O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


M ehnat t a l i  m ining k o ‘rgazm aliligi



Download 12,43 Mb.
Pdf ko'rish
bet35/450
Sana17.09.2021
Hajmi12,43 Mb.
#177156
1   ...   31   32   33   34   35   36   37   38   ...   450
Bog'liq
31mehnattalimioqitmetpdf копия

M ehnat t a l i  m ining k o ‘rgazm aliligi.  M a z k u r   tam oyil  m e h n a tg a  

do ir  o 'qu v  m a te ria lin i  o 'q u v c h ila r   o 'rg a n ila y o tg a n   h o d isa   va  j a -  

ray o n n i  jo n li   idrok  etish  aso sida  o 'z la s h tiris h la ri  bilan  bir  qa- 

to rd a ,  u la r d a   a b strakt  ta f a k k u r n i   s h a k lla n tiris h n i  h a m   k o 'z d a  

tu ta d i.

M e h n a t  t a ’limi  d a rs la rid a   k o 'rg azm ali  vositalar  sifatida  ishlab 

ch iq a rish   k orxonalariga  ekskursiyalar  u y u shtirish,  m eh n a t  u s u lla ­

rini  plakatlar,  sxemalar, jadvallar,  n a m u n a   b u y u m la r n i  ko'rsatish, 

o 'quv  k in o film la ri,  d iafilm la r,  diapozitivlar,  in fo rm a tik a ,  E H M  

va  h o k a z o la rn i  n a m o y ish   qilish,  m e h n a t   t a ’lim id a   k o 'rg az m a li 

vositalardan   to 'g 'ri  foydalanish  o 'q u v c h ila rn in g   texnik  b ili m l a r ­

ni  p u x ta   o 'z la sh tirib   olishlariga,  ulard a  m eh n a t  k o 'n ik m a la r i  va 

m a la k a la rin in g   hosil  bo'lish ig a  y ord am   beradi.

K o 'rg a z m a lilik   tu sh u n c h a s i  faqat  o 'z  ko'zi  bilan  ko'rish  m u m ­

kin  b o 'lg an  v o sitalarnigina  e m a s   balki  eshitish,  sezish  va  idrok 

e tis h n in g   bo sh q a   tu rla rin i  h a m   o'z  ichiga  oladi.  K o 'r g a z m a lilik  

o 'q u v c h ila rn in g   o 'rg an ila y o tg a n   o 'quv  m aterialiga  q iziqish ini 

o s h ira d i,  a n a   shu  obyektga  e ’tib o rn i jalb   qiladi,  k u z a tu v c h a n lik   va 

faol  idrok  etish  sifatlarini  rivojlantiradi.  M a sa la n ,  o'q u v c h ila rg a  

m e h n a t   usullari  va  j a r a y o n la r in i  tu s h u n tiris h   vaqtida  m e h n a t  

ta 'lim i  o'qituvchisi  m u a y y a n   m e h n a t  u su lla rin i  ko 'rsa tish d a   r a n g ­

li  p lak a tla rd an   fo ydalan ib gin a  q o lm a s d a n ,  balki  ish  h a ra k a tla ri 

va  ja ra y o n la rin i  bajarishni  o'zi  nam o y ish  qilib  ko'rsatadi.  B u n d a  

u  o 'q u v c h ila rn in g   e ’tib o rin i  ish  jo y id a   gavdani  q a n d a y   tutish   va 

asb o b la rn i  q a n d a y   u shlash  kerakligi,  h a ra k a tla rn i  bir  m aq sa d g a  

qaratish   kabilarga jalb  qiladi.

Biroq  m e h n a t  t a ’lim i  d a rs la rid a   k o 'rg az m a li  vositalard an  foy- 

d a la n is h g a   k atta  a h a m iy a t  berib,  u n ga  h a d d a n   tashq ari  o 'r in  

ajratish  foyda  o 'rn ig a   z a ra r   keltirishini  h a m   u n u tm a s lik   kerak. 

Shu  sababli  ko 'rg az m a li  v o sita la rd an   fo y dalanganda  bir  q a to r 

m e to d ik   talab larga  riova  qilish  zarur.

1. 


K o 'rg a z m a li  q u ro lla r  d arsd ag i  o'quv  m ateriali  m a z m u n ig a  

m os  kelish  kerak.

38



2.  D a r s d a   fo yd alan ilad igan   b a rc h a   k o 'rg az m a li  q u r o lla rn i  bir- 

d a n ig a   osib,  k o'rsatib  qo'yish  yaram ay d i.  C h u n k i ,  bu  o 'q u v c h ila r 

d i q q a t - e ’tib o rin i  chalg'ishig a  olib  kelishi  m u m k i n .

3.  D a r s n i  k o 'rg az m a li  q u ro lla r  bilan  h a d d a n   ta s h q a ri  to'ldirib  

y u b o r m a s lik   kerak.

4.  K o 'rg a z m a li  q u ro ln i  ko 'rsatish   vaqtida  m e h n a t   o'qituvchisi 

o 'q u v c h ila r n in g   bu  quro lni  idrok  etish  ja r a y o n in i  b o sh q a rib   b o ­

rishi  lozim .

Biroq  o 'q u v c h ila rn in g   k o'rg az m a li  q u ro lla r  y o r d a m id a   sezib, 

idrok  etishi  b i lis h n in g   b o s h la n g 'ic h   bosqich idir,  xolos.  Bilish  j a ­

ra y o n in in g   n av batdagi  bosqichi  ab strak t  ta fa k k u rd ir.  Bu  m e h n a t 

t a ’lim i  d a rs la rid a   o 'q itu v c h in in g   yangi  ish  j a r a y o n in i  tu sh u n tiri-  

shi  va  m e h n a t   u su lla rin i  ko'rsatishi  o 'q u v c h ila rn in g   faol  ish  y uri- 

tishi  b ilan  olib  b o rilish id a   n a m o y o n   bo'ladi.

G a r c h i  o 'q u v c h ila rn in g   m e h n a tg a   d o ir  o 'quv  m ate ria lin i 

o 'r g a n is h d a   a n iq   idrok  etishi  u s tu n lik   qilsa  h a m ,  h a r   xil  yoshda- 

gi  a bstrakt  ta f a k k u r   e le m en tlarin i  h a m   tarb iy ala sh n i  u n u tm a s lik  

kerak.  B u n d a   m a x s u s   ishlab  ch iqilgan  k o n s tr u k to rlik   texnologik 

tarz d ag i  to p sh iriq   o 'q u v c h ila rd a n   h iso b -k ito b la r  qilish,  d e ta lla r 

e s k iz larin i,  u larn i  tay y o rla s h n in g   texnologik ja r a y o n la r in i  tu zish - 

nig ina  e m a s,  balki  k o n s tru k to rlik   y e c h im la r in i  a m a lg a   o s h irish n i 

h a m   talab   qiladi.

S h u n d a y   qilib  m e h n a t  t a ’lim id a   a n iq   idrok  etish  bilan  abstrakt 

t a f a k k u r   o 'z a ro   b o g 'la n is h d a   t a ’sir  ko'rsatadi.




Download 12,43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   31   32   33   34   35   36   37   38   ...   450




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish