O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


Kasbga  y o ‘naItirish  asoslari  bo‘Iimi



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet85/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

Kasbga  y o ‘naItirish  asoslari  bo‘Iimi:  o 'q u v c h ila r  k asb lar  tas- 

nifi,  ka sbla rd a   m e h n a t   t u r l a r i n i n g   ta'rifi;  qo'l  m e h n a t i d a n  

foydalanish  b ila n   b o g'liq   b o 'lg a n   kasblar;  k a s b - h u n a r   e g a lla s h d a  

in so n   salo m atligig a  q o 'v ila d ig a n   tala b la r;  O 'z b e k i s t o n d a   uz- 

luksiz  ta 'l i m   tiz im i,  a k a d e m ik   litsey  va  k a s b - h u n a r   kollejlari- 

n in g   y o 'n a lis h la ri,  u l a r n i n g   b ir- b ir id a n   farqini  bilish.  O 'q u v c h i-  

y o s h la rn i  k a s b -h u n a r g a   y o 'n a ltiris h   tiz im i;  kasb  ta n l a s h g a   d o ir 

reja  tu zish ;  kasb  ta n la s h d a g i  xatolar,  q i y in c h il i k la r n in g   asosiy 

x ususiyatlari;  kasb  t a n l a s h d a   shaxs  qiziqish  va  m o y illik la ri,  q o ­

b iliy atlarin i  e 'tib o rg a   olish;  kasb  ta n l a s h d a   o n g lilik   va  m u s ta q il-  

lik;  o 'z - o 'z i n i   tarb iy ala sh ,  kasb  t a n l a s h n i n g   m o h iy a ti;  ka sb la r- 

n in g   m u ra k k a b lik   o m il la r in i   ta h lil  qilish;  o'z i  x o h la g a n   kasbga 

yaroqli  e k a n lig in i  a n iq la s h ,  o 'z   r u h iy a tid a g i  kasbga  m o y illik n i 

tarb iy ala sh   usu llari;  kasb  egallash  va  ishga  jo y la s h is h g a   d o ir 

shaxsiy  reja  ishlab  chiqish   b o 'y ic h a   b ilim ,  k o 'n i k m a   va  m a l a k a -  

larga  ega  bo 'lad ilar.

5. 

8—9 -sin f  o‘quvchilarini  k a s b -h u n a rg a   yo'naltirish  asoslari. 



M e h n a t  t a ’lim in i n g   dav om i  8—9 -s in f la r d a   «Ishlab  ch iq a rish  

asoslari,  o 'q u v e h ila rn i  k a s b -h u n a r g a   yo'naltirish»  m axsus  kurslar 

negizida  tashkil  etiladi.  M a z k u r   k u r s la rn in g   h a r  biriga  haftasiga 

bir  so a td a n   vaqt  ajratilgan  va  u la r n in g   d a stu rid a g i  m a z m u n id a  

qu yidag ila r  e ’tiborga  olingan:

—  ish c h i-m u ta x a s s is lik la rn in g   kasbiy  faoliyatida  q o 'lla n ila d i- 

gan  turli  xil  a s b o b -u s k u n a la r,  j ih o z la r   m o sla m a la r  foydalanishni 

o'rgatish;

—  m ex anizatsiy alashtirilg an   va  elektrlashtirilgan  vositalar  bilan 

ishlashni  o'rgatish;

—  texnologik  bilim  va  m a la k a la rn i,  m e h n a t  q o n u n c h ilig i,  xavf- 

sizlik  texnikasi,  sanitariy a-g ig iy en a  q oidalari  a soslarin i  o'rgatish;

74



—  5—7 -sinflard ag i  o 'z la s h tirg a n   m a te ria lla r  bilan  uzviv  bo g '- 

Iangan  turli  ishlab  c h iq a rish   s o h alari  m a z m u n ig a   taalluq li  d a s t­

labki  m a ’lu m o tla r n i  o'rgatish;

— o ‘lch a s h -te k s h iris h  a s b o b la rid a n ,  to 'p la n g a n   m a ’l u m o tla r d a n  

foydalana  olish,  m e h n a t  to p s h ir iq la r in i  bajarish,  o lin g a n   nati- 

j a l a r n i   q o 'y ilg a n   tala b la r  bilan  taq q o sla sh   orqali  xulosa  c h iqa rish , 

o 'q u v c h ila rn i  t a n l a n g a n   a n iq   kasb  m alakasiga  o'rgatish;

—  o 'q u v c h ila rd a   b ilim g a   in tilish   va  m e h n a tg a   m u h a b b a t, 

m e h n a t   kishisiga  n i s b a ta n   h u r m a t  hissini  singdirish,  u la r n i  j a -  

m o a tc h ilik ,  V atanga  sa d o q at  r u h id a   tarb iy ala sh n i  o 'q u v c h ila r 

t a n la g a n   a niq  kasb  m a la k asid a   o'rgatish;

—  o 'q u v ch ilarga  b o z o r  iqtisodiyoti  q o n u n iy atla ri,  talablari  a s o ­

sida  sifatli,  r a q o b a tb a rd o s h   iste’mol  m ollari,  m e h n a t  m a h s u lo t-  

lari  vetishtirish  va  y e tish tirilg an   m a h s u lo tla rn i  iste’m o lc h ila rg a  

yetkazish  vositalarini  o'rgatish,  ish  b osh q a ru v c h i  (m enejerlik) 

u n s u rla rin i,  h o m iylik ,  is h b ila r m o n lik   sifatlarini  s h a k lla n tirib   b o ­

rish  va  riv ojlantirishni  o 'q u v c h ila r  t a n la g a n   a niq  kasb  m ala k asid a  

o'rgatish;

—  xalq  h u n a r m a n d c h i l ig i   k asb larini  o'rgatish  orqali  xalq  m i l ­

liy  r u h in i ,  y ashash  tarz in i,  a n ’a n a la rin i  tiklash  va  rivojlantirish. 

M illiy  qadriyatlar,  tarix iy   yodgorliklar,  xalq  u s u lla rin in g   boy  m e - 

rosini  o'rgatish   va  u la r d a n   o 'z  a m a liy   faoliyatlarida  foydalanish 

k o 'n ik m a la r in i  m u s t a h k a m l a s h n i ,  o 'q u v c h ila r  ta n la g a n   a n iq   kasb 

m a la k asid a   o'rgatish.

S h u n d a  

m e h n a t   t a ’limi  va  kasbga  tayyorlash  ja r a y o n la r id a  

a xborot  texnologiyalari  va  k o m p y u te r  texnikasi,  yangi  texnologiya 

va  j ih o z la r n in g   q o 'lla n ilis h   s o h a la rin i  zam on av iy  tala b la r  d a ra ja- 

sida  va  ja h o n   tajribalariga  m o s  holda  o 'rg a n is h la rin i  t a ’m in la s h  

y u z a sid a n   o 'q u v c h ila rd a   t a n l a n g a n   kasb  bo'yicha  m e h r   s h a k ll a ­

nadi.

8—9 -sin fla rd a g i  m e h n a t  t a ’lim i  D T S   ni  va  davlat  d a s tu r in i 



m u k a m m a l   tah lil  etilsa,  u n i n g   m a z m u n id a n   u m um iy:  iqtisodiy, 

huquqiy,  ekologik,  ijtimoiy,  m a ’naviy,  m a ’rifiy,  m ad aniy,  falsafiy 

va  in so n iy a tn in g   bo sh q a   m asa lala rig a   xos  t u s h u n c h a la r   hosil  e ti­

iadi.


M a z k u r   sinflard agi  m e h n a t  t a ’l im in in g   bir  yo'nalishi  b o 'y ic h a  

kasbiy-sohaviy  jih a tla ri  y u z a sid a n   m u k a m m a l   tahlil  etilsa,  u n d a  

o 'q u v c h ila rn i  h a r   y o 'n a lish g a   xos  so h a,  t a r m o q   ishlab  c h iq a ris h  

va  k a s b - h u n a r   bilan  ta n is h tiris h g a   xos  m a te ria lla r  to'plab,  u la r

75



asoslariga  oid  quyidagi  t a ’lim iy  va  tarbivaviy  ishlarni  olib  b o - 

rishga  im koniyalari  mavjudligi  aniq lan ad i:

1.  U m u m iy-so haviy  (tarm o q li,  ishlab  ch iq a rish,  kasb -h u n a rli) 

m a ’n a v iy -m a ’rifiy  va  m a d a n iy   t a ’lim -ta rb iy a   asoslari.

2.  Xususiy-sohaviy  (tarm oq li,  ishlab  ch iqa rish,  kasb -h u n a rli) 

m a ’n a v iy -m a ’rifiy  va  m a d a n iy   ta ’lim -tarb iy a  asoslari.

3.  U m u m iy -so h av iy   (ta rm o q li,  ishlab  c h iqa rish ,  k a sb -h u n a rli) 

siyosiy  t a ’lim -ta rbiya   asoslari.

4.  Xususiy-sohaviy  (tarm oq li,  ishlab  c h iq a rish ,  k a sb -h u n a rli) 

siyosiy  t a ’lim -ta rb iy a   asoslari.

5.  U m u m iy -so h av iy   (tarm o qli,  ishlab  c h iqa rish,  k a s b -h u n a rli) 

iqtisodiy  t a ’lim -ta rb iy a   asoslari.

6.  Xususiy-sohaviy  (tarm o q li,  ishlab  c hiq a rish,  k a s b -h u n a rli) 

iqtisodiy  t a ’lim -ta rbiya   asoslari.

7.  U m u m iy -so h av iy   (tarm o qli,  ishlab  c h iqa rish,  k a s b -h u n a rli) 

ijtimoiy  t a ’lim -ta rb iy a   asoslari.

8.  Xususiy-sohaviy  (tarm oq li,  ishlab  c h iqa rish,  kasb -h u n a rli) 

ijtimoiy  ta 'lim - ta r b iy a   asoslari.

9.  U m u m iy -so h av iy   (tarm o qli,  ishlab  ch iqarish,  k a s b -h u n a rli) 

huquqiy  t a ’lim -tarbiya  asoslari.

10.  Xususiy-sohaviy  (tarm o q li,  ishlab  c hiq a rish,  k a s b -h u n a rli) 

huq uq iy   t a ’lim -tarb iya  asoslari.

11.  U m u m iy -so h av iy   (tarm o q li,  ishlab  c h iqa rish ,  k a s b -h u n a rli) 

ekologik  t a ’lim -ta rb iy a   asoslari.

12.  Xususiy-sohaviy  (tarm o q li,  ishlab  chiq arish,  k a s b -h u n a rli) 

ekologik  t a ’lim -ta rb iy a   asoslari.

S h u la rn i  in obatga  olgan  holda  yuqori  s in fla rd a   (8—9)  m eh n a t 

t a ’lim in i n g   negizida  o 'q u v e h ila rn i  k a s b -h u n a r g a   yo‘naltirish ni 

turli  t a ’lim iy-tarbiyaviy  aso slarin i  yoritishni  m aq sa d   qilib  o lish ­

ga  z a m in   yaratiladi.  B un d a,  m e h n a t  t a ’lim in i n g   m a z m u n i   d e ­

gan d a ,  u m u m la s h g a n   ilm iy-texnikaviy  b ilim la r  yig'indisi,  asosiy 

ishlab  ch iqarish  ta rm o q la ri  uchun  xarakterii  bo'lgan  u m u m iy  

tex n ik a ,  u m u m i y   texnologiya,  u m u m iy   ishlab  chiqarish  h a m d a  

o'quvchilarga  u m u m iy   m e h n a t  tayyorgarligini  t a ’m in la b   beradi- 

gan,  s h u n in g d e k ,  b u n d a n   keyingi  u m u m iy   va  k a s b -h u n a rg a   tay- 

yorgarlikda  h a m   z a r u r   bo'lad ig a n   m e h n a t  k o 'n ik m a la ri  va  m a ­

lak a lar  m ajm uasi  tush u n ilad i.

8—9-sinfIardagi  m e h n a t  t a ’lim ida  «Texnologiya  va  dizayn», 

«Q ishlo q   xo'jaligi  asoslari»  va  «Servis  xizm ati»  yo'n alishlari

76



b o 'y ic h a   shu  soh a la rd ag i  kasblarga  xos  m a te ria lla r  t o 'p la n a d i  va 

o 'rg an ilad i.

8—9 -s in f la r d a g i  «Texnologiya  va  dizayn»  yo'nalish i  —  m a k t a b ­

la r n in g   o 'q u v   u s ta x o n a la rid a   a m alg a  os h irila d i,  bu  u s ta x o n a la rd a  

o 'q u v c h ila r  y o g'och ,  m etall  va  n o m eta ll  m a te ria lla rn i  q o 'ld a   va 

m ex a n ik   ta r z d a   ishlash  elem entlari  bilan  tan is h a d ila r:  a n a   shu 

m a te ria lla rn i  ishlashga  oid  kasblarni  o 'rg a n a d ila r,  u la r  bajariladi- 

g a n   i s h la rn in g   sifatini  va  o 'q u v c h ila r  m e h n a t i n i n g   u n u m d o rlig in i 

o sh irish g a   y o rd am   b e ra d ig an   h a r  xil  m o s la m a la r   bilan  b oyitadi- 

lar.  Ayniqsa,  shu   kasblarga,  sohalarga  xos  ele k tro m o n ta j  operatsi- 

y a la rin i,  m e h n a t n i   texnikaviy  rejalashtirish  va  lin ing   u m u m iy  

m a d a n i y a t i n i   egallab  oladilar.

M a z k u r  m eh n a t  t a ’limi  yo'nalishlari  yuzasidan  qo'llaniladigan 

m ateriallar  m aterialshunoslik  bo'lim ida,  turli  m aterallarnin g  xusu- 

siyatlari,  qo'llanishi,  ularni  tayyorlash  texnologiyasi  va  boshqa  zarur 

m a ’lum otlar  t a ’riflarini  kasblar bilan  bog'lab  o'rganishlari  lozim.

M e h n a t  t a ’l im in i n g   h a r   bir  yo 'n alish id ag i  m avjud  m a ’lu m o tla r 

t a n la g a n   m e h n a t  t u r i n in g   milliy  asoslarida  a lo h id a   o 'r in   egal- 

laydi.  U n d a   O 'z b e k isto n   va  M arkaziv  O siyoda  asrlar  m o b ay n id a  

rivojlangan  ishlab  ch iq a rish   sohalari,  k a s b -h u n a r la r i,  shakllanib  

kelgan  a n ’a naviy  b u y u m   va  m a h s u lo tla r   m e h n a t  t a ’lim in in g  

m illiy la sh tirilg a n   q ism in i  tash kil  etgan.  O 'q u v c h ila r n i  m a z k u r  

y o 'n a lis h la rd a g i  m e h n a t  bilan  ta n is h tiris h ,  unga  o'rgatish  va 

shu  so hadag i  k a s b -h u n a r la r n i  «O ta-kasb»  yoki  « U stoz-shogird» 

a n 'a n a la ri  m e to d ik a s id a   m eh n a tg a ,  hayotga  tayyorlashga  tegishli 

m a ’lu m o tla r   va  im k o n iy a tla r  mavjud.

Y uqori  s i n f   o 'q u v c h ila ri  ishlab  c h iq a rish   asoslari  h a m d a   u n - 

dagi  ta r m o q la r,  korxonalar,  kasblar  va  u larn i  ta n la s h   qoidalari, 

tam o y illari  h a m d a   boshqa  m a i u m o t l a r g a   ega  bo'lishlari  u ch u n  

o lim la r,  m utaxassislar,  pedagoglar,  m eto d is tla r  to m o n i d a n   ish­

lab  c h iq ilg a n   fu n d a m e n ta l  asoslarni  h a r   t o m o n l a m a   o'rg an ish la ri 

lozim .  S h u n d a   o'quvchilarga  m a ’lum  b o 'la d ik i,  o lim la r  xalq 

xo'jaligi  so ha  va  ta r m o q la rid a   m avjud  kasblarni  besh  tizim ga 

b o 'lg an la r.  U la r   quyidagilar:

1.  O d a m - t e x n i k a   tizim i.

2.  O d a m - t a b ia t   tizim i.

3.  O d a m - o d a m   tizim i.

4.  O d a m - r a q a m l a r   tizim i.

5.  O d a m - b a d i iy   o b raz   tizim i.

77



I.  O d a m -te x n ik a d a g i  tiz im id a   o d a m l a r n i n g   tan la g an   kasblari 

tex n ik a   bilan  c h a m b a rc h a s  b o g ‘lan g a n lig id a n   da ra k   beradi:  tokar, 

haydovchi,  o'quvchi  va  hokazo.

II.  O d a m -ta b ia t  tizim id agi  kasblar  tabiat  bilan  bog'liqligi 

ravshan  bo'ladi:  a g ro n o m ,  b o g 'b o n ,  ekolog  va  hokazo.

III.  O d a m - o d a m   tizim id ag i  kasblar:  b o g'cha  tarbiyachisi, 

o'qituvchi,  m urabbiy  va  hokazo.

IV.  O d a m - r a q a m l a r   bilan  b o g 'la n g a n   kasblar:  buxgalter, 

k o m p y u te rch i,  hisob chi,  soliq  x o d im i  va  hokazo.

V.  O d a m -b a d iiy   obrazdagi  kasblar:  artist,  rejissor,  yozuvchi, 

d r a m a tu r g   va  hokazo.

Bu  b orad a  ta'k id las h   z a ru rk i,  yu q ori  s in f   o 'quvc hila ri  kasb 

ta n la s h d a   bo sh q a   kasb  ta n la s h   o m illa ri  orqali  o'zlari  qiziqqan 

kasblarni  ta n la s h la ri  m u m k in .  U la r  quyidagicha:

1.  Kitobni  tayyorlash,  ishlab  ch iqarish   va  xaridorlarga  tarqatish 

bilan  sh u g 'u lla n a d ig a n   kasb  egalari:  yozuvchi,  d ra m a tu rg ,  m u- 

harrir,  korrektor,  raqam   teruvchi,  sotuvchi  va  boshqa  kasb  egalari.

2.  Teatr,  uni  tayyorlash,  ko'rsatish  bilan  sh u g 'u lla n a d ig a n  

boshqa  kasb  egalari:  yozuvchi,  d r a m a tu r g ,  rejissor,  artist,  s a h n a n i 

jihozlovchi  va  b oshq a  kasb  egalari.

3.  K in o,  uni  tayyorlash,  ko'rsatish  bilan  b and  b o 'lad ig a n   kasb 

egalari:  yozuvchi,  rejissor,  artist,  kaskadyor,  m ontajchi  va  bosh qa 

kasb  egalari.

4.  Harbiy,  ichki  ishlarni  m u h o fa z a   etuvchi  o rg a n la r  va  bosh qa 

qayd  e tilm a g a n   sohalar,  ta r m o q la r,  id oralarda  faol  ishtirok  eta- 

yotgan  ka sb-m uta xa sislik   egalari  to 'g 'risid a  olib  b o rila d ig a n   kasb 

ta n la s h   ishlari  m e h n a t  t a ’lim i  b ilan  bevosita  b o g 'la n m a g a n   bo'lsa 

h a m ,  8—9 - s i n f   o 'q u v c h ila r  bilan  m a z k u r   kasblar  y u z a sid a n   t a r ­

biyaviy.  kasbga  y o'n altiru v ch i  tad b irla r  (uchrashuvlar.  suhbatlar, 

ekskursiyalar  va  boshqa  ishlar)  olib  borilishi  m aq sa d g a   m uv o fiq ­

dir.

U n d a n   tashq ari  8—9 - s i n f  o 'q u v c h ila r  bilan  m e h n a t  va  kasb  tu - 



s h u n c h a la ri  y uz a sid a n   olib  b o rila d iga n  ishlarni  rejalash  va  tash kil 

etishda  quyidagi  m a te ria lla rd a n   u n u m li  foydalanish  lozim.

M a ’lu m k i, 

insoniyat 

q a n c h a lik  

q a d im iy  

bo'lsa 

u n in g  

a n ’a n a la ri,  q adriyatlari  va  m a ’naviy  m eroslari  h a m   s h u n c h a lik  

qa dim iydir.  B ular  esa  x a lq n in g   ildizi,  u n in g   tarixi,  m illa tn in g   qi- 

yofasidir.  B u n in g   buny o dko ri,  ijodkori,  saqlovchisi  va  yoqlovchisi, 

tarixiy   ta ra q q iy o tn in g   hal  qiluvchi  kuchi  xalq  o m m a sid ir.  U n d a

7S



t a ’l im n in g   va  ta rb iy an in g   cheki  vo'q,  u  «cheksizdir».  Bu  k u c h - 

n in g   o 'r n i n i   h e c h   bir  o m il  bosa  olm aydi.  U n d a n   aql-idrok   bilan 

j a m iy a t  m a n fa a tla ri  yo‘lida  s a m a r a li  foydalanish  j a m o a t  ta s h k i- 

lo tla r in in g   m u h im   b u rch i  h iso b la n a d i.

Y o sh la rn in g   k a s b - h u n a r   e g allash larig a  k o 'm a k la s h is h ,  ularn i 

b u t u n   c h o rv a c h ilik ,  san oat,  qish lo q   x o ‘jaligi  bilan  xo'jalik  va 

m a d a n i y   q urilish   ishlariga ja lb   qilish  h a r   t o m o n l a m a   kamol  to p - 

g a n   shaxsni  tarb iy a la sh n in g   m u h i m   s h a rti  e k a n lig in i  u n u t m a s -  

ligim isiz  z a ru rd ir.  K o 'p c h ilik   y o s h la r im iz   « k a sb -h u n a r»   t u s h u n -  

c h a la rid a   k o 'p   adashadilar.  A m m o   bu  tu s h u n c h a l a r   b ir-b irid a n  

q ism a n   b o 'lsa d a   farqlanadi.

«Kasb»  so'zi  «tirikchilik»  «yashash»  vositasi  bo 'lgan  ish  yoki 

egallash,  o 'rg a n is h   m a ’nosida  berilsa,  « hunar»  so'zi  esa,  o 'rg an ib  

m a la k a ,  k o 'n ik m a   hosil  q ilin a d ig a n   ish  va  un i  bajarish  qobiliyati 

yoki  s a n ’at  va  m a h o r a t  m a ’n o sid a   ish la tila d i.

S h u n d a y   m utaxassislar b orki,  u lar x a lq im iz d a   scvib  a rd o q la n ib  

kelinayotgan  u sta la rn i  tayyorlaydiki,  s h o 'ro   davrida  u zo q  villar 

d a v o m id a   a n a  sh u n d a y   u s ta la r  m e h n a ti  e ’tib o rd a n   c h e td a   qoldi. 

H ozirgi  vaq td a  esa  u s ta n in g   q a d rin i  tiklash  payti  keldi.

K a s b - h u n a r   kollejlarida  z a m o n   talablariga  javob  b e ra di- 

gan  o 'q u v -ta rb iy a   ishlarini  ta s h k il  qilish  yan gicha  pedag og ik 

t a f a k k u r i n in g   «mevasi»  bo 'lishi  zarur. 

Shu  m a ’n o d a   kollej 

o 'q u v c h ila rin in g   shaxsiy  fazilatlari,  kasbiy  b ilim la ri,  ijodkorligi 

va  m a h o r a ti  ko'p jih a tla rd a n   ishlab  ch iq a rish   t a ’lim i j a r a y o n in in g  

qay  dara jad a   tash k il  qilinish ig a  bog'liq.

K a s b - h u n a r   kollejlarida  q u y id a g i  kasbiy  faoliyat  so h a la ri 

b o 'y i c h a   ish la b   c h iq a r is h   t a ’lim i  a m a l g a   o s h irila d i:  s a n o a t 

( m a s h in a s o z li k ,  e n e rg e tik a ,  s a m o ly o ts o z lik ,  a v to m o b ils o z lik , 

m e ta llu rg iy a ,  geologik  va  foydali  q a z i l m a l a r n i   ishlab  c h iq is h , 

k i m y o   s a n o a t i ,  yengil  s a n o a t ,   p o lig r a fiy a   is h la b   c h iq a r is h i , 

o z i q - o v q a t   m a h s u l o t l a r i n i   is h l a b   c h iq a r is h ) ,  t r a n s p o r t ,   a lo -  

q a   q u r i l i s h i ,  uy-joy  k o m m u n a l   x o 'ja lig i,  q is h lo q   va  o ' r m o n  

x o 'ja lig i,  s o g 'li q n i   s a q la s h ,  m a o r i f ,  m a d a n i y a t   va  s a n ’at,  ijti­

m o iy   va  iq tis o d iy   s o h a ,  savdo,  u m u m i y   o v q a tl a n is h ,  x i z m a t  

k o 'r s a t is h   va  b o s h q a la r d ir .

O 'z   navbatida,  ulardagi  h a r   bir  kasbiy  faoliyat  sohasi  bir  q a n ­

c h a   ixtisosliklarni  q a m r a b   oladi.  M a sa la n ,  «Q ishloq  va  o 'r m o n  

xo'jaligi»  kasbiy  faoliyat  so h a sid a   k a m id a   20  xil  kasb  bo'lib, 

u l a r n i n g   h a r   biri  bir  necha  ix tiso slik la rn i  o 'z  ichiga  oladi.

79



M u s ta h k a m la s h   uchun  savollar:

1.  M e h n a t   t a i i m i n i n g   q a n da y  m aq sad   va  vazifalari  bor?

2.  1—4 - s i n f   o ‘q u v c h ila rin in g   tayyorgarlik  darajasiga  q a n d a y  

z a ru riy   talablar  qo'yiladi?

3.  5—7-sinflarda  «Texnologiya  va  dizayn»  yo'nalish i  b o 'y ich a  

q a nd a y   m e h n a t  tayyorgarligi  ko'riladi?

4.  5—7 -sinflarda  «Servis  x izm ati»  yo'nalishi  b o 'y ic h a   qand ay 

m e h n a t  tayyorgarligi  ko'riladi?

5.  5—7 -sinflarda  «Qishloq  xo'jaligi  asoslari»  yo'nalishi  b o 'y ich a  

q a nd a y   m e h n a t  tayyorgarligi  ko'riladi?

6.  8—9-sinf,  y o 'n a lis h la r  b o 'y ich a   kasbiy  tayyorgarlikk ach a 

bo'lgan  tayyorgarlik  m a z m u n in i   izohlang.

7.  8—9 - s i n f   o'quvchi lari ni  k a s b -h u n a rg a   yo 'naltirish   ishlari 

q a n d a y   am alg a  oshiriladi?

8.  Xalq  xo'jaligi  soha  va  tarm o q la rid a   mavjud  kasblar  n e c h ta  

tiz im g a   b o'lin adi?




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish