O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Miyachaning elektr faolligi.
 
M iy a c h a  yuzasidan elektr potensiallari a jra tib  
olinganda h a r xil: sekundiga 1 5 0 -2 0 0  v a  8 - 1 2  chastotali elektr teb ran ish lari  q ayd 
qilinadi. M iyacha to ‘la ajratib q o ‘y ilg a n d an  keyin ham  tez-tez te b ra n ish la r d av o m  
etadi;  M iyachani  k atta  yarim  sh a rla r  p o * stlo g ‘iga  bogM aydigan  y o ‘ lla r  q irq ib  
q o ‘y ilg a n d a   s u s t  te b r a n is h la r   y o ‘q o la d i.  S h u   s a b a b li  m iy a c h a d a   e l e k t r  
tebranishlam ing sust ritmlari katta yarim  sharlar p o ‘stlog‘ining ta’sirida kelib chiqadi, 
d eb  hisoblashadi.
M uskullar, paylar va boylam lam ing proprioretseptorlari, shuningdek, teri, k o ‘z 
va quloq eksteroretseptorlari ta’sirlanganda m iyacha po ‘stlog‘ining turli q ism larid a 
yuzaga chiqqan potensiallar qayd qilinadi. B a ’zi ichki a ’zolam ing interoretseptorlari 
ta ’s irla n g an d a  ham   m iyacha  p o ‘s tlo g ‘ida  y u z a g a   chiqqan  p o te n sia lla r  p a y d o  
b o ‘lishi y aq in d a k o ‘rsatib berildi.
T ad q iq o tch ilar terining ayrim q ism larig a y o k i  ayrim   afferent o ‘tk a zg ic h la rg a 
ta ’sir etib   va m iyacha  p o ‘stlog‘ida y u z a g a   ch iqarilgan  p o tensiallam i  q ay d   q ilib , 
m iyachaning  birin ch i  galda  ele k tr  fa o llig i  p ay d o   b o ‘ladigan  q ism larin i,  y a ’ni 
ta ’s irla n u v ch i  re tse p to rlard a n   im p u lsla r  b irin c h i  m a rta  k ela d ig a n   q ism la rin i 
aniqlashdi.  M iyacha p o ‘stlog‘in in g y u z a s id a re tse p to ra p p a ra tla rp ro y e k siy a s in in g  
taq sim lan ish in i  k o 'rsa ta d ig an   to p o g ra fik   k a rta la r  shu  ta riq a   tu z ild i,  m iy a c h a  
po ‘stlo g ‘ining  y u zasig a  k o ‘ruv,  esh itu v ,  ta g til,  m uskuI-bo‘g ‘im  v a   v e s tib u ly a r 
apparat retseptorlaridan, shuningdek,  in teroretseptorlardan  signallar k elib   turadi.
E. E drian v a  R. Snayder bilan A.  S to u eln in g  m a ’lum otlariga q ara g an d a, ta g til, 
m u sk u l-b o ‘g ‘ im,  y o ru g ‘lik  va  to v u sh   re ts e p to r  sistem alarining  p ro y e k siy a la ri 
miyacha yarim  sharlari yuzasida quyidagicha taqsim lanadi: oldingi tom onda-keyingi 
oyoqlam ing, undan orqada tananing, u n in g  orqasida-cldingi o yoqlam ing, s o 'n g ra - 
boshning  v akillik  zonasi  bor,  m iyacha  p o ‘st!o g ‘idagi  shu  zo n a la m in g   o rq a sid a  
eshituv zonasi, b u  zonadan  medial  to m o n d a  e s a  k o ‘ruv sohasi  b o r. S n ay d er bilan 
Stouel ta jribalaridam aym un oyoqlari va y uzin in g  tagtil retseptorlari ta 'sirla n g a n d «  
teri va m uskul sezuvchanligining yana b ir vakillik zonasi aniqlangan, u m iyachaning 
orqadagi  boM agida joylashgan.
M iyachaning  turli  qismlariga  ta 's ir   etish  effektlari.
  M iy a c h a n in g   tu rli 
qismlariga elektr toki bilan ta ’sir etilganda katta yarim  sharlar p o ‘stlog‘ining m uayyan 
qism laridagi  neyronlar,  oraliq  m iya,  o ‘r ta   v a   uzunchoq  m iya  h am d a  retik u ly ar 
form atsiya y ad ro larin in g  elektr faolligi  o 'z g a ra d i.  M iyacha y u zasig a y oki  und ag i 
ayrim  y ad ro la rg a   kuchli  elektr  toki  b ila n   t a ’sir  etilganda  k o ‘z,  b o sh ,  q o ‘l-oyoq 
harakatga keladi. M iyacha ta’sirlanganda ro ‘y  beruvchi harakatlar katta yarim  sh arlar
101
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

p o ‘s tlo g ‘i  ta ’sirlangandan  k elib   chiquvchi  harakatlardan farq  qilib,  sust va tonik 
x a ra k te rd a  boMadi. T a ’sir etish effek ti u zoq vaqt saqlanadi.
M iyachaningturli qism lari h a rx il m uskul guruhlariningqisqarishini boshqarishda 
q atn ash d i.  S hu  sababli  d esereb ratsio n   rigidlik  m avjud  b o ‘lganda  m iyachaning 
oldingi  b o ‘lagiga ta ’sir etilsa y o zu v ch i  m uskullar tonusi pasayadi, o rq a m iyaning 
k esish m a yozish reflekslari k am ayadi va k atta yarim  sh arlar p o ‘stlo g ‘idagi m otor 
z o n a   b o ia k la r ig a   elek tr  toki  bilan   ta ’sir  etish  tufayli  kelib  chiqadigan  m uskul 
q isq a rish la ri  susayadi.  M iy a ch a n in g   orqadagi  b o ‘lagiga  t a ’s ir  etilg a n d a  k o ‘z 
h ara k atla ri  q ayd  qilinadi  va  k atta  yarim   sharlar  p o ‘stlo g ‘idagi  m otor  zonaning 
q o ‘z g ‘aluvchanligi  o ‘zgaradi.  M iyachaning  sharsim on  yadrosi  ta ’sirlanda  o ‘sha 
to m ondagi oyoqlar bukiladi, chodir yadrolari ta’sirlanganda esa ikkala oldingi oyoq 
bukiladi.
M iy a   k atta  yarim   sh arlari  p o ‘stlo g ‘ining  m uayyan  q ism lari  ta ’sirlanganda 
m iy a c h a   p o ‘st!o g ‘ida  y u z a g a   c h iq q a n   ele k tr  p o te n sia llarin i  q ay d   qilish   yoki 
ak sin ch a,  m iyacha  p o ‘stlo g ‘ining  turli  qism lari  ta ’sirlanganda  m iya  katta  yarim 
sh arlari p o kstlo g ‘ida yuzaga ch iq q an  potensialiam i qayd qilish, u lam in g  m uayyan 
q ism la ri  o ‘z a ro   ikki  to m o n lam a  bogM anganligini  k o 'rs a td i.  M asalan,  oldingi 
o y o q la m in g  m iyacha p o ‘stlog‘idagi vakillik zonasi oldingi oyoqlam ing katta yarim 
sh a rla r p o ‘st!og*idagi vakillik z o n a sig a b o g 'liq .  M iyachaning k o ‘ruv zonasi katta 
yarim  sh a rla r p o ‘stlog‘in in g k o ‘ruv zonasiga, m iyachaning eshituv zonasi esa katta 
yarim   sh a rla r p o ‘stlo g ‘ining esh itu v  zonasiga bog‘liq.  M iyacha bilan katta yarim 
s h a r la r   o ‘r ta s id a   r e ts ip ro k   x a r a k te rd a g i  sh unday  b o g M an ish lar  b o rlig id a n , 
o r g a n iz m d a g i  h a ra k a t  s is te m a la rin i  b o sh q a ru v c h i  m e x a n iz m la r j u d a   nozik  
k o rre ly atsiy a qilinadi (uyg‘unlashtiriladi).