P. I. Ivanov m. E. Zufarova umumiy psixologiya



Download 25,74 Mb.
Pdf ko'rish
bet518/542
Sana03.09.2021
Hajmi25,74 Mb.
#163650
1   ...   514   515   516   517   518   519   520   521   ...   542
Bog'liq
hjacki 342 Umumiy psixologiya (Ivanov P.I.)

Freydizm 

-   bu  o 'z   n o m in i  A vstriya  n e v ro p a to lo g i  va  psixologi  Z ig - 

m u n d   F rey d   (1856—1939)  n o m id a n   o lg an  b o 'lib ,  psixologiya va  n e v ro p a - 

to lo g iy ad ag i  a lo h id a   y o 'n a lish d ir.

F re y d  t a ’lim o tig a  k o ’ra,  shaxs  psixologik  h a y o tin in g  asosi jin siy   lazzat 

olishga  q a ra tilg a n   tu g 'm a ,  ongsiz  m ayl  (in stin k t)d ir.  L ekin  ta rix a n   ta rk ib  

to p g a n   o d a t,  axloqiy ta m o y illa r tufayli,  ijtim o iy   « sen zu ra» n in g   m avjudligi 

tufayli b u   m ayl  to 'g 'r id a n  t o 'g 'r i  to 'sila d i.  S h u n in g  u c h u n   h a m   b a 'z i  k ish i­

la rd a   bu  ongsiz  tabiiy  m ayl  bilan  an g lab   tu g 'ilg a n   vaziyat  o 'r ta s id a   ichki 

ruhiy konflikt  (to 'q n a sh u v )  pay d o  b o 'la d i.  Bu to 'q n a sh u v la r b a ’z a n  b a rq a ro r 

asab  kasalligiga  (n ev ro zg a)  olib  keladi.

K ishilik  ja m iy a tid a   k o 'p c h ilik   k ish ilarn in g   h ay o ti  va  ta ra q q iy o ti  ja r a ­

y o n id a   bu  tabiiy  ongsiz  m ayl  energiyasi  m e h n a t  faoliyatiga  a q liy   va  ijodiy 

faoliyatga  q aratilad i  va  s a rf e tilad i.  H a y o tn in g   yuksak  sohasiga  e n e rg iy a - 

n in g   shu  tariq a  k o 'ta rilish in i  su b lim atsiy a  d eb   ata lad i.  F re y d n in g   ay rim  

shogirdlari  u n in g   t a ’lim o tig a  b a ’zi  b ir  o 'z g a ris h la r  k iritg an lar.  M a sa la n , 

A d o lf A d le r  (1870—1937)  fik rich a,  psixik  h a y o tn in g   aso sin i,  seksual  ( jin ­

siy)  m ayl  em as,  b alki  u stu n lik k a,  h o k im iy a tg a ,  b o sh q a   k ish ila r  u stid a n  

h u k m ro n lik   qilishga  b o 'lg a n   tab iiy   m ayl  tash k il  qiladi.

G esh talt  —  psixologiya,  yoki  boshqachasiga  struktura,  yaxlit  psixologiya. 

Bu  yo'n alish n in g   asosiy vakillari  X.  Erenfels  (1859—1932),  V.  K eller (1887), 

K.  K ofka( 1886—1941)  lardir.  Bu  psixologlar  barcha  m urakkab  psixik  ja ra ­

y o n lar  ele m e n ta r  hodisalardan  —  sezgilardan  tarkib  to p a d i,  d eb   hisoblagan 

assotsiativ psixologiyani tanqid qilib chiqdilar. G eshtalt psixologiyaning vakillari 

bu  t a ’lim otga  qaram a-qarshi  o 'laro q ,  h a r  b ir  psixik  hodisa  yaxlit  obrazdir, 

yaxlit  stm k tu ra  —  G e sh ta ltd ir degan  nazariyani  ilgari  surdilar.  H a r b ir psixik 

hodisaning m azm uni uning tarkibiga kirgan qism  va elem entlam ing yig'indisiga 

nisbatan  m azm u n d o rro q   ham d a  boyroqdir.  A yrim   elem en t  va  qism larning 

yig'indisi  b u tu n n in g   m azm unini  belgilam aydi,  balki,  aksincha,  b u tu n   (yaxlit 

struktura)  qism   va  elem e n tla m in g   xususiyatlarini  belgilab  beradi.

Bu  psixik stm k tu ra n in g  yaxlitligi  nazariyasi,  a w a lo ,  idrok faktlari  asosida 

ishlab  ch iq ilg an   edi.  Id ro k   —  bu  se z g ila m in g   y ig 'in d isi  e m a s,  balki  yaxlit 

o b ra z d ir,  d e b   ta ’kid lan ad i.  Psixik  m a h su lla r  va  s tru k tu ra la m in g   yaxlitligi 

h aqidagi  bu  ta ’lim o t  k ey in ch alik   x o tira,  ta fa k k u r  va  iro d a  h o d isalarig a 

ham   ta tb iq   q ilingan  edi.

Bu  a lo h id a -a lo h id a   y o 'n a lis h   va  o q im la r,  b ir  q a n c h a   u m u m iy   xususi- 

yatga  ega  b o 'lg a n   h o ld a  (ay n iq sa,  en g   m u h im   m o m e n tla rd a )  « E m p irik  

psixologiya»  d eg an   u m u m iy   n o m   o stid a   birlash d ilar.

P sixologiyaning  p re d m e ti  va  m e to d la rin i  b ir  xilda  tu sh u n ish   bu  b a r­

c h a   o q im la rn in g   birlashuviga  sab ab ch i  b o 'ld i.

«E m piriklar»  psixologiyani  ruh  h a q id ag i  fan  d e b   e m a s,  « ruhiy  h o d i­

salar»,  yoki  «ong h o d isalari» ,  yoki  b o 'lm a s a   faq atg in a  o n g   haqidagi  fandir.




d e b   t a ’riflad ilar.  Bu  «ruhsiz»  p six o lo g iy a d ir  (N .N .L a n g e ).  « H e c h   q a n d a y  

m e tafizik asiz   psixologiyadir»  (A. I. V vedenskiy).

E m p irik  psixologiyaning tarixiy x izm ati sh u n d a n  iboratki, u n in g  vakillari 

ilm iy  jih a td a n   o 'rg a n is h   p re d m e ti  sifatid a  ru h n i  in k o r  q ild i.  B u  h o la tn i 

psix o lo g iy an in g   m e ta fizik   va  id e alistik   q a ra sh la rd a n   xoli  b o 'lis h   y o 'lid a g i 

k a tta   q a d a m   d e b   h iso b la sh   m u m k in .

Y u q o rid a   a y tilg an d ay ,  e m p irik   psix o lo g iy an in g   asosiy  m e to d i  k u z a ­

tis h ,  ta jrib ad ir.  L e k in   ta b ia t  fa n la rid a n   psixologiya  so h asig a  k o 'c h irilg a n  

b u   m e to d   ichki  ta jrib a   sifa tid a ,  o 'z - o 'z in i  k u zatish   (in tro sp e k tsiy a )  sifa ti­

d a   b o sh q a c h a   tu s  o lad i.

E m p irik  psixologiya o byektiv kuzatish m eto d id an  h a m ,  ek sp erim en t  m e ­

to d id a n   h a m   foydalangan:  psixik  hodisalar h a r xil  m axsus  asb o b lar  yordam i 

b ilan  m axsus  laboratoriyalarda  o 'ig a n ild i;  m ateriallam i  tekshirish  va  y akun- 

lashda  m a te m a tik   statistika  (korrelyatsiya)  m eto d larid an   foydalanildi.

E m p irik  p six o lo g iy a n in g   psix o lo g iy a  fani  tarix id ag i  ik k in ch i  k a tta   x iz­

m a ti  ta jrib a d a n   fo y d a la n ish d a n ,  psixologik  e k s p e rim e n tla r  o 'tk a z is h n in g  

m e to d   v a  te x n ik a sin i  ish lab   c h iq is h d a n   ib o rat.

Psixologlar  to m o n id a n   e k sp e rim e n tn in g   ta tb iq   qilinishi  tu fay li  inson 

psixologiyasi sohasida b oy m ateriallar to 'p lag a n .  Bu m ateriallam in g  k o 'p ch ilik  

qism i  h o z iig a c h a   h a m   o 'z   ah a m iy a tin i  y o 'q o tm a g a n   (m asalan ,  V u n d t  va 

E b b in g a u z n in g   e k s p e rim e n ta l  ish la ri).  E m p irik   p six o lo g iy a   a n iq la g a n  

m a ’lu m o tla r va  ishlab  c h iq q a n   e k sp e rim e n tal  m e to d   va  u su llar  am a liy o td a  

h a m ,  m asalan ,  tibbiyot  va  p ed ag o g ik a  so h a larid a  foydali  b o 'lib   ch iq d i.


Download 25,74 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   514   515   516   517   518   519   520   521   ...   542




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish