O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet209/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   205   206   207   208   209   210   211   212   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

Namoyish  metodi  o'rgani layot gan  obvekt  harakat   d i n a m i k a s i n i  

o chi sh da ,  p r e d m e t n i n g   tashqi  k o ' r ini s hi ,  ichki  tuzilishi  haqida 

m a ’l umo t  beri shda  keng  qo' llaniladi.

Tabiiy  obyektlarni  na mo yi sh   qilishda,  od a td a ,  u n i n g   tashqi 

ko' rinishi  (shakli,  hajmi,  miqdori,   rangi,  qismlari,  u l a rn i ng  

o 'zaro  munosabat iari )ga  e ’tibor  qaratiladi,  s o' ngra  ichki  tuzilishi 

yoki  alohi da  xususiyatlarini  o' rgani shga   o'tiladi.  Ko'rsatish  ko' p 

holatlarda  o'rgani layot gan  o by e kt la rn i ng   subyekti  yoki  c h i z m a -  

si  v or da mi da   kuzatiladi.  Tajribalar  namoyi shi   esa  s inf   taxtasiga 

chizish,  max su s  j ih oz la r  v o rd am id a  ko'rsatish  hisobiga  a mal ga 

oshadi.

Pr edmet lar,   hodisa  yoki  j ar a yo nl ar ni   tabiiy  holatda  n amoyi sh 

qilish  ya na da   ko' proq  s a ma ra   beradi,  biroq,  b u n da y   n a moyi s hn i  

a ma l ga   oshiri sh  har  d oi m  h a m   m u m k i n   bo' lavermaydi.  Shu  s a ­

babli  tabiiy  p r e d me tl a rn i   na mo y i sh  qilishda  s u n ’iy  muh i tg a   m u -  

rojaat  qilishadi  ( masalan,   hayv o nla r  bilan  hayvonot   bog' ida,   turli 

o ' s im li kl ar   bilan  esa  issiqxonalarda  t anishish),   s u n ’iy  obyektlar 

(maket,  model,  mulyaj,  skelet  va  b o s h q al ar )d a n  foydalaniladi.

M e t od   v o rd a m i d a   o' qituvchi  o' q u vc hi la rn i  mustaqil  ravishda 

obyektl arni   o' rgani sh,   za ru r iy  o'lchov  ishlarini  olib  borish,  alo-

170



qado rl i kn i  o ‘r natish,  h od i sa l a r n i n g   mohiy at ini   a n g la b   yetishga, 

faol  bilish jar ay on ig a   yo ‘naltirishi  lozim.  N a m o y i s h   samarasi   ko'p 

j i h a t d a n   bilish j a r a y o n i n i n g   o ' quvchil ar   yoshiga  m o s   holda  to'g'ri 

t an l a n i s h i ,   u l a r n i n g   diqqatini  namoyi sh  etilayotgan  p r e d m e t n i n g  

m u h i m   jihatl ari ga  yo' naltirishiga  bog'liqdir.

O ' rg a ni la y ot ga n   m a v z u n i n g   m a z m u n i g a   bog'liq  bo' l gan  narsa, 

h od i sa   va  voqe ala rni   h a m m a   vaqt  s i n f  sharoitida  n a mo yi s h  qilish 

m u m k i n   b o' lmaydi .  S h u n i n g   u ch u n  h a m   o't il ayotgan  m a v z u n i n g  

xarakt er iga  qarab,  ekskursiya  m e t o d i d a n   h a m   foydalaniladi.  M a z ­

kur   m e t o d   s i n f  s haroi ti da  —  dars j ar ay o ni da   qo ' l la n il ad ig a n  t a ’lim 

m e t o d l a r i d a n   t u b d a n   farq  qiladi.  Ekskursiya  narsa  va  h odi sal ar  

m oh i ya ti ni   tabiiy  sharoi tl ar  (ishlab  chiqarish  muassasal ari ,  fermer 

va  j a m o a   xo' jaliklari,  tabiat)  yoki  max s us   m u as s a s al a r   (muzey, 

k o ' r g az m a  zallari  va  h o kazolar) da  bevosita  o ' r g a n i l i s h i n i n g   t a s h ­

kil  etilishidir.  Ekskursiya  bir  vaqtni ng  o' zida  must aqil   t a ’lim  tnri 

h a m   sanaladi.

K o 'r g az ma l i  m e t o d l a r d a n   f oydalanishda  quyidagi  s hartlarga 

a ma l  qilish  m aq s ad g a   muvofiqdir:

о  k o ' r g a z m a l i l i k n i n g   o'quvchil ar  yoshi  va  rivojlanish  daraja- 

siga  m os   kelishi;

»  n a mo y i s h  etilayotgan  obyektlar  barcha  o' quvchil arga  yaxshi 

ko ' rin ib   turishi;



a  n a m oy i s h da   u n i n g   bo sh la n g' i ch   bosqichi  va  asosiy  j ar ay on  

(ho l at )l ar ni ng   ajralib  turishi;

о  tajribalar  namoy i shi   maket,  jihoz,  qur oll ar   yoki  tajriba  sxe- 

masi ni   chizi b  ko' rsatish  asosida  tashkil  etilishi;

®  n amo yi s h  va  illyustratsiya  o'quv  m a t e r i a l i n i n g   m a z m u n i   bi­

lan  u yg 'u n   bo'l a  olishi  lozim.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   205   206   207   208   209   210   211   212   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish