P. I. Ivanov m. E. Zufarova umumiy psixologiya


Jon  Lokk  ( 1 6 3 2 - 1 7 0 4 )



Download 25,74 Mb.
Pdf ko'rish
bet503/542
Sana03.09.2021
Hajmi25,74 Mb.
#163650
1   ...   499   500   501   502   503   504   505   506   ...   542
Bog'liq
hjacki 342 Umumiy psixologiya (Ivanov P.I.)

Jon  Lokk  ( 1 6 3 2 - 1 7 0 4 )

In g liz  o lim i  va  pedagogi  J o n   L okk  B ek o n   k a s h f q ilg an   ilm iy  m e to d - 

nin g  b e v o sita   d a v o m c h isi  edi.  L okk  psixologiya  h am   b o sh q a   ta b ia t  fanlari 

sin g ari,  o g 'z a k i  m u lo h a z a la rg a   em as,  balki  tajrib ag a  a so sla n m o g 'i  kerak, 

deb  hisoblaydi.  S h u n in g d ek ,  u  ru h n in g  va u n in g  k u ch larin in g  asl  m ohiyatini 

bilish  m u m k in lig in i  in k o r  qildi.  « M e n ,  —  d e y d i  L okk,  —  ru h n in g   m o ­

hiyati  n im a d a n   ib o ra t  yoki  h ay o tiy   ru h im iz n in g   q a n d a y   h a ra k a tla ri  sezgi- 

larga  yoki  ta s a w u rla rg a   olib  keladi  d eg an   te k s h iris h la r b ilan   o 'z im n i  qiy- 

nab  o 'tir m a y m a n ,  c h u n k i  bu  q u ru q   m a v h u m   fikr yurgizishdir».  L o k k n in g  

a y tis h ic h a ,  fa q a t  r u h iy   h o d is a la m i  o 'r g a n is h   k e ra k .  Bu  h o d is a la m i 

o 'rg a n is h n in g   b ir d a n - b ir   m eto d i  tajrib a  va  k u z a tish d ir.

J.  L o k k n in g   asarlari  tufayli  p sixologiyada  e m p irik   tajrib ag a  suy an g an  

psix o lo g iy a  d e b   a ta la d ig a n   yangi  o q im   p a y d o   b o 'ld i.

L o k kning fikricha,  asosiy h a m d a b irlam ch i  psixik  hodisa sezgidir.  R uhiy 

h o d isa la m in g   b a rc h a   qolgan  tu rlari,  q a n c h a lik   m u rak k ab   b o 'lm a sin ,  faqat 

sezgilam ing b ir-biriga m unosabati  va qo'shilishidir.  R u h d a (P lato n   va  D ekart 

a y tg an id ek )  tu g 'm a   id e allar  y o 'q .  Ruh  o 'z in in g   b a rc h a   ideallarini  tashqi 

tajriba  sezg ilarid an   (b irlam ch i  sifatlar)  va  q ay ta   ishlangan  ichki  tajrib ad an , 

reflekslar,  x o tira,  farq qilish,  taqqoslash,  m u rak k ab  ta s a w u r  va bosh q alard an  

(ik k ilam ch i  sifatla r)  hosil  qiladi.  Yangi  tu g 'ilg a n   b o la n in g   ruhi  g o 'y o   hech  

narsa  y o z ilm a g an   to za  q o g 'o z   yoki  to z a   ta x td ir,  lekin  tarb iy ach i  va  hayot 

tajribasi  b u n g a   sezg ilar  orqali  xohlagan  n arsan i  yozishi  m u m k in .




S e z g ila r h aq id ag i  t a ’lim o tid a  J.  L okk  b irla m c h i  va  ik k ilam ch i  s ifa tla r- 

g a   t a ’rif   b e rd i.  N a rsa la rn in g   sezgi  o rg a n iz m la rig a   b e v o sita   t a ’sir  e tish i 

n a tija sid a   hosil  b o ‘la d ig an   sezgi  o b razlari  b irla m c h i  s ifa tla r  yoki  o b ra z la r 

d e b   a ta la d i;  b u   oby ek tiv   sifatlar.  L okk  b irla m c h i  yoki  o b y ek tiv   sifa tla rg a  

h a ra k a tn i,  o 'tk a z m o v c h a n lik n i,  z ic h lik n i, z a rra c h a la rn in g   u la n ish in i,  figu- 

ra n i,  h a jm n i  va b o sh q a la m i  sezish n i  kiritad i.  Lokk t a ’lim o tig a  k o ‘ra ,  ik k i­

la m c h i  yoki  su b y ek tiv  sifa tla r « n a rsa la rn in g   o ‘zid a  em as» ,  b alki  b irla m c h i 

sifa tla rg a  bogMiq  boMib,  su byektiv  ravishda  varatilad i.

M .V .  L o m o n o so v   b irla m c h i  va  ik k ilam ch i  sifa tla r  h aq id ag i  t a ’lim o tn i 

ta n q id   q ilib   c h iq d i.  U n in g   t a ’lim o tig a   k o ‘ra,  ik k ilam ch i  su b y ek tiv   s ifa tla r 

y o ‘q:  b iz n in g   h a m m a   sezg ilarim iz   o byektivdir.

Ingliz  faylasuft  J.  Berkli  (1 6 8 9 —1753)  va  u n in g   izd o sh lari  L o k k n in g  

ik k ila m c h i  sifa tla r  h aq id ag i  t a ’lim o tin i  h a d d a n   o sh irib   y u b o rd ila r.  U la r ­

n in g   t a ’lim o tig a   b in o a n ,  b iz n in g   h a m m a   sezg ilarim iz  su b y ek tiv   boMib, 

o n g im iz   to m o n id a n   y a ra tilg a n d ir.

J.  L okk  h o d isa la m in g  taso d ifiy  b ir v aq td a   so d ir boMish  n atijasid a ta sa v - 

v u rla r  o 'r ta s id a   hosil  boM adigan  bogM anishlarni  belg ilash   u c h u n   b irin c h i 

boMib,  psixologiyaga  «assotsiatsiya»  te rm in in i  k iritd i.




Download 25,74 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   499   500   501   502   503   504   505   506   ...   542




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish