O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Gipoksiya.
  N afas  olishning  to 'x ta s h i  yoki  s o f  azotni  n afa sg a   o lish   sababli 
kelib   ch iq ad ig an   gipoksiyada  h am   elek tro en sefalo g ram m a  x ara k terli  ravishda 
o ‘zgaradi.  G ipoksiyaning  dastlabki  d a v rid a   alfa-ritm   o ‘m ig a   se k u n d ig a  15^40 
te b ra n ish la r chastotasiga ega boMgan b eta-ritm  p aydo boMadi.  B eta-ritm  s o ‘ngra 
delta-toM qinlar bilan almashadi.  O d a m d a  delta-toM qinlarining p a y d o  boMishi es- 
h ushning  y o ‘qolishi  bilan  bir  v a q tg a   to ‘g ‘ri  keladi.  G ipoksiya  dav o m   etaversa, 
yarim  sharlar p o ‘stlogMdagi elektr fao lligining qayd qilinishi to ‘xtab qoladi. Bordi- 
yu shu payt yana kislarod berilsa, elektroensefalogram m a teskari ta rtib d a o ‘zgaradi.
Tutqanoq tutishi.
  Tirishtiruvchi  m o d d a lam in g  ta ’sir etishi  y o k i yarim   sharlar 
p o ‘stlog‘ida yoxud po‘st!oq ostidagi tuzilm alarda patologik ochag, m asalan, yamoq, 
o ‘sm a  va  shunga  o ‘xshashlar  m a v ju d lig i  sababli  tutqanoq  (e p ilep siy a )  tutganda 
elektroensefalogram m a tipik ravishda o ‘zgaradi.  Bunda elektroensefalogram m aning 
x arak terli  o ‘zgarishlari  shundan  ib o ra tk i,  o zg in a  vaqt  davom   etad ig an   yuksak 
am plitudali  c h o 4qqi  va  undan  k ey in   kich ik   am plitudali  va  u zoq  davom   etadigan 
sust  toM qindan  iborat  k o m p lek slar  p a y d o   boMadi.  Y uksak  am p litu d a li  yakka 
te b ra n ish la rd a   tutqanoq  c h o 'q q ila ri  k am ro q   kuzatiladi.  T u tq a n o q   c h o 'q q ila ri 
k o ‘p in c h a skelet m u sk ullariningtirishtiruvi bilan davom  etadi.
K a t t a   y a r im   s h a r l a r   p o ‘s t ! o g ‘ i n in g   s e n s o r   s o h a l a r i .   K a tt a  
y a rim  
shariar  p o ‘stlogMga o r g a n iz in g  b a rc h a   retseptorlaridan  afferen t  im pulslar kelib 
turadi.  B u  im puisiam ing yarim  sh a rla r  p o ‘stlogMga bevosita  uzatad ig an   talam us 
yad ro lari  v a   unga taqalib  turgan  tu z ilm a la rd ir  (hidlov  retsep to rlarid an   keluvchi 
im p u lsla r  b u n d an   m ustasno).  A ff e re n t  yoM iarning  u c h in c h i  n e y ro n la ri  shu 
y adrolarda yotadi. Yarim sharlar p o ‘stlo g ‘ ining asosan afferent im pulslar keladigan 
qism larini  I.P.  Pavlov  analizato rlam in g  m arkaziy boMimlari  d e b  atadi.  K o‘pgina 
analizatorlaming
 masalan, teri, b o ‘g ‘im -m uskul (kinestetik) visseral analizatorlaming 
m arkaziy boMimlari, boshqacha ay tg an d a 
m iyapo 'stlog ‘idagi vakilligi
 fazoda bir-
119
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

birig a m o s keladi va qism an bir-birini qoplaydi. Analizatorlam ingm arkaziy b o lim lari 
jo y la sh g a n   p o ‘stlo q  sohalarini  k atta y arim  sharlar 
po 'stlog ‘ining sensor sohalari 
deb atash rasm  b o ‘lgan. Bu so h alar periferik retseptor m aydonlam ing yarim  sharlar 
p o ‘stlo g ‘idagi  pro y ek siy asid an   iborat.
Somatik va visserai sezuvchanlikningyarim sharlardagi vakilligi.
  H ar bir yarim 
sharda 
somatik
 (teri v a  b o ‘g ‘im -m uskul) va 
vesseral
 sezuvchanlik vakilligining ikki 
so h a si  b o r,  b u   s o h a la r   sh a rtli  r a v is h d a   yarim   s h a rla r  p o ‘s tlo g ‘in in g   I  va  II 
s o m a to s e n s o r   s o h a la r i  d e b   a ta la d i.  Y arim   s h a rla r   p o ‘s !o g ‘ in in g  
birinchi 
somatosensor
 sohasi orqadagi m arkaziy pushtada b o ‘lib, ikkinchi sohaga qaraganda 
kattaroq. G av d an in g  qaram a-qarshi tom onidagi teri (tagtil va tem peratura), b o ‘g ‘im- 
m uskul  va v isserai re tse p to rlar o la d ig an  axborotni yetkazib beruvchi talam usning 
orqadagi ventral y adrosidan afférent im pulslar birinchi som atosensor sohaga kiradi.
O d a m   g a v d a s i  tu r li  q is m la r in in g   p ro y e k s iy a la rid a   sh u   s o h a d a   q an d a y  
jo y lash g an lig i  k o ‘rsatilgan.  Q o ‘l  p an jasi  retseptorlari,  o voz apparati  va yuzning 
m iya p o ‘s tlo g ‘idagi vakilligi k attaro q  m aydonni, tana, son va b o ld im in g  vakilligi 
esa k ic h ik ro q  m aydonni egallashi 3 7 -ra sm d a n  ko‘rinib turibdi.
M iya p o ‘stlog‘idagi proyeksiya m aydonni biror retseptor m aydondan ta ’sirlarini 
q a b u l  q ilis h d a   q a tn a s h u v c h i  p o ‘s tlo q   n e rv   h u ja y ra la rin in g   so n ig a   b o g ‘liq. 
P o ‘stIoqda n erv  hujayralari q ancha k o ‘p  b o ‘lsa, periferik ta ’sirlar analizi o ‘shancha 
k o ‘proq farqlanadi. V essiral afférent sistem alar (hazm y o ‘li, chiqarish apparati, yurak 
to m irlar sistem asi) retseptorlarining m iya p o ‘stlog‘idagi proyeksiyalari gavdaning 
tegishli qism larid ag i teri retse p to rlarin in g  vakilligi sohasida joylashgan.