Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики



Download 53,48 Mb.
Pdf ko'rish
bet37/163
Sana26.07.2021
Hajmi53,48 Mb.
#128715
1   ...   33   34   35   36   37   38   39   40   ...   163
Bog'liq
Kompyuter lingvistikasi. A.Rahimov

(«Grammatike techne») nom li sistem alashtirilgan dastlabki yunon gram m a- 
tikasini  yaratdi.  Shundan  buyon  g ram m atik a  falsafadan  m ustaqil  soha  si- 
fatida  ajralib  chiqdi.35
A ntik  d av rd a  gram m atik a  preskriptiv  (to ‘g ‘ri  gapirish,  t o ‘g‘ri ju m la  tu- 
zishni  k o ‘rsatuvchi  y o ‘riqnom a)  x arak terg a  ega  b o ig a n .  X V III  asr  oxirla- 
rida g ram m atik an i  tushunish  keskin  o ‘zgardi.  Bu d a v rd a bobo  til konsepsi- 
yasini  ilgari  surgan  qiyosiy-tarixiy  g ram m atik a  shakllandi.  U nda  yevropa 
tillarining  qadim gi  sanskrit  tili  bilan  tarixiy  aloqasini  aniqlash  yordam ida 
hind-yevropa tillari shajarasini rekonstruksiya qilish b o ‘yicha qiyosiy aspekt- 
d a  ta d q iq o tla r olib  borildi.
X X   asr  b o sh larid a  F e rd in a n d   de  Sossyur  g ra m m a tik a n i  tav siflash d a 
sinxroniya va diaxroniyani  farqladi.  B unda gram m atik an i tarixiy (diaxron) 
o 'rg a n ish n i  em as,  balki  sinxron  (m uayyan  v aq td ag i  holati)  ta d q iq   qilish 
lozim ,  deb  hisobladi.  XX   asrning  50-yillarida  N o am   C hom skiy  g ram m ati­
kani  tavsiflashning  yangi  m etodini  tavsiya  etdi.  Bu  tilshunoslikda  «form al
35  Сусов  И.П.  История  языкознания.  -  Тверь:  Тверский  гос.  ун-т.  1999.  -
С.24 -  25.


Kompyuter  lingvistikasi asoslari
39
gram m atik a  nazariyasi»  deb  atalad i.  O lim ning  ta d q iq o t  natijalari  k o m p ­
y uter  lingvistikasining  shakllanishiga  asos  b o ‘ldi.  N .C hom skiyning  form al 
gram m atik a  haqidagi  q arash lari  «Syntactic  Structures»  (1957)  ham da  «A s­
p ects  o f  the  Theory  o f  S y n ta x»   nom li  k ito b larid a  yoritilgan.
G ra m m a tik a g a   b o ‘lgan  y o n d ash u v lar  turlicha  bo'lg an lig i  bois  tilshu- 
noslik  tarix id a  turli  g ram m a tik a la r  y aratilg an .  Ju m la d a n ,  nazariy  g ram ­
m atik a va am aliy gram m atika; a n ’anaviy (klassik) g ram m atik a va noklassik 
gram m atika;  sinxron  va  diaxron  gram m atika;  xususiy  va  um um iy  (univer­
sal) gram m atika; kategorial gram m atik a, tobelik gram m atikasi, leksik-funk- 
sional gram m atika,  k o n stru k tiv  g ram m atik a, tra n sfo rm atsio n  gram m atik a, 
k o n tek std an   xoli  g ram m atik a  (context-free  gram m ar)  kabi.
G r a m m a tik   ta v s if n in g   e n g   s o d d a   ( p r im itiv )   fo rm a l  m o d e li  g ap  
b o ‘laklariga  ajratish  m odeli  sanaladi.  T abiiy  tillar  gram m atik asid a  sodda 
gap  ikki  qism dan -  ega va kesim dan tashkil  topgan  sin tak tik   q u rilm a sifati­
d a   ta v s ifla n a d i.  E g a  n u tq n in g   p re d m e tin i,  kesim   esa  u n in g   b elg isin i 
k o 'rs a ta d i.  Ega  va  kesim  alo h id a  so 'z la r  bilan  ham ,  so 'z la r  guruhi  bilan 
ham   ifodalanishi  m um kin.  A g ar ega va kesim s o 'z la r guruhi  bilan  ifodalan- 
sa,  so d d a gap ikki stru k tu r elem entga ajratiladi:  ega guruhi (noun phrase) va 

Download 53,48 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   33   34   35   36   37   38   39   40   ...   163




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish