O 'z b e k is t o n r e s p u r L ik a s L o L iy va o 'r t a m a X s u s t a 'l I m V a z ir L ig I


Ilm iylik , tizim lilik va izch illik p rinsipi



Download 7,14 Mb.
Pdf ko'rish
bet16/193
Sana04.06.2022
Hajmi7,14 Mb.
#637184
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   193
Bog'liq
fayl 1020 20210520

Ilm iylik , tizim lilik va izch illik p rinsipi
M ak tab ta ’lim iga q o 'y ila d ig a n ilm iy lik talabi xalq ta ’lim i to 'g 'ris id a g i b archa 
qon u n lar, "U m u m iy ta ’lim m aktabi k o n sep siy asi” h am d a "S in fd an v a m aktabdan 
tash q ari tarb iy av iy ish lar k o n se p siy a si” da ifo d alan g an yetakchi talabdir. H ozirgi 
ku nda, y a ’ni fan v a te x n ik a riv o jlan g an , ilm iy bilim lar, m ustaqil davlatni q urish va 
uni riv o jlan tirish n in g har xil am aliy m asalalarin i hal q ilishning zaru r shartiga 
ay lan a y o tg an dav rd a m azk u r prin sip n i am alg a o sh irish n ih o y atd a m uhim dir.
Ilm iy lik p rinsipi m ak tab ta ’lim i m azm u n ig a fanda aniq rasm iy lash g an o 'q u v
m ateriallarin i k iritish n i (b u talab m aktab d astu rlari v a darsliklarini taqqoslashda, 
o 'q itu v c h i h ar b ir dars u chun m aterial tan lash d a h iso b g a olinadi), o 'q u v c h ila rn i o 'z
y o sh la rig a m os ilm iy tu sh u n ch alar bilan q u ro llan tirish n i talab qiladi. D astu r va 
d a rslik la rd a e sa an a sh unday tu sh u n ch alarn i o 'z la s h tirish n in g tartibi ifodalanadi. B u 
ta rtib g a jid d iy rio y a etish ham d a o 'q u v ja ra y o n ig a faq at fan lard a qabul qilin g an
t a ’riflarn i k iritish m aq sa d g a m uvofiqdir.
Ilm iy lik p rin sip i o 'q itu v c h id a n o 'q u v c h ila rn in g o g 'z a k i va y o zm a n utqiga 
a lo h id a e ’tib o r b erish n i, u yo k i bu m asalalarn i ilm iy asosda tu sh u n ish d an hech 
qan d ay ch ek in ish g a y o 'l q o 'y m a s lik n i, ilm iy tu sh u n ch alarn i va so 'z la rn i t o 'g 'r i
q o 'lla s h n i ta la b q ila d i.T a b ia t hod isalarin i (m o m aq ald iro q , chaqm oq, sham ol, qor, 
y o m g 'ir v a h o k azo la rn i), sh uningdek, ja m iy a t h ay o tid a eng m uhim o 'z g a rish la rn i
36


ilm iy jih a td a n aniq bayon qilish katta ah am iy atg a m olikdir.
B o lalar ta ’lim ning dastlabki y illarid an o q ishning ratsional usullarni: reja 
b o 'y ic h a hik o y a qilishni, o 'q ilg a n narsalardagi asosiy fikrni topa olishni, isbotlay 
bilishni, o 'q u v m aterialini anglagan h o ld a yod lash n i o 'zlash tirish lari kerak. M azkur 
p rin sip fanning tarm oqlari barq urib rivojlan ay o tg an hozirgi kunda alohida 
ah am iy atg a m olikdir.
Shuning uchun o 'q itu v c h i har bir d arsg a tay y o rlan ish d a darslik va o 'q u v
q o 'lla n m a la rid a n tashqari, fanlarning so 'n g g i yutuqlari yoritilg an vaqtli m atb u o t 
v o sitalarid an ham foydalanishi lozim .
B u n d a b o sh la n g 'ic h sinflarda o 'q u v c h ila rn i zam onaviy fanlarning yutuqlari 
bilan tan ish tirish kerakm as, degan fikrni m a ’qul deb b o 'lm ay d i.
B inobarin, bolalarga berilgan barch a nazariy m a ’lum otlar va ular o 'rg a n g a n
q o id a la r ilm iy bilishning hozirgi riv o jlan ish d arajasig a zid kelm asligi lozim .
T a ’lim ning ana shunday y o ’ lga q o 'y ilis h i o 'q u v c h ila r m aktabning vuqori 
sin flarig a o 'tis h bilan ularni qayta y o 'n a ltiris h va qayta o 'q itish zaruriyatini b a rta ra f 
etadi.
O 'q itu v c h i bolalarga fanning so 'n g g i y u tu q lari haqida so 'z la b berishi, bilim lar 
tizim : aso sid ag in a fanni o 'rg a n ish m um kinligini tushuntirishi 
lozim . 
Y.A. 
K om enskiy v a I.G . Pestalossi o 'z davrlarid ay o q bilim larni o 'rg a n ish uchun ularning 
n av b atd a g i h ar b ir zvenosi o 'z id a n oldingi zv en o la rg a asoslanishi, yangi bilim ilgari 
o 'z la s h tirilg a n bilim larga jid d iy m antiqiy tartib d a b o g 'lan ish i zarurligini ishonarli 
tarzd a isbotlaganlar.
B ilim larni tizim li bayon qilish nim ani an g latad i? B ilim larni tizim li bayon 
q ilish u lam in g yangisini ilgari o 'tilg a n i bilan b o g 'la s h . shu orqali o 'q u v c h ila rn in g
tu sh u n ch a va ta s a w u r la ri doirasini k en g ay tirish ham da chuqurlashtirish, m aterialni 
q ism lari b o 'y ic h a o 'rg a n ish , u larning asosiy jih atlarin i. um um iy g 'o y a sin i alohida 
ifodalash bilan o 'q u v c h ila rn in g m antiqiy tafakkurini y o 'n a lish g a solish va 
riv o jlan tirish , ularga m ustaqil holda taxlil qilish n i, o 'z la s h tirilg a n m a ’lum otlarni 
tizim g a solish va um um lashtirishni o 'rg a tish d ir.
O 'q itu v ch in in g
bilim larni 
tizim li 
bayon 
qilishi 
o 'q u v c h ila rg a
o 'q u v
37


pred m etin in g tuzilishi va m antiqini chuqurroq tushunish, fanning bosh g ‘ovasi va 
asosiy qoidalarini ajratish, tabiat va ja m iy a t hodisalari o 'rtasid ag i ichki b o g 'lan ish n i 
aniqlash im konini beradi.
O 'q itish n in g jiddiy tizim iiligi m uvaffaqiyatli o lg 'a borishning garovi b o 'lib . 
fikrlarni 
tartibga 
soladi, 
bilim , 
k o 'n ik m a
va 
m alakalarni 
o 'z la s h tirish n i 
oso n lash tirad i ham da yax sh ilay d i, voqelikni to 'g 'r i bilishni ta ’m inlavdi, aql, iroda 
va x arak tern i rivojlantiradi.
O 'q itu v c h i 
o 'q u v c h ila rg a
talab lar 
q o 'y ish d a
ham . 
ularning 
bilim lari, 
k o 'n ik m a la ri, m alakalari va x attih arak atlarin i baholashda ham , fikrm u lo h aza 
y u ritish d a ham izchillik k o 'rsa tis h i kerak.
O 'q itish n in g izchilligi faqat o 'q u v m ateriallarini jo y la sh tirish d a q a t’iy tizim ni 
em as, faq at yangi bilim lar berishda, o 'tilg a n m ateriallarni m u stah k am lash va 
tek sh irish d a tafakkurni jid d iy va batartib riv o jlan tirish n in g em as, balki ilgari 
o 'rg a n ilg a n
bilim larni 
doim iy 
ravishda 
takrorlashni, 
ulardan 
keyingi 
m a s h g 'u lo tla rd a yangi m a ’ lum otlar va hodisalarni tu sh u n tirish , ularni taqqoslash 
uchun, turli m asalalarni hal q ilish uchun foydalanishni ham talab qiladi.
Y u z yil m uqaddam ta ’lim d a y aq in d an uzoqqa, oddiydan m urakkabga, osondan 
qiyinga, m a ’lum dan n o m a’Ium ga qoidasi vuju d g a kelgan. Bu q o id a ham tizim lilik
p rin sip in in g m oh iy atid an iboratdir.

Download 7,14 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   193




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish