O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet334/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   330   331   332   333   334   335   336   337   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

amalga  oshirish  tizimi. 

U m u m t a ’lim  m ak t ab la r id a   i l m i y- m e t od i k 

ishlarni  z a m o n   talablari  asosida  t ashkil  etish  va  u n g a   rahbar li k 

qilish  u c h u n   m a k t a b   rahbari  ayni  vaqtda  h a m   yaxshi  pedagog, 

h a m   kasb  sirlarini  yaxshi  biladigan  mutaxassis  bo'lishi  kerak.  U 

mustaqil  ravishda  bilim  olishi  va  mal ak a  os hir ish  kurslari  orqali

318



i l m i y - m e t o d i k   i s h l a rn i ng   m a z m u n i   h a m d a   ul ar ni   tashkil  etishga 

oid  m a s a la la rn i   o ' r g an i b  borishi  kerak.

U m u m t a ’lim  m a kt a b la r i d a   tashkil  etiladigan  i l m i y- m e t od i k 

is hl a rn i ng   vazifalari  sirasiga  quyi dagi lar   kiradi:

—  u m u m t a ’l im  m ak t ab i   pedagog  va  texni k  x o d i m l a r i n i n g   il- 

miy-g' oyaviy  saviyasini,  pe dagogik  m ah o r a t i n i   oshirish;

—  o'qu v c hi la rn i   milliy  must aq i ll ik   r u h i d a   tarbiyalash  m a z m u ­

ni,  shakl,  m e t o d   va  vositalarini  takomil lasht iri sh;

—  t a ’lim,  tarbiya  va  rivojlantirish  m a q s a d l a r i n i n g   birligi, 

u m u m i l m i y ,   u m u m k a s b   va  ma xs us   t ayyor garl ikni ng  uzviyligini 

t a ’mi nl as h;

—  ilg'or  peda go gi k  va  ishlab  chiqar ish  tajribalarini,  fan  va 

t ex ni ka   yu tu ql ar in i  o' r gani sh ,   u m um l a s h t i r i s h   h a m d a   t a ’l im - t a r -  

biya  j arayoniga joriy  eti shd a n  iborat.

I lm iy - m e t o d i k   ishktrda  ishtirok  etish  u m u m t a ’lim  m a k t a b -  

laridagi  ba rc ha   rahbarlar,  o'qituvchilar,  m u h a n d i s - p e d a g o g l a r  

u c h u n   maj buriy  bo'lib,  u l a r n i n g   p edagogik  faoliyatini  ajralmas 

qismi  hisoblanadi.

U m u m t a ’lim  ma kt a bl ar id a gi   m et o d i k   i shl ar ni ng   m a z m u n i ,  

yo' nalishi,  tuzi lmasi   kabilar  m et o d i k   ish  haqidagi  N i z o m   bilan 

belgiianadi.  Shu  N i / o m g a   muvofiq j amoa vi y  va  individual  m e t o ­

d i k  ishlar  olib  boriladi.

Qu yi da gi la r j a m oa v iy   m e t o d i k   ish  shakllari  sirasiga  kiradi:

—  p edagogik  kengash,

—  uslubiy  k omis siyal ar ;

—  ilg'or  tajriba  makt abi .  m u a m m o l i   semi narl ar,   ilmiy-uslubiy 

konferensiyalar,  p e da gog i k  o'qish  va  turli  uslubiy  kengashlar.

Individual  m e t o d i k   ish  quyidagi  shakll arda  a ma l ga   oshiriladi:

—  u m u m t a ’l im  mak t ab l ar i  rahbarlari,  o'qituvchilar,  va  boshqa 

t ex ni k  x o d i m l a r n i n g   o' z  g'oyaviy-siyosiy  darajasi,  p e dagogik  m a -  

lakasi  va  kasb  m a h o r a t i n i   os hi ri sh   yuz asi da n  olib  bori la di ga n 

must aqil   m et o d i k   ishlari;

— m a k t a b  rahbari  (direktor),  u n i n g  o'rinbosarl ari ,  o'qituvchilar, 

pe da go gl ar  va  b os hqa   t exni k  x o d i m l a r  bilan  olib  b o r il adigan  i n d i­

vidual  m e t o d i k   ishlari.

M e to d ik   ishlar  shakli  va  m a z m u n i   b o' yi cha   h a m ,   ped a go g 

x o d i m l a r n i n g   turli  g u r u h l a r i n i   q a m r a b   olish  b o' yi cha   h a m   m u -  

vofiqlashtirilgan  t a q d i r d a g i n a   yuqori   s a m a r ad or li k ka   erishish 

m u m k i n .   U m u m t a ’lim  m a k t a b i d a   m e t o d i k   ishlarni  u m u m i y

319



ma vz u  asosida  tashki l  etish  tajribasi  b u n d a y   muvofiqlashtirish 

usull ari dan  biridir.  M e to d i k   ishni  b u n d ay   t ashkil  e t i s hn i ng   m o ­

hiyati  s h u n d a n   iboratki,  u m u m t a ’lim  m akt abi   m a ’l um  bir  vaqtga 

m o ‘ljallangan  u m u m i y   m a v z u n i   tadqi q  etadi.  B u n i n g   natijasida 

t a ’lim-t arbi ya j a ra yon in i  t a k o m il l as h ti ri sh n i n g dolzarb  m u a m m o -  

tarini  hal  etishga  m u a yy a n   hissa  q o ‘shadi,  turli  toifadagi  p e d a ­

gogik  x o d i m l a r n i n g   tayyorgarlik  darajasi  hisobga  o l in g an   holda, 

u l a r ni n g  pedagogik  m ah o r a t i n i   oshiri sh  vazifalarini  muvaffaqi- 

vatli  a ma lga   oshirishga  i m k o n   beradi.

M e to d ik   ish  u m u m t a ’lim  m a k t a b i n i n g   istiqboli  va  joriy  ish 

rejalarida  mustaqil  b o' l im  sifatida  rejalashtirilishi  kerak.  Mustaqil 

i sh la rn in g  t ashkil  etilishi  va  samar ador li gi ni   tekshi ri sh  masal al ari  

u m u m t a ’l i m   m a k t a b l a r i n i n g   ichki  nazorat  rejalarida  o' z  aksini 

topadi.


M et od i k  i shlarni  rejalashtirishda  quyidagi  talablarga  asosla- 

nish  m aqs adg a   muvofiqdir:

—  kelajakdagi  rivojlanishni  ko' zda  tutish  (bajarish  m udd at la ri  

va  vazifalari  bo'yicha);

—  rejalarni  t a ’lim-t arbi ya  va  m et o di k  i sh ni n g  ahvoli  va  nati- 

j al ari ni   h a r   t o m o n l a m a   c h u q u r   o' rgani sh  h a m d a   tahlil  qilish  a s o ­

sida  ishlab  chiqish;

—  rej alarning  ijodiy  xarakteri,  y a ’ni  ularni  bajar ishda  ishtirok 

etuvchi  x o d i m l a r n i n g   tashabbusi  va  ijodkorligini  n a mo y is h   eti- 

lisliga  z a r u r   i mkoni yat   yaratish;

—  m e t o d i k  i sh la rn in g j amo av iy  va  individual  s ha kll ari ni   uyg' un 

qo' shib  olib  borish;

—  t ezkor  tekshi ri sh  m u m k i n l i g i   (yozuvlar  va  bajarish  m u d d a t -  

l ar in in g  aniqligi  i jr ochil ar ni ng  ko'rsatilishi).

M e t o d i k   ish  shakllari  va  m a q s a d l a r i n i n g   r ang-barangl igi , 

u n i ng   turli  g u r u h   va  toifadagi  ped a go g la rni   o'ziga  j al b  etishi- 

ni  hisobga  olib,  t a db i rl ar ni n g  m a z m u n i   va  o ' tk az i sh   m u d d at la -  

rini  muvofiqlashtirish,  bir  i sh n i n g  t akr or la ni sh i ni   b a r t a r a f   etish, 

u n i n g   s a ma rador li gi ni   oshiri sh  u c h u n  pedagogik  a m al iy o t d a  u z o q  

vaqtl ardan  beri  «Me to d i k   i sh l ar ni ng   u m u m i y   rejasi»  tuziladi.  Bu 

ish  ped ag ogi k  tajribada  o' zini   oqladi.  Bu nd a y  rejada  u m u m t a ’lim 

makt abidagi   b ar cha   m e t o d i k   ishlar  t izimi,  t aqv i m  m ud da tl ar i   va 

m u h i m   tadbi rlar   b o' yi ch a   uyg' unlashtiriladi.

M e h n a t   t a ’l imi  o'qi tuvchi si ning  m et o di k  ishlar  olib  b or is hd an  

ko' zda  t utilgan  asosiy  maq s ad i   u l a r n i n g   m al akas i ni   oshirishdir.

320



Bu  esa  t a ’l i m -t a rb i ya   ishlarini  t ak o mi ll as h ti ri sh da   m u h i m   vosita- 

dir.  Bu  ish  o ‘qi tu vc hi la rn i ng  

0‘quvchilar  bilan  olib  boradigan  ish- 

l arida  ka tt a  y o r d a m   beradi,  u l a r n i n g   m a ’n a v i y - m a ’rifiy  saviyasi, 

pe d ag o gi k  va  ishlab  c hiqa ris h  mal ak as in i   oshiradi.

S h un g a  e ’tibor  berish  kerakki,  o ‘qi tuv c hi la rni ng  m e t o d i k   ish­

lari  asosini  u l a r n i n g   bu  s ohadagi   mustaqil  ishlari  t as hki l  etadi. 

Bu  ish  m u a y y a n   m a q s a dg a   qarat il gan  bo'lishi,  m u n t a z a m   olib 

borilishi  va  t a ’l im-t arbi ya   ishlarida  o' z  ifodasini  topishi  kerak.

0 ‘q i tu v ch il a rn i ng   m et o di k  ishlari  m a k t a b   r a h b a r l a r i n i n g   b e ­

vosita  nazorati   va  rahbarligida  olib  borilishi  kerak.  U m u m t a ’lim 

m a k t a b l a r i d a   mustaqil  m et o d i k   ishlar j am oa vi y  ishlar  bilan  birga 

olib  boriladi.

M e h n a t   t a ’l imi  o'qituvchisi  o ' z i n i n g   pe da gog l ik   m a h o r a t i n i  

t ak o mi ll as h ti ri sh   h a m d a   o' z  m al ak as i ni   oshiri sh  ustida  h a r   d oi m 

ishlashi  kerak.  U ng a   bu  b or ada  o' qi tuvchi lar   m a l a ka si n i   oshiri sh 

institutlari  a n c h a   y o r d a m   beradi.  Bu  i nstitutlarda  qisqa  muddat li  

k ur sl ar   tashki l  qilinib,  ul arda  o' qi tuvchi lar   fan  va  t exni ka   s o h a ­

sidagi  yutuqlar,  ilg'or  peda go gi k  tajribalar  bilan  t an i shadil ar .

Bu  kur sl ar   h a m m a   o' qi tuvchi larni   q a m r a b   ol olmaydi ,  albat- 

ta.  Shu  sababli  ku r s  tayyorgarligi  bilan  birga  j oy la r da   m u n t a z a m  

ravishda  m et o d i k   ishlar  Olib  boriladi.  O d a t d a ,   ul ar   bir  q a n c h a  

m e t o d i k   ishlarni  bajarishadi.  Bu  esa  q o ' s h i m c h a   mas 'ul iyat   yuk- 

laydi,  u l a r n i n g   mu st aqi l  bilim  olish  borasida  qu nt   bi lan  ishlab, 

h a m k a s b l a r i   u c h u n   n a m u n a   b o ‘lishga  m aj bu r   qiladi.


Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   330   331   332   333   334   335   336   337   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish