O 'z b e k is t o n r e s p u r L ik a s L o L iy va o 'r t a m a X s u s t a 'l I m V a z ir L ig I


M ash q - o 'q u v ch ila rd a m a la k a la rn i sh a k lla n tirish fa o liy a tin in g aso siy turi


bet48/193
Sana22.04.2022
Hajmi
#574280
1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   193
Bog'liq
0⁰000000

M ash q - o 'q u v ch ila rd a m a la k a la rn i sh a k lla n tirish fa o liy a tin in g aso siy turi
O 'q u v c h ila r m alak alarin in g saviyasi ana shu ishning qanday tash k il etilish ig a 
b o g 'liq . M ash q larn i tasn iflash n in g bir nech a tizim lari m avjud b o 'lib , uning h am m a 
tu rlarin i m alak alar hosil b o 'lish i ja ra y o n id a g i o 'rn ig a qarab uch guruhga: 
tayyorgarlik, о ‘quv
va 
о ‘rganish
m ash q larig a b o 'lis h m um kin.
T ay y o rg a rlik m ash q larin in g vazifasi dasturdagi yangi m aterialn i o n g li rav ish d a 
o 'z la s h tiris h uchun zaru r b ilim lar va am aliy ish usullarini e sg a tu sh irish d an
iboratdir. M asalan , III sin fd a fe ’llarni o 'rg a n ish tajribasi b o 'y ic h a old in f e ’llarni 
esh itib idrok etish, fe ’ln in g zam on shakllarini aniqlash m ashqlari o 'tk a z ila d i. 
B o lalar s o 'z la r o rasid ag i fe ’llarni ajrata o lad ig an b o 'lg a n la rid a n k ey in an a shu s o 'z
tu rk u m in i o n g li ra v ish d a q o 'lla s h m ashq qilinadi.
B o sh q a b ir m isol. M atem atik a d arslig in in g m ualliflari I. O x u n jo n o v v a
110


N .U .B ik b ay ev alarn in g fikricha, 10 ichidagi am allarni m u stah k am lash d a va ikkinchi 
o 'n lik d a g i so n la m i nom erlashni o 'rg a n ish d a tarkibli m asalalarni q o 'lla sh d a n oldin 
quyidagi tay y o rg arlik m ashqlarini m untazam o 'tk a z ish kerak:
1. O d d iy m asalaning shartiga savol q o 'y is h . C hunonchi, bir qutich ad a 6 ta, 
ikkinchi q u tich ad a undan 2 ta kam qalam (opasida 10 ta va ukasida 8 ta m arka) bor. 
M asalan in g an a shu shartidan nim ani bilish m um kin?
2. M asalan in g
berilgan 
shartidagi 
y etishm avdigan 
sonni 
to 'ld irish . 
C h u n o n ch i, a k asid a 4 ta daftar bor, aka va singilning daftarlari q o 'sh ilsa , nechta 
b o 'la d i? (M ay d o n d a turgan m ashinalarning 3 tasi ketsa, nechta m ashina qoladi?).
3. B erilg an sav o lg a ja v o b uchun kerakli maM umotlarni tanlash. C hunonchi, 
ikkita y ash ik d a q an ch a olrna borligini (qizchada necha tiyin qolganini) aniqlash 
uchun nim ani bilish kerak?
O 'q u v m ashqlari yangi m aterial yoritilishi bilanoq boshlanadi va ana shu 
m aterialni o 'z la s h tirish d a yordam beradi. U larning farqli xususiyati o 'q u v c h ila rg a
o 'q itu v c h in in g doim iy yordam berishidan 
iboratdir. 
Bu y ordam k o 'p in c h a
b ajarilad ig an ishning usullari va natijalarini ja m o a b o 'lib m uhokam a qilishda, 
sh arh lash d a o 'z in in g ifodasini topadi. B irinchi o 'q u v m ashqida bolaga baho q o 'y ish
m a ’qul em as, chu n k i undan hali o 'rg a n ilm a g a n narsani s c 'ra s h pedagogik jih atd an
n o to 'g 'rid ir . O 'q u v m ashqlarini o 'tk a z ish d a algoritm ik k o 'rsatm alar. y a 'n i aqliy va 
am aliy h arak atlam in g did ak tik jih a td a n o 'z in i oqlagan turlari belgilangan o 'z ig a xos 
x o tiran o m alar g 'o y a t foydalidir. A lg o ritm ik k o 'rsatm alarn in g keng doiradagi bir xil 
m asalalarn i y ech ish uchun q o 'lla n ish i m aqsadga m uvofiq b o 'lib , ular ishda to 'g 'r i 
n atijalarg a erish ish im konini beradi.
O 'q is h d asrid a hikoyaning rejasini tuzish uchun qu y id ag ich a xotiranom a ju d a
foydalidir.
1. H ikoyani o 'q i.
2. U ni q ism larg a ajrat.
3. H ar b ir qism dagi asosiy m asalalarni top.
4. H ar b ir qism ga sarlavhalar q o 'y .
5. Q ism lam in g sarlavhalaridan reja tuz.
111


O 'q u v to p sh iriq larin in g har xil turlarid an fo y d alan ish o 'q u v c h ila rn i ishga 
ijodiy y o n d ash ish g a va nazariy bilim larni am alda q o 'lla sh g a yordam beradi. B unga 
erish ish uchun o 'q u v c h ila rn in g bilim larini ularning dastlab k i tushuncha, tasav v u r va 
k o 'n ik m a la rin i 
sh akllantirgan 
m ateriallardan 
b oshqacha 
m ateriallar 
asosida 
m u stah k am lash va tak o m illash tirish kerak. Shuningdek, bu m ateriallar k o 'p
v arian tli top sh iriq lard an tashkil topib, ularning har biri o 'z ig a xos bilish g a d oir va 
m antiqiy to p sh iriq b o 'lish i m aq sad g a m uvofiqdir. O 'rg a n ish m ash q larin in g ana 
sh unday y o 'lg a q o 'y ilish i o 'q u v c h ila r o n g id a yangi b o g 'la n ish la r hosil b o 'lish ig a va 
shunga k o 'ra m aterialning y ax sh iro q o 'z la s h tirilish ig a y ordam beradi.
A m aliy m eto d lar o 'q itish n in g o g 'z a k i va k o 'rsa tm a li m etodlari bilan uzviy 
b irlik d a q o 'lla n ila d i. C hunki m ash q larn i bajarish, tajrib alarn i o 'tk a z is h va m ehnat 
o p eratsiy a larin i am alg a o sh irish d an old in pedagog instruktiv tu sh u n tirish lar 
o 'tk a z is h i kerak. O g 'z a k i tu sh u n tirish v a rasm larni k o 'rsa tis h , o d atd a, m ashqlarni 
b ajarish ja ra y o n id a am alg a o sh irilad i va uning natijasini aniqlash v a taxlil qilish 
b ilan tu g allan ad i.
4. L a b o rato riy a ishi ta d q iq o tch ilik m etodlari q ato rig a kiradi va bunday 
m eto d lar y o rd a m id a o 'q u v c h ila r o 'z la r i uchun y an g ilik k a sh f etadilar. B o sh la n g 'ic h
sin flard a la b o rato riy a ishlari, aso san , tab iatsh u n o slik va m eh n at d arslarid a 
o 'tk a z ila d i.
5. M eh n at d arslarid a q o g 'o z , gazlam a, loy va b o sh q a ash y o larn in g xo ssalari 
o 'rg a n ila d i. O 'q u v ta jrib a u c h a stk a sid a tu rli o 'sim lik la rn in g riv o jlan ish i k uzatiladi. 
M ak tab lab o rato riy asid a am alg a o sh irilad ig an ishlar b o lalard a m eh n at m ad an iy atin i 
tarb iy alay d i, a sb o b la m i eh tiy o tlab ish latish , ish o 'rn in i b a ta rtib tu tish odatini 
v u ju d g a k eltirad i.
6. O 'y in , hozircha, h atto b o sh la n g 'ic h m ak tab d a h am o 'q itis h n in g m etodi 
sifatid a te g ish lic h a o 'r i n o lg a n em as. O 'y in la r o 'q u v c h ila rn in g b o 's h v aq ti b ek o r 
o 'tm a s lig i v a u larn i jism o n a n c h in iq tirish u chun o 'tk a z ila d i. T a ’ lim iy o 'y in la r 
d a rsd a yo k i d arsd an tash q ari o 'tk a z ilish id a n q a ’iy nazar, b eix tiy o r eslab qolish 
ja ra y o n la rin i an ch a fa o llash tirish d a, bilish fao liy atig a q iziq ish in i osh irish d a, 
m u staq il m e h n a tg a tay y o rlash d a k a tta ah am iy atg a m olikdir.
112


0 ‘y inlarni psix o lo g ik -p ed ag o g ik tashkil etish, tayyorlash va o 'tk a z ish
b o sq ich lari o 'q itu v c h in in g o 'y in n i tashkil qilish va o 'tk a z ish g a nazariy-m etodik 
tayyorgarligi:
— kichik m aktab yoshidagi o 'q u v c h ila rn in g yoshi. o ’ziga x o s psixologik va 
tip o lo g ik xususiyatlarini o 'rg a n ish , ana shu xususiyatlarni hisobga olish ham d a ular 
o 'y in in in g
m aqsadi, 
vazifasi 
va 
m azm uniga 
m uvofiq 
ravishda 
tuzatishni 
rejalashtirish;
— o 'q u v c h ila rn in g hayotiy tajribasini, qiziqishJarini, m ayllari va qobiliyatlarini 
o 'rg a n is h ham d a o 'y in d a u lard an foydalanib, har bir o 'q u v c h id a to 'la qoniqish hosil 
q ilishni rejalashtirish;
— tex n ik v o sitalard an foydalanib, nam iinaviv o 'y in la rn i k o 'rsa tish va tushuntirish;
— o 'q u v c h ila rn i o 'y in n in g m azm uni. sujeti, m aqsadi va vazifalari, bosqichlari, 
b orishi va qoidalari bilan tanishtirish:
— o 'q u v c h ila rn i o 'y in ja ra y o n id a o 'z in i o 'z i nazorat qilishga shay lash;
o 'y in g a rahbarlikning x arak terin i, o 'y in d a o 'q itu v c h in in g o 'z i ham hakam yoki 
kuzatuvchi sifatid a qatnashishini yoki rahbarlikni peshqadam o 'q u v c h ig a berishini 
belgilash;
— o 'y in ja ra y o n id a o 'q itu v c h i o 'q u v c h ila rg a tarbiyaviy ta 's ir k o 'rsatish i;
— o 'tk a z ilg a n o 'y in n i m uh o k am a qilish: q o 'y ilg a n vazifalar yuzasidan o 'y in n in g
n atijalarin i, ishtirokchilarning harakatlarini baholash va ularni rag 'b atlan tirish :
— m azk u r o 'y in n in g o 'q u v c h ila rn i vatan p arv arlik va b aynalm ilallilik ruhida 
tarb iy alash d ag i sam aradorligini pedagogik taxlil qilishdan iboratdir.
O 'y in la rn i tashkil qilishda quyidagi pedagogik o m illarni hisobga olish zarur:
— o 'q u v c h ila rn in g o 'y in n in g m ohiyati, m azm uni, bosqichlari va natijasini to 'la
tu shunishini;
— u larn in g navbatdagi o 'y in faoliyatiga shaxsan qiziq ish bilan ijobiy m unosabatda 
b o 'lish in i; o 'y in d a zaru r bilim , k o 'n ik m a va m alakalarini safarbar etishini;
113


o ‘yingacha, o ‘yin jaray o n id a va undan keyin o ‘q itu v ch in in g barcha 
talablarini 
b ajarishlarini.
M uam m oni hal 
q ilishning optim al p six o lo g ik pedagogik 
shartlari 
q uyidagilardan iborat:
— m azm unan dolzarb o 'z b e k xalq o 'v in la ri m ajm uasini tanlash;
— o 'q u v ch ilarn i o ‘yin faoliyatiga em otsiona! jih a td a n shaylash;
— o 'q itu v ch in in g kichik m aktab yoshidagi 
0
‘quvchilarni o 'z b e k xalq o ‘y inlariga 
q iziq tira olishi;
o 'z b e k xalq o 'y in la rig a rahbarlik qilish m azm uni, shakllari va m etodlarining 
birligi;
— o ‘yin jaray o n in in g hayotiyligi, uning haqqoniyligi;
— kichik m aktab yoshidagi o 'q u v c h ila rn in g o ‘yin fao liy atid a qatn ash u v in in g
ixtiyoriyligi;
— 
0
‘y in larn in g m azm unini a sta -se k in m urak k ab lash tirib borish.
O 'z b e k xalq o ‘y in larin i tan lash g a q o ‘y ilad ig an talablar:
— o 'y in la r m azm unining hayotiyligi v a haqqoniyligi;
— m azm uni b o 'y ic h a m osligi;
— su jetn in g so ddaligi, q iziq arlilig i v a hissiyotliligi;
— o ‘y in d a faol fikrlashni, ijodkorlikni, sezgirlikni, tash ab b sk o rlik va faollikni, 
h issiy ta ’sirch an lik n i, o ‘tk ir zehn v a k u zatu v c h an lik n i, d iq q a te ’tib o rlilik n i talab
qilish;
— o ‘y in n in g o ‘q u v ch ilar y o sh ig a, p six o lo g iy asi v a u larn in g p ed ag o g ik
ta y y o rg arlig ig a m osligi.
0 ‘q itu v ch i 
sin flar 
b o ‘y ic h a
o ‘y in la m i 
“M illiy 
h arakatli 
o 'y in la r7' 
(T. U sm o n x o 'ja y e v v a b. M illiy h arak atli o ‘y in lar. T o sh k en t, ” 0 ‘q itu v ch i77, 2000) 
k ito b id an yo k i m ah alliy b o lalar o ‘y in larid an foydalanishi m um kin.
0 ‘y in larn i o ‘tk azish n in g tarb iy av iy m aqsadi va v azifalari uchta (b o s h la n g ‘ich, 
asosiy, y a k u n lo v c h i) b o sq ich d a am alg a oshiriladi.
I 14



Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   193




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish