Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики

Kompyuter  lingvistikasi asoslari
89
M a ’lum otlar om bori
D asturiy t a ’m inot  (m atem atik 
m odellashtirish  va  algoritm - 
lash)
Lingvistik  t a ’m inot 
(faktografiya,  m atn lar 
korpusi)
Sim vollar  orqalj  so 'zlarn i 
berish (kodlash)
S o'zlik  tayyorlash 
(lem m atizaciya)
Q idiruv  tizimi
N atija (dekodlash)
m a ’lu m o tla r,  ta rjim a la r,  sin o n im ,  a n to n im   va  s h a rh la rg a   ega  b o 'lis h  
m um kin.
S o'zlarni kodlashtirish quyidagicha am alga oshiriladi.  M a ’lum otlar tekst 
fayllarga joylashtiriladi,  uning h a r bir elementi  3  qism dan ib o rat  b o ‘ladi:  1) 
so'zn in g  tartib   raqam i;  2)  so'z;  3) kod.
«So‘zning  tartib   raqam i»  (y a’ni  uning adresi).  S o ‘zlarning  tarjim asi,  si- 
n o n im la ri  va  a n to n im la rin i  k o ‘rsa tish   u la rn in g   b irin ch i  h a rfla rin i  ko- 
dirovkadagi  tartib   raqam lari  bilan  birgalikda  keltirish  bilan  am alga  oshi­
riladi.
«S o'z» -  m utan o sib   alfavit harflari  bilan  yozilgan  oddiy  so'z.
«K od» -  raqam  va harflar ketm a-ketligi b o 'lib , u n d a so 'z  b arch a zaruriy 
m orfologik, sintaktik, leksik xususiyatlari ham da ushbu so'zning qaysi so'zga 
tegishliligi  haqidagi  m a ’lum otlar jam lan g an   b o'ladi:  g ram m atik  m a ’lum ot, 
adreslar,  tarjim a,  sinonim ,  an to n im ,  m utanosib  sharhlar.
K o d larn i  yaratish  C R E A T E   va  C R E A T E   1  d astu rlari  orqali  am alga 
oshiriladi.  U lar  quyidagi  ta rtib d a   ishlaydi:
S o 'z  kiritiladi.
1.  G ram m atik   m a ’lu m o tlar  y aratiladi  -   k o m pyuter  so 'z   h aq id a  m o r­
fologik va sintaktik m a ’lum otlarni so 'ray d i va ular darhol aniq nisbat asosi­
da  shifrlanadi.
2.  T ayyor  shifr  « G ram m atik   m a ’lum otlar»  bo'lim iga  yozib  q o'yiladi.
3.  T arjim alar  sinonim lar,  an to n im lar  adreslari  yaratiladi:
a)  tarjim asi b o iis h i m um kin  b o 'lg a n  so 'z  so 'ralad i;

---

90
A. Rahimov
b)  kiritilgan s o ‘z  kodning  m utanosib  b o iim ig a   yozib  qo'yiladi;
v) kodlashning oxirida  tarjim alar (sinonim lar,  antonim lar)  kodi  topiladi 
va  kiritilgan  s o ‘zlar  o ‘rniga  ularning  birinchi  harflari  va  tartib   raqam lari 
yoziladi  (m asalan,  «katta»  s o ‘zi  o ‘rniga  K0083),  agar  tarjim alar  (sinonim , 
anto n im lar)  kodi  topilm asa,  u  holda  shu  so 'zg a  nisbatan  kodlash  operatsi- 
yasi  am alga  oshiriladi  va  bu  bilan  bosqich  tam om lanadi.
5.  M azk u r so 'zg a  sharh  kiritiladi:
a)  m atn   kiritiladi;
b) m axsus d a stu r asosida so 'z  va unng sharhi orasidagi m oslik belgilana- 
di,  so 'n g ra   kiritilgan  m atn  xotiraga  yoziladi,  ular  orasidagi  m oslik  esa  so ‘z 
kodida o ‘z ifodasini  topadi.
D astu r ishlay boshlashi bilan ek ran d a u va uni ishlab chiquvchilari  haqi- 
da m a ’lum otlar paydo b o 'lad i.  U lar bilan tanishilgandan so 'n g  klavish bosi- 
ladi  va  d a stu r quyidagi  bosqichlarda  o ‘z  ishini  davom  ettiradi:
1.  E k ran g a  6  rejim ga  ega  oyna  chiqdi.
1-rejim.  Only  translation  (faqat  tarjima)  -   p o d stro ch n ik d a  foydalani- 
ladigan  tarjim alarni  va  m azkur  so 'zn in g   qaysi  sohaga  tegishliligi  haqidagi 
m a ’lu m o tla rn i  beradi.  M a z k u r  rejim ning  asosiy  funksiyasini  O n ly -tra n  
m axsus  p rotsedurasi  am alga  oshiradi.  U sh b u   protsedura,  avvalo,  m azkur 
s o ‘z  kodining  ad reslar  b o 'lim id an   tarjim alar  adresini  izlab  topadi.  S o ‘ng 
uni  q ay ta  ishlashni  boshlaydi:  tarjim aning birinchi  harfini  olib,  tekst faylini 
ochadi  (shu  h a rf bilan  nom langan)  va  berilgan  ta rtib   raqam iga  k o 'ra   tarji- 
m ani  topib,  uni  ek ran g a chiqaradi.