O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


  A m aliy  m ash g‘ulotlarni  tash k il  etish d a  o ‘qitishning  sh akl-



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet276/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   272   273   274   275   276   277   278   279   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

2. 

A m aliy  m ash g‘ulotlarni  tash k il  etish d a  o ‘qitishning  sh akl- 

lari. 

O'quvchilarni  o'quv  ishlab  chiqarish  brigadalari  shakli - 

cla  o'qitish.  B u n d a y   sh a ro itlard a  m e h n a t  t a i i m i   o'qituvchisi 

o d a td a   o 'q u v c h ila rn i  a lo h id a  

0‘quvchilar  brigadalariga  ajrata- 

di,  bu  b r ig a d a la r in in g   h a r   biri  m u a y y a n   o ‘quv-ish lab   c hiqarish 

t o p s h i r i g i n i   bajaradi,  bu  t o p s h ir iq la r n in g   o ‘quv  m aq sadi  va 

m a z m u n i   b ir- b ir id a n   a n c h a   farq  qilishi  m u m k i n .  M a sa la n ,  bir 

b rig a d a   m a r t e n   p e c h ig a   x iz m a t  qilishga  o ‘rg ansa,  ikkinchisi  gaz 

g en eratorlariga  x iz m a t  q ilish n i,  u c h in c h isi  esa  n a z o ra t  o i c h a s h  

a s b o b la rin i  k u z a tis h i  va  h o k a z o la rn i  o 'rg a n is h i  m u m k i n .  B u n ­

day  h o lla rd a   o'qituvchi  o 'q u v  b rig a d a la rin i  o ‘rg an ilad ig a n   z o n a la r 

c he g ara sid a   a lm a s h tirib   tu ris h   grafigini  tuzish i  kerak,  toki  h a r  bir 

b rig ad a,  m a s a la n ,  m e ta llu rg iy a n in g  b u tu n   bir  kom pleksiga  xizm at 

qi 1 ishdagi  h a m m a   ish  usullarin i  bilib,  o i g a n i b   o lad ig a n   b o i s i n .

O 'q u v c h ila rn i  korxona  sh aro itid a  o 'r g a tis h n in g   ya n a   bir  s h a k ­

li,  u la rn i  ish c h ila r  brigadasiga  q o 's h ib   o ‘qitishdir.  Bu  s h a k ln i, 

m a s a la n ,  s le sa r-rem o n tc h i,  yig'uvchi  sa n te x n ik ,  m o ntajchilar, 

s h u n in g d e k ,  q urilish  ixtisosliklari  kabi  ix tisosliklarda  q o i l a s h  

m aq sa d g a   muvofiqdir.

Bu  shakl  asosida  o'q u v c h ila rg a   ishlab  c h iq a rish   t a i i m i   berish 

s h u n d a n   iboratki,  y u q o rid a  a y tilg an  ixtisoslarga  d o ir  ishlab  c h iq a ­

rish  brigad alarig a  u m u m s le s a rlik k a   yoki  bo sh q a   b iron  tayyorgar- 

ligi  b o i g a n   bir  yoki  bir  n e c h a   o 'quvchi  biriktiriladi.  Bu  holda 

ishlab  chiq arish  t a i i m i   o 'q itu v c h isin in g   vazifasi  davriv  ravishda 

jo riy   in strukta j  o 'tk a z ib   tu ris h ,  k u n d a lik   t o p s h ir iq n in g   tavsif  va 

h a jm in i  an iq la b   tu rish ,  b erilad ig a n   to p s h ir iq n in g   m avzusi  tegishli 

kirish  in stru ktaji  va  ish  natijasiga  b a g i s h l a n g a n   y a k u n iy   in s tr u k ­

taj  o ‘tk az is h d an   iborat  b o'lad i.  Lekin  o 'q u v c h ila r  turli  obvekt- 

larga  tarqatilgan   b o'lishi  tufayli  o 'qituvchi  h a r   bir  o'quvchiga  to p - 

shiriq  berish  va  u n d a n   ishni  qabul  qilib  olish  im k o n i d a n   m a h r u m  

b o'ladi.  Shu  tufayli  bu  holda  o 'q u v c h ila rn i  o'qitish  ( o ig a tis h ) 

vazifasi  q ism a n   ish c h ila r  brigadasi  a ’zolariga  yoki  b rig a d irn in g  

o'ziga  top sh iriladi.  Ish ch ilar  brig ad asid a  ishlovchi  o 'q uv chilarga

259



ish  haqi  u la r n in g   a n c h a   past  m ala k a s in i  va  s a r f   qilgan  m e h n a -  

tin i  h isobga  olib  h isob la na di.  O 'q u v c h ila r  ishchilar  brigadasida 

b a ’zan  o'qilgan  (o'rganilgan)  d a s tu r n i  tizim li  ravishda  bajarish 

tam o y ili  buziladi.  C h u n k i ,  ishlab  ch iq a rish   m ash g 'u lo tla ri  ish c h i­

lar  b ajaradigan  ish  tu rin i  (ushbu  ish  tu ri  d a s tu r n in g   ayni  d a v ri­

da  o 'rg an ila d ig a n   ishga  m os  k e lm a g an  ta q d ird a   h am )  o'z ga rtira  

olm aydi.  L ekin  o 'q u v c h ila rn in g   ish  bilan  d o im   t a ’m i n l a n i b   tu r i -  

shi,  ilg'or  texnologiya  va  ilg'or  m e h n a t  u su lla rid a n   foydalanish 

im k o n ig a   ega  bo'lishi,  ishlab  ch iq arish   kabilar  bu  k a m c h lik la rn i 

q ism a n   b o i s a d a   qoplaydi.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   272   273   274   275   276   277   278   279   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish