O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


B IT IR U V   M A L A K A V IY   I S H N I   R A S M IY L A S H T IR I S H



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet399/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   395   396   397   398   399   400   401   402   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

B IT IR U V   M A L A K A V IY   I S H N I   R A S M IY L A S H T IR I S H

Q O ID A L A R I

Bitiruv  m alakaviy  ishning  rasm iylashtirilishi.

Bitiruv  m alakaviy  ish  bitta  nusxada  tay y o rlang an  va  kolen ko r 

(qalin  surpli)  m u q o v ad a   tikilg an   b o i i s h i   lozim.  Bitiruv  m alakaviy 

ish  m a tn i  o lqib  c hiq ilg a n   va  t a h r i r   etilgan  b o i i s h i   darkor.

Bitiruv  m alakaviy  ish  q o i y o z m a   sh ak lid a  bajarilishi  tavsiya 

etiladi.  Tayyorlang an   is h n in g   u m u m iv   hajmi  k a m id a   6 0 —70  bet- 

d a n   iborat  b o i i s h i   m u m k i n .  llovalar  u n in g   u m u m i v   hajm iga 

kirm aydi.

Bitiruv  m alakaviy  ish  A4  form atd ag i  q o g 'o z n in g   bir  to m o n ig a  

rasm iy lash tirilishi  shart.  Jadval  va  ko ‘rgazm ali  m a te ria lla rn i  A3 

f o rm a td a g i  qo g ‘o z d a   ta q d im   etishga  ijozat  etiladi.  Bitiruv  m a l a k a ­

viy  ish  A4  shaklidagi  q o g 'o z n in g   c h a p   t o m o n id a n   3  sm ,  o i i g d a n  

1,5  sm,  yuqori  va  p a s td a n   2  sm  d a n   kam   b o i m a g a n   hoshiya 

qold irilgan   holda  yozilishi  talab   etiladi.

M a tn n i n g   t u g a lla n m a g a n   q ism la rin i  b o sh q a  betlarga  o 'tk a z is h  

m a n   etiladi.  Yangi  fik r  ifodalaydigan  j u m l a l a r   xat  b o s h id a n  

yoziladi.  A g a r m a t n d a  chet  tilida  keltirilgan s o ‘zlar,  q o ‘s h im c h a la r  

b o i s a ,   ular  asliga  t o ‘g ‘ri  h o ld a   t o ia li g i c h a   yozilishi  kerak.

413



Bitiruv  m alakaviy  ishda  raqam li  m a te ria lla r  jadval  shak lida 

berilishi  m aq sad ga  muvofiqdir.  M a z m u n   j ih a td a n   ular  a nalitik 

va  ish  jadvallariga  b o ‘linadi.  A nalitik   jad va lla r  o'rganilayotgan 

m u a m m o n i   yoritib  b eruvchi  u m u m iy   x u losalar  va  s h a rh la rn i  ta- 

lab  etadi.

Bitiruv  m alakaviy  ishda  analitik  m a te ria lla rn in g   ko'p  b o i i s h i  

m a ’lum   dara jad a   ta la b a n in g   o'zi  tadqiq  qilavotgan  m u a m m o n i  

t u sh u n is h   darajasini  ko ‘rsatadi.  Statistik  m a te ria lla rd a n   esa  m a tn -  

da  bor  m u a m m o n i   s h a rh la b   berish,  statistik  k o 'rsa tk ic h lar  tizi- 

m ini  hisoblash  u c h u n   foydalanish  m aq sad ga  muvofiq.

Qavsi  m a n b a d a n   olingan lig in i  ko 'rsatm av   turib,  m a tb u o t- 

da  c ho p  etilgan  ja d v a lla rd an   foydalanish  m u m k i n   emas.  Jadval 

boshqa  betga  ko‘c hirib  o ‘tkazilgan  hollarda  jadvalning  n o m i  al- 

batta  q aytarilishi  va  yuqori  o ‘ng  to m o nig a  «jadvalning  davomi» 

deb  yozib  qo'y ilishi  kerak.

Bitiruv  malakaviy  ish n in g   h a r  bir  bobi  yangi  b e td a n   yoziladi. 

B obn ing   nom i  yoki  sarlavhalari  asosiy  m a tn d a n   q o 's h im c h a   i n ­

terval  bilan  ajralib  turishi  kerak.  B obning  n o m id a n   keyin  p a ra g r a f  

nom i  yoziladi.  Bitiruv  malakaviy  ishda  b e tla rn in g   tartib  raqam i 

v a ra q n in g   quyi  m arkaziy  qism iga  q o ‘yiladi.

Bitiruv  m alakaviy  ish n in g   s a r v a r a g i   qabul  q ilingan  n a m u n a g a  

mos  b o i i s h i   va  quyidagi  talablarga javob  berishi  kerak:

®  m alakaviy  ish  n o m i  16  shriftda;

•   m u allifn in g   ismi,  familiyasi  va  sharifi  14  shriftda;

e  m alakasi  14  shriftda;

•   k a fe d ra n in g   n o m la n is h i  12  shriftda;

9  ilmiy  darajasi  12  shriftda  yoziladi.

Izoh:  tadqiqot  m av z u sin in g   nom i,  ta la b a n in g   familiyasi,  ismi, 

sharifi,  m alakaviy  ish  h a m d a   so'z  boshi  katia  h a rfla rd a   teriladi.

T u gallangan 

bitiruv 

m alakaviy 

ish 

ilm iy 


ra h b a r  ko‘rib 

b o ‘lg and an   keyin,  uni  avval,  kafedradagi  dastlabki  h im oyaga, 

s o lngra  och iq   him oyaga  tavsiya  e tadigan  taq riz  beriladi.

Biror  fikr  yoki  t a ’riflarni  keltirganda  yoki  ularni  qivosiy  ta q - 

qoslag an da  ular  o ‘z  asliga  t o ‘g‘ri  holda,  hech  q a n dav  q o ‘s h im c h a -

larsiz  q o ‘sh tirn o q   ichida  «........»  keltiriladi  va  shu  betdagi  m a tn

oxirid a  m anbasi  (muallif,  asar  nom i,  n a s h r   joyi,  nash riyot,  yili, 

beti)  ko ‘rsatiladi.

Bitiruv  m alakaviy  ish n in g   sarv arag ‘ida  ishni  h im oya   qilishga 

ijozat  berilish ini  tasdiqlovchi  kafedra  m u d ir in in g   im zosi,  shu-

414



n in g d ek ,  is h n in g   attestatsiya  komissiya  old id a  h im o y a   qilishga 

tayyo rgarligini  tasdiqlovchi  ilmiy  r a h b a r   va  ilm iy   m a s la h a tc h i- 

n in g   im zosi  q o ‘yiladi.

Bob  va  b o ‘lim la r n in g   sarlavhasi  b o ‘lishi  lozim .  Boblar  sar- 

lavhasi  h o s h iy a d a n ,  b o ‘lim la r  esa  satr  b o s h id a n   rasm iylashtiriladi. 

Sarlavha  va  m a t n la r   o ‘rtasidagi  masofa  sarlavha  ajralib  turilishi 

u c h u n   keng ay tirilg an   b o ‘lishi  lozim.  H a r   bir  b o b  yangi  varaqd an  

bo s h la n is h i  kerak.  Boblar  sarlavhasi  bosh  h a rfla rd a ,  b o ‘lim la r  sar­

lavhasi  esa  kich ik   h a rfla rd a   yoziladi.  Sarlavhalar  oxiriga  nuqta 

q o ‘yilm aydi  va  u la r  tagiga  chizilm aydi.  B ob  va  b o l i m l a r n i n g   sar­

lavhasi  arab  raq a m la ri  bilan  raq a m la n a d i.  B o ‘lim la r  raq a m la ri  bob 

va  b o ;lim la r  ra q a m la r id a n   iborat  b o l ib ,  n u q ta la r  bilan  ajratiladi.

F o y d a la n ilg a n   m a n b a   va  adabiy o tlar  r o ‘yxati  2  inte rv ald a n  

s o ‘ng yoziladi,  h a r  bir n o m d ag i  adabiyot satr b o s h id a n  b o sh la n a d i.

F o y d a la n ilg a n   m a n b a   va  adab iyo tlar  r o ‘y x a tin in g   oxirgi  va- 

rag‘ida  s a n a   va  ish  m uallifi  b o ‘lgan  ta l a b a n i n g   ish  m a tn i  so- 

lishtirib  chiq ilg anligi  h a m d a   m a tn   p a rc h a la ri  tek sh irilg a n lig in i 

tasdiqlovchi  shaxsiy  imzosi  qo'yiladi.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   395   396   397   398   399   400   401   402   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish