O’zbekiston Respublikasi Oliy va o’rta maxsus ta’lim vazirligi O’rta maxsus kasb –hunar ta’limi markazi

 

O’zbekiston Respublikasi Oliy va o’rta maxsus ta’lim vazirligi 

 

 

O’rta maxsus kasb –hunar ta’limi markazi 

 

Sirdaryo viloyati o’rta maxsus kasb –hunar ta’limi boshqarmasi 

 

Boyovut agrosanoat kasb – hunar kolleji 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mavzu :   Arxivator dasturlari bilan ishlash 

 

 

 

 

 

Bajaruvchi : “304” guruh o’quvchisi  Allayorov Said Ahmad 

 

 

Loyiha rahbari :     ______                               Yuldashev.  J   

                              (imzo)                               (ismi-familiyasi) 

 

 

Taqrizchi :     _____________                        Rahimov.  J   

                               (imzo)                          (ismi-familiyasi) 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2 

 

 

                                                                                                      

 

 

                                        Reja: 

 

   I. Kirish. 

 

  1. Arxivlash  dasturi  haqida. 

 

 

  II. Asosiy  qism. 

 

  1.Fayllarni  arxivlash. 

   

  2.Arxivlangan fayllarni  tekshirish. 

 

  3.Arxiv fayl  mundarijasini   ko`rish. 

 

 III. Хulosa. 

 

1.Ko`p tomli  arxivlarni  ochish. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3 

Kirish. 

  

      

Insoniyat  turmush  tarzining  rivojlanishi  yangi – yangi  kashfiyotlarning  

yaratilishiga    sabab    bo`lmoqda.  Inson    yangilik    yaratish    jarayonida    har    xil  

to`siqlarga  duch  keladi  va  shu  to`siqlarni  yengib  o`tish  mobaynida  yana  

yangi    ixtirolar    vujudga    kelaveradi.    Lekin    hayot    tajribalaridan    ma`lumki, 

ko`pincha  yangi  kashfiyot    ma`lum  bir   muammoni  hal  qilish  jarayonida  

yuzaga  keladi .  

 

       Biz      kompyuterning      yaratilishini    XX    asrning    buyuk    kashfiyotlardan  

biri  desak  yanglishmaymiz.   Davr  talabiga  ko`ra   bugunga  kelib   kompyuter  

texnologiyasi    juda    rivojlanib    ketdi.      Ma`lumotlarni    boshqarish,    ayniqsa 

hozirgi  kunda  muhum  axamiyat  kasb  etmoqda.   Ma`lumotlarni  boshqarish   

tizimlariga    bo`lgan      talab    kun    sayin    ortib    bormoqda  .    Katta    hajmdagi  

ma`lumotlar  bazasi  va  axborotlar  ustida  ishlashga  to`g`ri  kelyapti. 

         Jamiyat  taroqqiyotida  yuz  berayotgan      jadal  o`zgarishlar   uning  bir  

qismi    bo`lgan      informatika    soxasiga    ham    o`z    ta`sirini      ko`rsatmoqda.  Bu  

ta`sir    shunchalik    kuchliki,    axborot      texnologiyalarida      bo`layotgan  

o`zgarishlar    yillar    ichida    emas,    balki    oylar    ichida    o`zgarib    va  boyib  

bormoqda. 

         Malumki, kompyuterlarda o`zaro ma`lumotlar almashinuvi qulaylashtirish         

maqsadida   turli   xil    hajmdagi  disketalardan  foydalaniladi. Lekin   ba`zan   

shu  disketalar  ham  kattaroq   hajmdagi  ma`lumotlarni    o`zida  sig`dirolmaydi 

va      ma`lumot        almashinuvi      jarayonida    yetarli      muommolar        tug`diradi.   

Bundan   tashqari  ,  kompyuterni   ishlatish  jarayonida    magnit  diskka  ko`p  

bor      murojat      bo`lishi      natijasida    daskdagi    axborotlar    ishdan    chiqishi  

mumkin.  

 Shular  va  shu  kabi   boshqa  muommolarni  bartaraf  qilish  maqsadida  

kompyuter  texnologiyasiga     arxivlash    degan   yangi  usul  kiritiladi.   

 (Arxuvlash – ko`rsatilgan  fayllarni  siqib  umumiy  bitta  nom   bilan   saqlash.  

 

4 

 Shundan   so`ng turli  xil  sabablarga   ko`ra magnit   diskdagi  axborotlarning  

 ishdan   chiqishi  va  yo`qolib  ketishi  unchalik   xavf      tug`dirmay   qoldi  

 va  eng  asosiysi   kompyuter  texnikasi  uchun   muhumligi   jihatidan  birinchi  

 o`rinda   turadigan  ,, xotiradan   joy  egallash”   masalasiga   bir  muncha  

erkinlik  berildi.  Dastlab ,  bir   marta   yaratilib   olinganidan  keyin   unung    

ustida   ko`p   ishlanadi  va   natijada   arxivlashning   bir  qancha   turlari   

 vujudga   keladi.  DOS  operatsion tizimi ostida    ishlaydigan ARJ, PKZIP,  

 PKUNZIP,  RAR   arxivatorlari   yaratiladi.    Fayl  yoki  fayllar  arxivlanganda  

 arxiv   fayli  hosil   bo`ladi   va       ularda  arxivning  mundarujasini  tashkil  etadi.                     

Arxiv  mundarijasida   arxivda  qaysi   fayllar  borligi   haqida  ma’lumot    olish  

mumkin.  Arxiv    mundarijasida          arxivdagi    har    bir      fayl    uchun    quydagi     

ma’lumot lar  saqlanadi.   



  Fayl  nomi  



 

Fayl saqlangan  katalog  haqida  ma’lumot 



  Faylning oxirgi  modifikatsiyasining  kuni  va  vaqti.  



  Diskdagi  va arxivdagi  faylning  uzunligi.   



  Arxivdagi    har      bir    faylni    davriy  nazorat    qilish    uchun    maxsus  

kod.  Bu  kod  arxivni  butunligini  tekshirish  uchun  foydalaniladi.  

      

                  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

5 

Nazariy qism 

                               Fayllarni  arxivlash. 

 

       Arxivlash  jarayonida  fayllar  siqiladi.  Shuning  uchun  ham  arxivlashda  

siqish   darajasi   tushunchasi  kiritilgan.  Arxivlashda  siqish  darajasi  deganda , 

faylning      siqilgandan      keyingi    hajmining  (  uzunligining  )    boshlang`ich  

hajmiga  nisbatiga   aytiladi. Masalan , faylning  boshlang`ich  hajmi   100 kb 

bo`lib  , uning      siqilgandan   keyingi  hajmi  10 kb  bo`lsa ,  ARJ  arxivatori  

siqish    darajasini    10%    deb    (  boshlang`ich    hajmining    necha      foiz  

qolganligini)  PKZIP   arxivatori  esa 90% deb ( boshlang`ich  hajmining  necha   

foizga  qisqarganligi)  ko`rsatiladi.  

       Arxivlovchi    fayllarning    hozirgi    kunda    eng    ommobop    ,  qulay  va  ko`p  

ishlatiladigan  turlaridan  biri   bu   DOS operatsion  tizimi  ostida   ishlaydigan 

ARJ     arxivatoridir.    

         Fayllarni  arxivlash  bilan ARJ dasturi  misolida tanishib chiqamiz. MATN  

katalogidagi  fayllani  arxivlash  lozim  bo`lsa ,   

                                        Arj  a    matn 

 ko`rinishida  buyruq   beriladi. 

        Bu  yerda  arj  arxivlash  dasturining   nomi  , a –   (qo`shimcha  

qilmoq)  so`zidan  olingan  arxivni  tuzish  yoki  movjud    arxivga  fayllarni  

qo`shimcha    qilish    amalini    anglatuvchi    ko`rsatma  ,    matn    esa      hosil  

qilinadigan    arxiv    faylining    nomi.    Mazkur    buyruq    berilgandan    so`ng  

fayllarni arxivga  joylashtirish   boshlanadi  va bunda  har  bir   faylining  

nomi      hamda    uning    siqilish    foizi    ko`rsatib    boriladi.    Dastur    ishi  

tugagandan  so`ng  ,  katalogdagi  barcha  fayllarni  o`z  ichiga  olgan  matn  

.arj  arxiv  fayli   hosil  bo`ladi.(Fayl  nomidagi  arj  kengaytmani  arxivlash  

dasturining    o`zi  qo`shadi.) 

               Mazkur  buyruq  L.  Narc   arxivlash  dasturi   uchun   

L . Narc  a  matn. 

 

 

6 

 ko`rinisida,    PKZIP     arxivlash  dasturi    uchun    

Pkzip a  m 

ko`rinishoda    bo`ladi. Buyruqlar   mos   ravishda   matn  .lzh   va   matn   .zip  

fayllarini  hosil  qiladi.   Joriy   katalogdagi  fayllarni  bir  buyruq   yordamida  

boshqa  katalog    yoki   boshqa  diskka  arxivlash     ham  mumkin.   Buning  

uchun  buyruq  ko`rinishi  quydagicha  bo`ladi:    

                    Arj  a c :\ archive  \ matn  yoki  arj  a  a: matn     

Birinchi    buyruq    matn.  Arj    faylini    C  diskdagi    ARCHIVE    katologida,  

ikkinchi  buyruq  katologida hosil qiladi.  

    Arxivdagi    fayllarning    yangiroq    versiyasi    ustiga    eskiroq    versiyani 

yozmaslik  uchun  arxivniyangilash  amali mavjud.  

     Bu maqsadda 

                                           arj  u  matn 

ko`kinishidagi  buyruqlardan  foydaliniladi. U  harfi  update ( << обнoвитъ>> - 

yangilash ) so`zidan  olingan  bo`lib, buyruqning  bajarilishida  matn. arj  fayliga  

katalogdagi  unda yo`q  bo`lgan  fayllar va  yangiroq versiyasi  mavjud  bo`lgan  

fayllar qo`shiladi. Fayllar  versiyasining  yangiligi  ular diskka  saqlangan  vaqt  

bo`yicha  aniqlanadi. ( Bu  bompyuterlarda   vaqtni  to`g`ri  o`rnatishni  taqazo 

etadi.) 

        Arxiv fayli  ichidagi  ma`lumotlarni  yo`qotgan  holda  katalogdagi  barcha 

fayllarni  arxivga  jaylashtirish  ham  mumkin. Bundan  buyruq  

                                           Arj  m  matn  

ko`rinishida  bo`ladi. 

     Yudoyidagi    buyruqlar    kiritilgach,    ular    ko`satilgan    amallarni    bajarishga  

kirishadilar.  Ekranda  arxivga  kiritilayotgan  fayllar  nomlari  tasvirlanadi.  Har  

bir    faylni    <<  siqishda  >>    faylning    qayta    ishalgan    foizi    va    bu    jarayonni  

ko`rsatuvchi  gorizantal  chiziqcha  hosil  bo`ladi.  Faylni  arxivlash  tugatilgach,  

uning    qarshisida    siqilish    darajasi    haqida    habar    chiqadi.    Shuni    ta`kidlash  

kerakki    ARJ    va      PKZIP    dasturlari    siqilish    darajasi    haqidagi    xabarni   

fayllar  arxivdan ketma-ket  chiqariladi  va  joriy  katalogga  yoziladi. 

 

7 

         Koppyuter  xotirasidagi    ma`lumotlarning    ko`payib    ketishi    turli  

muammolarni    keltirib    chiqaradi.    Ma`lumotlar    hajm    jihatidan    kichraytirish  

uchun  arxivlash  dasturlaridan  foydalanish  mumkin. Arxivlash  natijasida  bir  

nechta    fayl,  hatto    kataloglar    siqilgan    holda    bir    faylga  birlashtiriladi,  arxiv  

faylni  ochish  natijasida  ular  o`z  holatiga  qaytariladi. 

      Masalan,  dastlabki    fayl    10    marta    <<  siqilsa  >>    ARJ    dasturi    ishi  

tugagach 10  %  ni  ( << siqilgan >> fayl  uzunligining  fayl  uzunligiga  

 nisbati ), PKZIP  esa 90 %  ni  ( faylni  arxivga  joylashtirishda  necha  foizga 

<< siqilishini >> ) ko`rsatadi. 

         Arxivni    ochish,  ya`ni    undagi    fayllarni    ochish    uchun    yuqoridagi  

buyruqda  a harfi  o`rniga  e  ( << extrost >>  so`zidan  olingan  -  < извлечь > -  

chiqarish ) harfi  qo`yiladi.  

          Arj  e  matn  yoki  шаге  e  matn  yoki  pkunzir  matn   

Arxivlarni      ochishda    faqat    oxirgi    buyruqda    PKZIP    o`rniga    PKUNZIP  

dasturi  bajarilishini  ko`rish  mumkin. 

          Maskur    buyruqlarning    bajarilishida    qirqib    arxivlash,   arxiv    fayllarni  

birlashtirish,  arxiv    fayllar    mundarijasini    ko`rish,    arxivlash    dasturisiz  

ochiladigan  arxiv  fayllarni  hosil  qilish  bilan  tanishiladi. 

 

                                            Arxivlash  dasturlari   

    

    Arxivlash    dasturlari    -  diskda    joyni    tejash    maqsadida    fayllar    hajmini  

kichraytirishga    imkon    beruvchi    dasturlar.    Ular    turlicha    ko`rinishda  

ishlatilsada,  ishlash  tamoyili  bir  xil: fayllarda  aynan  takrorlanadigan  o`rinlar  

mavjud    bo`lib,    ularni    diskda    to`liq    saqlash    mumkin    emas.    Arxivlash  

dasturlarining    vazifasi  takrorlanadigan    shunday    bo`laklarni    topib,    ularning 

o`rniga  boshqa   biror  ma`lumotni  yozish  hamda  ularning  ketma – ketligini  

aniq    ko`rsatishdan    iboratdir.    Bundan    ko`rinadiki,    turli    fayllar    uchun  

ularning    siqilganlik    darajasi    turlicha    bo`ladi.    Masalan,    matn    yozilgan  

 

8 

fayllar    2    martagacha    siqilsa,    rasmlarni    ta`svirlovchi    fayllar    4    hatto    5  

martagacha  siqiladi. 

   Arxivlash  dasturlarining  bir  necha  turlari  mavjud.  Ular   qo`llaniladigan  

usullar  arxivni  ochish  tezligini  va  egn  asosiysi  ish  samaradorligi  bilan  bir- 

biridan  farq  qiladi. Arxivlash  dasturlaridan  yetarli  darajada   tez  va  yaxshi  

ishlaydiganlari  PKZIP,  LHARC,  ARJ,  RAR  dasturlaridir. 

       Arxiv    fayllar    yagona  birlashtirilgan    bir    yoki    bir    necha  faylning   

siqilgan      holdagi    ko`rinishi    bo`lib  ,  undan    kerakli    hollarda      fayllarni   

dastlabki  ko`rinishida   chiqarib  olish  mumkin.  Arxiv  fayli   undagi  fayllar  

nomlarini  ko`rsatuvchi  mundarejaga   ega  bo`ladi.  Arxivda  joylashgan  har  

bir    fayl    haqida    ma’lumot    beruvchi    mundarejada    quydagilar    joylashgan   

bo`ladi: 

   



   Fayl  nomi ; 



  Fayl  joylashgan  katalog  haqida ma’lumot; 



  Fayl  o`zgartirilganligini   ko`rsatuvchi  sana  va  vaqt ; 



  Faylning  diskdagi  , arxivdagi  o`lchami  va parametrlari ; 

 PKIZIP / PKUNZIP   va  ARJ  dasturlari   arxiv  fayllarining  nomlari , odatda  

quyidagi   kengaytmalarga  ega bo`ladi : 

          ZIP-  PKZIP  \  PKUNZIP    dasturlari      arxiv    fayllari      uchun:    ARJ-

RAR   dasturi   arxiv  fayllari   uchun :   

 

                      Fayllarni  arxivlash  va  arxiv  fayllarni  ochish. 

        Fayllarni  arxivlash    bilar  ARJ  dasturi  misolida  tanishib  chiqamiz.Agar  

MATN  katalogidagi  fayllarini  arxivlash   lozim  bo`lsa,  

                                  Arj  a   matn  

ko`rinishida  buyruq  beriladi. 

    Bu  yerda    arj    arxivlash    dasturining    nomi,    a  -  <<  add  >>    (  qo`shimcha 

qilmoq)  so`zidan    olingan    arxivni    tuzish  yoki    mavjud    arxivga    fayllarni  

qo`shimcha  qilish  amalini  anglatuvchi  ko`rsatma  matn  esa  hosil  qilinadigan  

 

9 

arxiv  faylining  nomi.  Maskur  buyruq  berilgandan  so`ng  fayllarni  arxivga  

joylashtirish    boshlanadi    va    bunda    har    bir    faylning    nomi    hamda    uning  

siqilish  foizi  ko`rsatib  boriladi.  Dastur  ishi  tugagandan  so`ng, katalogdagi 

bacha  fayllarni  o`z  ichiga  olgan   mant.arj  arxiv  fayli  hosil bo`ladi. ( Fayl 

nomidagi arj kengaytmani  arxivlash  dasturining o`zi  qo`shadi. ) 

           Maskur  buyruq  L Harc arxivlash  dasturi  uchun  

                                           L Narc   a  matn   

ko`rinishida  PKZIP arxivlash  dasturi  uchun   

                                         Pkzip  - a  matn  

ko`rinishida  bo`ladi. Buyruqlar  mas  ravishda  matn.lzh  va  matn. Zip fayllarni  

hosil  qiladi.  

       Joriy  katalogdagi fayllarni  bir  buyruq yordamida  boshqa  katalog  yoki  

boshqa  diskka  arxivlash ham  mumkin.  Buning  uchun  buyruq  ko`rinishi  

quyidagicha  bo`ladi: 

                                Arj  a c :\ archive  \ matn  yoki  arj  a  a: matn    

`Birinchi    buyruq    matn  .  arj    faylini    C    diskdagi    ARCHIVE    katalogida, 

ikkinchi  buyruq  A diskning  bosh  katalogida  hosil  qiladi.  

             Arxivdagi      fayllarning    yangiroq    versitasini    yozmaslik    uchun  

arxivni  yangilash  amali  mavjud.  Shu  maqsadda 

                                       arj  u  matn 

ko`rinishidagi  buyruqdan  foydalaniladi.  U  harfi  uptate  ( << обновить >> - 

yangilash    )  so`zidan    olingan    bo`lib,  buyruqning    bajarilishida    matn  .  arj  

fayliga    katalogdagi    unda    yo`q    bo`lgan    fayllar    va    yangiroq    versiyasi  

mavjud  bo`lan  fayllar  qo`shiladi.  Fayllar  versiyasining  yangilini  ular  diskka  

saqlangan  vaqt bo`yicha  aniqlanadi. ( Bu kompyuterni vaqtni to`g`ri o`rnatishni 

taqazo  etadi.) 

        Arxiv  fayl ichidagi  ma`lumotlarni  yo`qotgan  xolda  katalogdagi  barcha  

fayllarni  arxivga  joylashtirish  ham  mumkin. Bunda  buyruq  

                                              Arj   m   matn 

ko`rinishida  bo`ladi. 

 

10 

        Yuqoridagi  buyruqlar  kiritilgach,  ular  ko`rsatilgan  amallarni  bajarishga  

kirishadilar.  Ekranda  arxivga  kiritilayotgan  fayllar  nomlari  tasvirlanadi.  Har  

bir  faylni  << siqilishda >>  faylning  qayta  ishlangan  foizi  yoki  bu  jarayonni  

ko`rsatuvchi  gorizantal  chiziqcha  hosil  bo`ladi.  Faylni  arxivlash tugatilgach, 

uning qarshisida siqilish  haqidagi  xabar  chiqariladi. Shuni  takidlash  kerakki ,  

ARJ    va  PKZIP    dasturlari    siqilish    darajasi    haqidagi    xabarni    turli    xlida  

ko`rsatadi. Masalan, agar ( dasturni )  dastlabki faylni  10 marta  << siqilsa  >>  

ARJ    dasturi    ishi  tugagach    10  %  ni    (<<  siqilgan  >>    fayl    uzunlining    fayl  

uzunligiga nisbati ), PKIZIP esa 90 % ni ( faylni  arxivga joylashtirishda necha 

foizga << siqilishini >>  ko`rsatadi. 

              Afxivni    ochish  ,    ya`ni    undagi    fayllarni    olish    uchun    yuqoridagi  

buyruqda  a harfi  o`rniga  e  ( << extrost >>  so`zidan  olingan  -  << извлечь 

>>  -  chiqarish ) harfi  qo`yiladi.  

        Arj  e  matn  yoki  шаге  e  matn  yoki  pkunzir  matn   

Arxivlarni      ochishda    faqat    oxirgi    buyruqda    PKZIP    o`rniga    PKUNZIP  

dasturi  bajarilishini  ko`rish  mumkin. 

Maskur  buyruqlarning  bajarilishida  fayllar arxivdan  ketma-ket chiqariladi va 

joriy    katalogga    yoziladi.    Navbatdagi    biror    faylni    arxivdan    chiqarishda  

maskur    katalogda  shu    nomdagi    fayl    mavjud    bo`lsa,    kompyuter    <<  Eski  

faylning    ustiga    yozaymi?    >>    deb    so`raydi.  Agar    savolga      Y  (  Yes  )  deb  

javob  berilsa,  eski  fayl  o`rniga  yangisini  yozadi,  aks  holda  << Arxivdan  

chiqarilayotgan faylga yangi  nom  berish  kerakmi? >>  deb  so`raydi.  Kerak  

bo`lsa, qanday  nom  berilishi  ham  ko`rsatiladi. 

                                    arj   e   matn – u   

Buyrug`i  yordamida  maskur  katalogda  bo`lmagan  va  yangiroq  versiyasi   

(  saqlangan    vaqti    bo`yicha  )    mavjud  bo`lgan    fayllar    arxivdan    chiqariladi. 

Bunda    yangilanadigan    fayllarning    har    birida    eskisining    o`rniga    yozish  

mumkinligi  yoki  nom  bilan  yozilishi  kerakligi  haqida  yoziladi. 

 

11 

          Katalogda    mavjud    eski    versiyadagi    fayllarni    arxivdagi    yangi  

versiyasi    bilan  kompyuterning    so`rovsiz    almashtirish    ham    mumkin.    Bu  

maqsadda  buyruq  ko`rinishi  quyidagicha  beriladi: 

                              arj   e   matn – u  –  y  

Boshqa  catalog  yoki  diskda  bo`lgan  arxiv  fayllarni  ochib,  undagi  fayllarni  

ochib,  undagi  fayllarni  boshqa  catalog  yoki  diskka  joylashtirish  mumkin. 

Buning    uchun    arxiv    fayl    joylashgan    va    undagi    fayl    joylashishi    lozim  

bo`lgan  o`rin  buyruqda  to`liq  ko`rsatiladi. 

Masalan:  arj  c  a: \ matn . arj c: \ archive 

 

                     Bo`laklarga  bo`lib  va  qirqib   arxivlash 

   

   Ba`zida    fayllar    siqilganda    ham    diskka    sig`maydi.    Bunday    hollarda  

katalogdagi  / йу  //  а  / Т ? Z  bo`laklarga  bo`lib  arxivlash  ham  mumkin. 

      Masalan:  katalogdagi  bitta  mavzu. txt  faylini  arxivlash  uchun  buyrug`i: 

                             arj  a  mant   mavzu. txt   

ko`rinishida    ikkita  –  mavzu    l.  txt    va  mavzu    2.  txt    fayllarini    arxivlash  

uchun    buyruqni      arj    a    mant      mavzu   l.  txt    mavzu    2.  txt    ko`rinishida,  

umuman  bir  nechta  faylni  arxivlash  uchun  ularni  buyruqda   bo`sh  joylar  

bilan  ajratib  ko`rsatish  lozim. 

       Bir  xil  masalan, txt kengaytmali  fayllarni  arxivlash  uchun  esa  buyruq 

                                     arj  a  matn  *  .   txt 

ko`rinishida  bo`lishi  lozim.   

       Fayllarni    qirqib  arxivlash    imkoniyatidan    ham    foydalanish    mumkin. 

Faraz    qilaylik,    MAVZULAR    katalogidagi    fayllarni    diskka    arxiv    fayl  

sifatidayozish  kerak.  Buning  uchun 

                                         arj  a – va  a:/ matn 

buyrug`i  beriladi. Bunda –va  paramerti   bo`laklab  arxivlashni  bildiradi  va  

buyruqning    bajarilishi    jarayonida    disk    to`lsa,  arxivlash  dasturi    bu    haqida  

xabar    beradi    hamda    navbatdagi    diskni    qo`yishni    so`raydi.    Katalogdagi  

 

12 

barcha    fayllar    arxivlangandan    so`ng    disk    yurituvchiga    qo`yilgan    har    bir  

diskda    arxiv    fayllar    hosil    bo`ladi.  Ularning    nomlari    1-diskda  matn.  arj,  

keyingi    disklarda      matn  .  a    00    matn.    a  01    matn.  a  02    va    hakazo 

ko`rinishda    bo`ladi.  Bir    necha    diskka    bo`laklab    arxivlangan    yuqoridagi  

arxiv  fayllarni   C diskdagi  MAVZULAR   katalogiga   ochib   joylashtirish   

uchun   mant.  arj  fayli  joylashgan  1-diskdan quyidagi  buyruq  

              arj  e - v    matn . arj  c: / mavzular 

Diskdagi    arxiv    fayl  to`liq    ochib    bo`lingandan    so`ng    arxivlash    dasturi  

keyingi    diskni    qo`yishni    va    <<  Y  >>    harfini    bosishni    so`raydi.    Shu  

tartibda  barcha diskdagi  arxiv  fayllar  ochiladi.  Mobodo bir  diskdan  keyin  

qaysi  disk  qo`yilishini  eslay  olmasangiz,  arxivlash  dasturi  boshqa  diskni  

qo`yishni  o`zi  talab  qiladi, ya`ni  ketma – ketlikni  o`zi  aniqlaydi.  Katalogda  

bir    nechta    arxiv    fayl    mavjud    bo`sa,    fayllarni    birlashtirish    mummkin. 

Masalan,  ikkita  matn 1 arj   va   matn  2  arj fayllarni  birlashtirish  uchun  

buyruq 

                                 arj  j   matn  1  matn  z   

ko`rinishda  beriladi.  Bunda  matn 1.arj  fayliga  matn 1.arj  fayli  qo`shimcha  

qilinadi.  Shuningdek,  bir  arxiv  faylni  tuzib,  unga  bir  nechta  arxiv  faylni  

birlashtirish  mumkin. Masalan,