O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


M ehnat  ta ’lim ining  ilm iyligi,  politexnik  xususiyatlari



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet30/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

M ehnat  ta ’lim ining  ilm iyligi,  politexnik  xususiyatlari.  O 'q u v ­

c h ila r  m e h n a t  t a ’lim i  d a rsla rid a   olgan  tex n ik  bilim la ri,  m e h n a t 

k o 'n ik m a la r i  va  m ala k ala ri  to m   m a ’nosi  b ilan  ilm iy  va  politexn ik 

xususiyatga  ega  bo'lish  kerak.

Ilm iylik  tam oyiii  o 'q u v c h ila rg a   a m a ld a   sinalgan,  ilm iy  j i h a t ­

d a n   to 'g 'ri,  f a n n in g   eng  yaxshi  y u tu q la rin i  hisobga  olgan  te x n ik  

m a ’lu m o tla rn i  b e rish n i  ko'zd a  tu ta d i.  D e m a k ,  ilm iylik  ta m o -  

y ilini  a m alg a  o s h irish   o'q u v c h ila rg a   ilm iy  asoslang an,  tajribada 

s inalgan,  fa n n in g   eng  yangi  y u tu q la rin i  hisobga  olgan  te x n i­

kaviy  m a ’lu m o tla rn i  yetkazishdir.  M e h n a t  t a ’limi  o'qituvchisi 

m a s h g 'u lo tla rn i  olib  borish j a r a y o n id a   b eriladigan  m a 'lu m o tla rd a  

s o f  ilm iy  t e r m in l a r d a n   foydalanishi,  fanda  qabul  qilingan  ram ziy 

belgilar,  form ulalar,  o 'lc h a m la r n i  q o 'llash i  lozim .  M e h n a t  t a ’limi 

j a r a y o n id a   o 'q u v c h ila r  h a r  xil  m a te ria lla rg a   ishlov  berish,  a n - 

d a z a   tayyorlash,  m o d ella sh tirish   ishlarini  bajaradilar.  B u n d a  

o 'q u v c h ila rd a   faqat  k o 'n i k m a   va  m a la k a   hosil  bo'lib  qolmay, 

balki  ulard a  o 'rg an a y o tg a n   m e h n a t   ja r a y o n la r in in g   ilm iy  asoslari 

h a q id a   tu s h u n c h a la r   hosil  bo'ladi.  M asalan:  b iror  b u y u m n i  m o ­

dellashtirish  u c h u n   o 'q u v c h ila r  eng  avval  m o d ella sh   elem entlari 

b o'yich a   ilm iy  m a ’lum otg a  ega  b o 'lish i  kerak.

M a z k u r   ilm iylik  tam oy iii  talablariga  b in o an   o'q u v c h ila r 

m e h n a t   darslarid a  stan oklar,  usk u na la r,  m ex a n iz m la r,  m as h i- 

nalar,  asboblar,  m o s la m a la r n in g   yangi  n a m u n a la r i  bilan,  ishlab 

c h iq a ris h d a   ishlatiladigan  m a te ria lla rn in g   eng  yangi  m arkalari 

bilan,  ilg'or  texnologik  ja r a y o n la r   va  m e h n a tn i  ilmiy  tashkil  qi­

lish  bilan  tan ish tiri 1 ishi  kerak.  A g a r  bun i  m a k ta b   usta xona larida  

a m a lg a   o shirib   b o 'lm a s a ,  u  holda  ishlab  chiqarish   korxonala- 

riga  bir  n e cha  m a r t a   ekskursiyalar  u y u sh tirib   bajarish  m u m k in . 

M e h n a t  t a ’limi  o'q uvchisi  ilm iylik  tam o y iii  talablariga  am al  qilib, 

o 'q u v   ustaxo nalaridagi  m a s h g 'u lo tla rd a   faqat  ilm iy  a ta m a la rd a n , 

fanda  qabul  q ilin g an   ram ziy   belgilar,  form ulalar,  o'lch ash  va  h o- 

k a z o la rd a n   foydalanishi  kerak.  M a k ta b   ustaxo nalaridagi  m e h n a t 

t a ’lim i,  u n in g   m a z m u n i,   y a ’ni  m a s h in a ,  m e x a n iz m ,  asbo b la rn in g  

tuzilish  va  ishlash  tam o y illarig a   oid  texnik  m a ’lumotlar,  s h u ­

n ingdek,  am aliy  to p s h iriq la rn i  bajarish  texnologik  jarayo nlari,

31



m e h n a t  usullari  u m u m iy lik   va  x u su siy lik ning  birligi  sifatida  q a ­

rab  c h iq ilg a n d a   ilm iy  texn ologik,  p o litex nik  xususiyat  kasb  etadi. 

Shu  bilan  birga  m e h n a t  j a r a y o n in in g   boshqa  texn ik-texnolog ik 

obyektlari  va  e lem entlariga  xos  u m u m iy   q o n u n iy a tla r  b e lgilani- 

shi,  u l a r n i n g   ilm iy -te x n ik   va  ruhiy -fizio logik  asosi  tu s h u n tirib  

berilishi  zarur.  C h u n o n c h i ,  m etall  qirqish  sta n o k la ri  va  yog'och 

ishlash  a sboblarini  o 'rg a n is h   vaqtida,  tikuv  m a s h in a s id a   ishlash- 

da  ayni  bir  xil  uzellar,  uzatish   m e x a n iz m la ri,  qirqish  asbo blari- 

n in g   tu zilishi  va  vazifasi  o 'rg an ilad i.  Yog'och  (rejalash,  iskanlash, 

a rra la s h ,  ran d a lash )  va  m e ta lla rg a   ishlov  berish  (rejalash,  qirqib 

tu sh u rish ,  kesish,  a rra la sh   va  hokazo),  x a m ir   tayyorlash,  g o'shtni 

qov urish,  d im la s h   paytidagi  m e h n a t  ja r a y o n la r in i  o 'rg a n is h d a  

m e h n a t  usullari,  m e h n a tn i  tashkil  qilish,  asboblar,  k on stru k- 

siyalar  ka bila rd a   k o'p g in a   u m u m iy   t o m o n l a r   m avjud.  B u n d a n  

tashq ari  m e h n a t  t a ’limi  o'qituvchisi  o 'z   darsida  o 'q u v c h ila rn in g  

fan  asoslari  b o 'y ich a   (tabiatsh u n o slik,  fizika,  kimyo,  m a te m a tik a , 

c h iz m a c h ilik   va  h o k a z o la rd a n )  ongli  b ilim la rid a n   bajariladigan 

o b y e k tla rn in g   (texnikaviy  q u r ilm a ,  m odel,  m aket  va  boshq a- 

larnin g )  tuzilishi,  ishlash  tam ovili  va  h o k a z o la rd a ,  tayyorlash 

texnologiyasini  asoslashda  foydalanishi  kerak.

D e m a k ,  p o litexn ik  tam o v il  shu  bilan  h a m   x a ra k te rla n a d ik i, 

o'quv ch ilarg a  m avzuga  m os  ravishda  ishlab  ch iq a rish   soha la ri- 

dagi  a v tom atlar,  m osla m a lar,  ishlab  ch iq a rish   jara y o n la ri  h a q i ­

da  tu s h u n c h a l a r   berib  b o ris h n i  bildiradi.  M asalan:  tiku vch ilik 

k o rx o n ala rid a   yengil  k o 'y la k la rn i  tik ish da  yoqaga  ishlov  berish, 

c h o 'n ta k ,  b u rm a la rg a   ishlov  berish,  s h u n in g d e k ,  issiqlik  ishlovi 

berish;  yorib  d a z m o lla s h ,  presslash,  b u tab   d a z m o lla s h   t u s h u n c h a -  

lari  o 'q u v c h ila r  ongiga  sin gd irib  bo riladi.  D e m a k ,  o'qituvchi  ish ­

lab  c h iq a rish   sohasidagi  y a n g ilik la rn i  m e h n a t  t a ’lim i  darslari  bi­

lan  bog'lab  olib  bo radi,  natijad a  o'qituvchi  tex n ik a   va  fandagi 

y a n g ilik la rn i  o'qu vch ilarg a  yetkazadi.


Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish