 

javobni belgilang. 1) yuksak o‘simliklarning tubani; 2) tuban 

o‘simlik; 3) o‘sish davrida hujayralari to‘xtovsiz bo‘linib turadi; 

4) qo‘ng‘ir suvo‘t bo‘limiga mansub; 5) yirik, tallomi shoxlangan 

6) sporofillari sporangiybandda joylashgan A) 2, 4, 5 В) 1, 3, 6 

C) 2, 3, 5 D) 1, 4, 6  

207. Ko`sak mevaga ega bo`lgan oddiy gulqo`rg`onli 

o‘simliklarni aniqlang. 1) oqquray; 2) chuchmoma.; 3) 

boychechak; 4) lola; 5) bangidevona; 6 ) g‘o‘za, A) 1, 4 B) 5, 6 

C) 4, 5 D) 2, 3  

208. Ko‘k kaptar ontogenezining embrional (a) va postembrional 

(b)  davri  uchun  xos  bo‘lgan  xususiyatlarni  belgilang.  1)  murtak 

varaqasining ektodermasidan teri epiteliysi rivojlanadi; 2)o‘mrov 

muskullarining  qisqarishi  tufayli  qanotlar  ko‘tariladi;  3)  gastrula 

blastula devorining qat-qat bo‘lib joylashuvidan hosil bo‘ladi; 4) 

maydalanish  bosqichi  blastulaning  hosil  bo‘lishi  bilan 

yakunlanadi;  5)  yurakning  chap  qorinchasidan  chiquvchi  yirik 

aorta  katta qon aylanish doirasini boshlab beradi; 6) buyraklarda 

hosil bo‘lgan siydik  siydik  yo‘li orqali qovuqqa quyiladi  A) a-1, 

3; b-2, 6 B) a-1, 3; b-2, 5 C) a-2, 4; Ы1, 5 D) a-2, 5; b-2, 6 

209. Ko‘kra,k qafasi rivojlangan, uch kamerali yurakka ega bosh 

skeletlilar kenja tipi vakillarini aniqlang. 1) magellan pingvini; 2) 

echkemar; 3) kaltakesak; 4) agama; 5) qurbaqa; 6) gekkon A) 1, 

2, 5 B) 3, 4, 6 C) 2, 4, 5 D) 1, 3, 6 

210. Ko‘kra.k qafasi rivojlangan, uch kamerali yurakka ega bosh 

skeletlilar kenja tipi vakillarini aniqlang. 1) povituxa; 2) ko`lvor 

ilon; 3) forel; 4) charx ilon; 5) yashil iguana; 6) baqa, A) 1, 4, 6 

B) 2, 3, 6 С) 1, 3, 5 D) 2, 4, 5 

211. Ko‘l baqasi va ko‘lbuqa, uchun umumiy xususiyatlarni 

ko‘rsating. 1) yurak bo‘lmachala.rida arterial va venoz qonlari 

aralashmaydi; 2) ichki urug‘lanish kuzatiladi; 3) tana harorati 

tashqi muhit haroratiga. bog‘liq; 4) kloakaga ega; 5) ko`krak 

qafasining kengayib-torayishi qovurg‘alararo muskullar hisobiga 

bo‘ladi; 6) ayirish a ’zolari mezodermadan rivojlanadi A) 3, 4, 5 

В) 1, 2, 4 С) 1, 4, 6 D) 2, 3, 4 

212. Ko‘lbuqada ovogenez jarayonida kuzatiladigan hodisalar 

qaysi javobda to‘g‘ri berilgan? 1) ko‘payish davrida 

transkripsiya, replikatsiya jarayonlari sodir bo‘ladi; 2) 4 ta 

gaploid to‘plamga ega bir xil hujayra hosil bo‘ladi; 3) shakllanish 

davrida huj ay r alar ning 50%i Y xromosomaga ega; 4) o‘sish 

davrida hujayralarda translyatsiya kuzatilmaydi; 5) 

hujayralarning barchasi X xromosomaga ega bo‘ladi; 6) yetilish 

davrida diploid hujayralar hosil bo‘ladi A) 2, 6 В) 1, 5 C) 3, 4 D) 

1,3 

213. Ko‘rshapalaklar va qushlarda qanotlarning mavjudligi (a), 

qadimgi panjaqanotli baliqlardan suvda hamda quruqda 

yashovchilarning kelib chiqishi (b), embrional rivojlanishning 

keyingi davrlarida odam embrionida peshona, gorilla embrionida 

esa jag’ning oldinga bo’rtib chiqishi (c) qanday jarayonlarga 

misol bo‘ladi? A)a - divergensiya; b - makro`volyutsiya; с - 

mikro`volyu tsiya B)a. - konvergensiya; b - makro`volyutsiya; с - 

divergensiya C)a - konvergensiya; b - divergensiya; с - 

makro`volyutsiya D)a - makro`volyutsiya; b - mikro`volyutsiya; 

с - divergensiya 

214.  Ko‘sak  meva  hosil  qiladigan  oddiy  (a)  va  murakkab  (b) 

gulqo‘rg‘onga  ega  o‘simliklarni  aniqlang.  1)  oqquray;  2) 

chuchmoma;  3)  boychechak;  4)  lola;  5)  bangidevona;  6)  g‘o‘za           

A) a - 2, 3, 4; b - 1,6 B) a - 1, 3, 4; b - 5, 6 C) a - 3, 4; b - 1, 5, 6 

13 D) a - 2, 3; b - 5, 6 

215. Ko‘sak meva hosil qiladigan oddiy (a) va murakkab (b) 

gulqo‘rg‘onga ega o‘simliklarni aniqlang. 1) oqquray; 2) 

chuchmoma; 3) boychechak; 4) lola; 5) bangidevona; 6) g‘o‘za 

A) a - 2, 3; b - 5, 6 B) a - 2, 3, 4; b - 1, 6 С) a - 1, 3, 4; b - 5, 6 D) 

a - 3, 4; b - 1, 5, 6  

216. Kokilli, qora xo‘roz xuddi shunday tovuq bilan 

chatishtirildi. Ulardan olingan 20 ta jo‘jalardan 10 tasi qora 

rangli, kokilga ega; 5 tasi qo‘ng‘ir rangli, kokilli, 4 ta jo‘ja qora 

rangli, kokilsiz va 1 tasi qo‘ng‘ir rangli, kokilsiz edi. Qora rangli 

(A) va kokilga ega bo‘lish (B) dominant belgi hisoblanadi. Ota-

ona (a) va qora, kokilga ega avlodning (b) genotipini aniqlang. 

A)a-AaBB x AaBb, b-AABB, AABb, AAbb, Aabb B)a-AaBb x 

AABb, b-AABB, AABb, aaBB, aaBb C)a-AaBb x AaBb, b-

AABB, AABb, aabb, aaBb D)a-AaBb x AaBb, b-AABB, AABb, 

AaBB, AaBb 

217. Ko'krak qafasi rivojlangan, uch kamerali yurakka ega bosh 

skeletlilar kenja tipi vakillarini aniqlang. 1) magellan pingvini; 2) 

echkemar; 3) kaltakesak; 4) agama; 5) qurbaqa; 6) gekkon A) 2, 

4, 5 В) 1, 3, 6 С) 1, 2, 5 D) 3, 4, 6  

218. Komilning ovqat ratsionida oqsil, yog‘ va uglevodning 

umumiy miqdori 700 g bo‘lib, oqsildan ajralgan energiya 410 

kkal ni tashkil etadi. Agar ovqat tarkibidagi yog‘dan hosil 

bo‘lgan energiya oqsilning parchalanishidan hosil bo‘lgan 

energiyadan 520 kkal ga ko‘p bo‘lsa, bir kecha-kunduzda 

iste’mol qilingan uglevod miqdorini (g) toping. A) 420 B) 600 C) 

375 D) 500 

219.  Kommensalizm  jarayoniga  mos  keladigan  javoblarni 

aniqlang.  1)  organizmlar  o'rtasidagi  simbioz  munosabatlar;  2) 

organizmlarga  abiotik  omillarning  ta  ’siri;  3)  bir  organism 

ikkinchisiga  zarar  yetkazmagan  holda  undan  foyda  oladi;  4)  har 

xil  turga  mansub  individlar  orasidagi  antibioz  munosabatlar;  5) 

bir  turga  kiruvchIIndividlar  orasida  bir-birini  yeb  qo'yish 

kuzatiladi    A) 2, 4 В) 1,5 С) 3, 4 D) 1,3 

220. Kostroma va Kornuel zotlari uchun umumiy bo‘lgan 

ma’lumotlarni belgilang. I) siydik yo‘li kloakaga ochiladi; 2) 

tashqi quloq quloq suprasi va eshituv tyo`lidan iborat; 3) 

miyachasi po‘stlog`ida burmalari ko`p; 4) umurtqalilar kenja 

tipiga mansub; 5) embrioni ona organizmidan tashqarida 

rivojlanadi; 6) yuragi to‘rt kamerali A) 3, 5, 6 В) 1, 2, 5 C) 3, 4, 6 

D) 1, 2, 4 

221. Kutoraga tegishli bo‘lgan ma’lumotlarni aniqlang. 1) oldingi 

oyog‘i o‘zgarib qanotga aylangan; 2) xorda faqat embrionlik 

davrida mavjud bo‘ladi; 3) diafragmasi mavjud; 4) bir necha 

suyaklar qo‘shilib bitta ilik suyagini hosil qilgan; 5) bosh miya 

katta yarimsharlari po‘stlog‘i burmalar hosil qiladi A) 2, 3, 5 В) 

1, 3, 4 С) 1, 2, 5 D) 2, 4, 5 

222. Laminariyaning funariyadan farqli jihatlarini aniqlang. 1) 

jinssiz ko'payishi zoosporalar orqali kechadi; 2) poya-bargli 

o'simlik; 3) gametalari bitta hujayrada yetiladi; 4) rizoidga ega; 5) 

vegetativ organlarga ega emas; 6) jinsiy ko'payishi gametalar 

orqali kechadi; 7) o‘tkazuvchi to'qimaga ega emas; 8) urug‘lanish 

suv ishtirokida boradi. A) 2, 4, 6 B) 3, 7, 8 С) 1, 3, 5 D) 1, 5, 7  

223. Laminariyaning funariyadan farqli jihatlarini aniqlang. 1) 

poya-bargli o‘simlik; 2) rizoidga ega; 3) jinssiz ko‘payishi 

zoosporalar orqali kechadi; 4) vegetativ organlarga ega emas; 5) 

gametalari bitta hujayrada yetiladi; 6 ) jinsiy ko‘payishi 

gametalar orqali kechadi; 7) urug‘lanish suv ishtirokida boradi; 8 

) o‘tkazuvchi to‘qimaga ega emas. A) 3, 4, 8 B) 3, 4, 5 C) 5, 7, 8 

D) 1, 2, 6  

224. Laminariyaning funariyadan farqli jihatlarini aniqlang. 1) 

poya-bargli o`simlik; 2) jinssiz ko‘payishi zoosporalar orqali 

kechadi; 3) rizoidga ega; 4) gametalari bitta hujayrada yetiladi; 5) 

vegetativ organlarga ega emas; 6) jinsiy ko‘payishi gametalar 

orqali kechadi; 7) o`tkazuvchi to`qimaga ega emas; 8 ) 

urug‘lanish suv ishtirokida boradi. A) 2, 5, 7 B) 2, 4, 5 С) 1, 3, 6 

D) 4, 7, 8 

225. Lansetnik (a) va xumbosh (b) ga xos bo‘lgan xususiyatlarni 

belgilang. 1) ayirish sistemasi bir juft tasmasimon buyrakdan 

iborat; 2) eshitish organIIchki quloqdan iborat; 3) nerv sistemasi 

tana bo‘ylab ketgan nerv nayidan iborat; 4) yuragIIkki kamerali;