O'zbekiston respublikasi oliy va o'rta maxsus ta ’lim vazirligi a. Abdunab1yev tarix munavvar

1.  MOZIYNI  BILIB  ISH  QILMOQ  XAYRLIDIR

Insoniyat  uzoq   asrlar  davom ida  erishgan  sivilizatsiya,  m o d ­

diy  va  m a'naviy  m adan iy atn in g   bugungi  darajasi  jaho n   xalqlari 

qobiliyati,  zehni,  tadbirkorligi,  matonati,  tinim siz  m eh natining 

m ahsulidir.

Tarix  odam zod n ing   h ayot  uchun  kurashini,  bu  jarayo nd a 

u n in g   takom illashuvini,  yuksalishini,  k am olotga  intilishini  aks 

ettiru vch i  x otira  daftaridir.  Demak,  ja h o n   tarixining  tarkibiy 

qism i  b o 'lg an   V atanim iz  o'tm ishi  ajdodlarim iz  turm ush  tarzi, 

m a 'n a v iy -ru h iy   k ech in m alari,  sodir  b o 'lg a n   v o q e a -h o d isa la r 

h a q id ag i  fandir.  Tarix  ajdo dlam in g   key in g i  avlodlarga  q o ld ir- 

g an   noyob  m erosi,  xalqim izning  intellektual  mulkidir.

A bdurauf  F itrat  "Tarix  m illatlam ing  o'tm ishini,  taraqqiyotini 

h a m d a   tanazzuli  sabablarin i  o 'rg a n a tu rg 'o n   bilim dir”,  d eg an  

edi.  O 'tm ish nin g   m urabbiyligini  inobatga  olib  A bdulla  Q odiriy 

m oziyga  qarab  ish  q ilm o q qa  da'vat  etadi.  M ahm udxo'ja  Beh- 

b u d iy   esa  tarix  k ela jak   tarozusidir,  deb  uqtiradi.

T arix d a  so d ir  b o 'lg a n   h a r  b ir  v o q ea,  h od isa  o 'tm is h g a  

m an su b .  Shul  sa b ab   u larn i  keyingi  avlod  o'zg artirolm ay di. 

Ammo,  m ing  afsuski,  odam lar  uni  buzib  k o'rsatishi  yoki  ayrim  

sahifalarini  b e x o sd an   yoki  atayin  unutishi  m um kin  ekan.  X al­

q im izning  uch  m ing  yillik  boy  tarixi  keyingi  yuz-yuz  ellik  yil 

davom ida  b ir  taraflam a  yoritildi,  uning  talaygina  yorqin  sahi- 

falari  e'tib o rg a  o lin m adi  yoki  qasddan  soxtalashtirildi.  Xalqimiz 

tu rli  tazy iq lar  o stid a   o 'z  urf-o d ati,  m adaniyati,  a n 'a n a la rin i 

u n u ta   b o shladi,  ayrim   k ish ilard a  h atto   m an qu rtlik   b elg ilari 

paydo  bo'ldi.

Bu  xavfli  ja ra y o n   sh o 'ro la rn in g   to ta lita r  tizim i  d a v rid a  

k uchaydi.  M ahalliy  aholi  b u n d ay   m ensim aslikdan  o'ksidi,  ziy- 

olilarim iz  k o 'n g li  o 'ta   g 'a sh   bo'ldi,  iztirob  chekdi.  X ususan, 

A bdurauf  F itrat  o 'z in in g   "Tem ur  sag'anasi"  asarida  sh o'ro lar 

istibdodidan  q u tu lish g a  Sohibqiron  ruhidan  iltijo  qiladi,  g'oyibona 

m aslah at  so'raydi.  M u n a w a r  qori  A bdurashidxonovning  "M il- 

liy  ittihod"  tash k ilo ti  o 'tm ish g a  xolis  qarashni  talab  qiladi.

Bu  sh aro itd a  o'lk am iz  rahbarlari  Fayzulla  Xo'jayev,  Akmal 

Ikrom ov  xalqim iz  m a'n a v iy   qadriyatlarini  saqlab  qolishga  intil- 

dilar.  Lekin  u la r  h am   1937 — 1938-yilgi  siyosiy  q atag 'o n   q u r- 

b o n lari  bo 'ladilar.

O 'z b ek isto n n in g   k eyingi  rahbarlari  va  ayrim  ziyolilar  m arkaz-

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

g a   "O tang  yaxshi,  onang  yaxshi"  q ab ilasida  ish  olib  b o rish g a 

m ajbur  bo 'lad ilar  va  shu  alfozda  resp u blik a  m anfaatlarini  im k o n  

boricha  yoqlaydilar.  Lekin  II jahon  u ru sh i  tu g ag ach  sh o 'ro lam in g  

q atag 'o n lik   siyosati  qayta  kuchaydi.  X ususan,  Shukrullo  (uning 

“Kafansiz  ko'm ilganlar"  asarini  eslaylik),  S aida  Z unnunova  k a b i 

adib lar  taqdiri  ham   ko'rsatib  turibdi.  Yoki  A bdulla  Q a h h o m in g  

“M en   partiyaning  yugurdagi  em asm an,  m en  xalq  x iz m atk o - 

rim an"  iborasi,  Erkin  V ohidovning  "O 'zbeg im   "  qissasi  ja so ra t 

tim soli  edi.

E.Vohidovning  fig'oni  falakni  larzag a  keltirgani  bejiz  em as: