O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Spinal  shok.
  H ayvonlar  u stid ag i  tajribalarda  o rq a  m iyani  turli  bosqichlarda 
t o i a  y o k i qism an q irqib q o 'y ib , u n in g  reflektor funksiyasi o 'rg am lad i.
Sutem izuvchi h ay v o n la rd a o rq a  m iyani mumkin q a d a ry u q o rid a n  qirqib qo ‘yib 
( 4 - 5   b o ‘yin segm entining ro ‘p ara sid an  qirqib q o ‘yish m um kin) hayvonning uzoq 
vaq t o m o n  q olishiga erishsa b o l a d i .  O rq a  miyani bu seg m en tlarin in g y u q o n s.d an  
q irq ib  q o 'y is h  natijasida n afas o lish i to*xtab,hayvon o ‘!ib q o iad i, chunki bu holda 
d ia fra g m a   n erv la rin in g   o rq a   m iy a d a g i  (spinal)  y ad ro la rig a   n afas  m arkazidan 
im p u lsla r kelm ay qoiadi.  O rq a  m iy a  4  -  buyin segm entining p astrog‘idan  qirqib 
q o 'y ils a   diafragm al  tipdagi  n afa s  olish  saqlanib  qoiadi  (d iafragm a  nervi  3 
b o ‘y in  segm entidan b o sh lan ad i),  shu sababli o 'p k a  ventilyatsiyasi yetarli hajm da 
ro ‘y  berish i m umkin. O rqa m iya yuqoriroqdan qirqib q o 'y ilg a n d a faqat sun’iy nafas 
o ld irish  y o ‘ii bilan hayvonni o ‘ lim dan saqlab turish m um kin.
O rq a   m iya k o ‘n dalanggiga to ‘la q irq ib  q o ‘yilgach  spinal  sh o k  keiib chiqadt. 
Spinal shok
 shundan iboratki, o rq a  m iyaning qirqib q o ‘yilgan jo y id a n  pastroqdagj 
b a rc h a   nerv  m arkazlarining  q o ’z g ‘aluvchanligi ju d a   ham   pasayadi  va  reflektor 
funksiyalari susayadi. O rqa m iy an in g  qirq ib  q o ‘yilgan jo y id a n  yuqoriroqdagi nerv 
m arkazlari esa ishlayveiadi. M asaian, o rq a miya diafragma nerviningchtqqan joyidan 
s a b i n a   p astroqdan  qirq ib   q o ‘y ilsa,  shu joydan  pastdagi  nerv  m arkazlari  yuzaga 
ch iq arad ig a n   spinal  reflek slar  (o rq a   m iya  reflekslari)  susayadi.  Shu  bilan  birga 
d ia frag m an in g   nafas  h arak atlari  dav o m   etaveradi.  A ftidan,  uzunchoq  miyadagi 
n afa s  m arkazi  diafragm ani  innervatsiyalovchi  m otoney ro n latg a  ritim k  im pulslar 
yuborishni davom  ettiradi. It o rq a  m iyasi b o ‘yin segm entlarining ro ‘parasidan qirqib 
q o ‘y ilg a ch ,  tana  va  q o ‘l-o y o q n in g   ta ’sirJanishiga ja v o b a n   ro ‘y  beruvchi  barcha 
h a ra k a t reflekslari y o ‘qoladi, shuningdek, siydik chiqarish va defekatsiya kabi biror 
re fle k to rla r ham  yuzaga chiq m ay d i, tom irlam ing kengayishi sababli arterial bosim
78
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

2 9 -rasm . O dam  orqa miyasidagi orqa 
ildiziar nerv tolalarining taqsimlanish 
chizm asi (Forsterdan).
p asay ib   k e ta d i,  bu  orqa  m iyadagi  to m ir 
h a ra k a tla n tiru v c h i  m a rk a z la m in g   sh o k  
boMish natijasidir. Operatsiya q ilin g an  itda 
skelet m uskullarining reflektor qisqarishlari 
b ir necha soatdan keyin tiklana b o sh la y d i: 
arterial b osim  b ir necha kundan k ey in  n o r­
m al  d a ra ja g a   keladi:  siydik  c h iq a rish   va 
d efe k atsiy a reflekslari  b ir necha  h a fta d a n  
k e y in   t i k l a n a d i:  o g ‘ritu v c h i  t a ’s i r g a  
ja v o b an  arterial b osim ningko‘ta rilish id a n  
iborat to m ir toraytiruvchi reflekslar p a y d o  
b o ‘la d i.  X u d d i,  shuningdek,  o d a m n in g  
pich o q lan ish i  yoki  o ‘q  tegishi  n a tija s id a  
(tekkan o ‘q  yoki metall parchalari va suyak 
b o ia k la r i o rq a m iyakanaliga k irib  k etad i) 
o r q a   m iy a s i  u z ilib   q o lg a n d a   y o k i 
k o ‘n d alan g ig a  kesilganda ham ,  b ir   n e c h a  
hafta va o y lard a keyin orqa m iyaning b a ’zi 
reflekslari tiklanadi.
S h o k   h o d is a la r in i n g   o g ‘ i r l i g i   v a  
r e f l e k t o r   f u n k s iy a la r n in g   q a n c h a l i k  
buziiishi,  u la m i  qancha  davom   e tish i  tu rli  hayvonlarda  tu rlic h a   b o ‘ladi.  Shok 
hodisalari  odam   va  m aym unlarda  y a q q o lro q   k o ‘rinadi.  M asalan,  m ay m u n   orqa 
m iyasi k o ‘krak um urtqalari ro4p a ra s id a n  q irq ib  q o'yilgach, tiz z a  re fle k si b ir sutka 
va undan k o ‘proq vaqt m o b a y n id ay u z ag a chiqm aydi, holbuki, q u y o n d a  bu refleks 
atigi  15 m inutyuzagachiqm ay turadi. D em ak, hayvonningm arkaziy n e rv  sistem asi 
qan ch a  y u q o ri  bosqichda  tursa,  o rq a   m iy an in g   reflektor  fao liy atin i  m arkazdan 
kontrol qilish  m exanizmi o ‘shancha k o ‘p ro q  rivojlangan boMadi.
Spinal shok fenomening m ohiyatini tushunm oq uchun ikkita fa k tn in g  prinsipial 
aham iyati  bor:  birinchidan,  o rq a   m iy a n in g   qirqilgan jo y id a n   p a s tro q d a g i  nerv 
m arkazlaridagi  shok kelib  chiqadi,  ikkin ch id an ,  orqa m iya b irin c h i  m a rta   qirqib 
q o ‘y ilg a n   jo y in in g   pastrog‘idan  o r q a   m iy a  funksiyalarining  tik la n is h   d a v rid a  
ikkinchi m a rta qirqilsa, odatda sp in al sh o k  hodisalari takror v u ju d g a  k elm ay d i. A. 
S hvars b ilan  Ch. Sherrington sh u la rg a aso slan ib , spinal shok fen o m e n in i m arkaziy 
nerv  sistem asin in g   yuqoriroqdagi  b o ‘lim laridan  orqa  m iyaga  im p u lsla r  kelm ay 
qolishi bilan izohlashdi.  Miya o ‘z a n in in g  retikulyarform atsiyasidagi neyronlardan 
o rq a m iy a g a  kelib,  uni  faollashtiruvchi  im pulslam ing y o ‘qolish i  sp in a l  shokning 
kelib ch iq ish id a katta aham iyatga e g a d ir.
79
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

O rq a   m iyani  qirqib  q o ‘yish  u z o q   d a v o m   etuvchi  kuchli  ta ’s ir  b o i i b ,   spinal 
refle k sla m in g   torm ozlanishiga  sa b a b   b o 'la d i, spinal  shok  esa  shuning  oqibatida 
kelib chiqadi, degan farazk o ‘p  m arta bayon qilindi. Reflektor fiinksiyaning tiklanish 
d av rid a o rq a m iyani takror qirqib q o ‘y  ishni b u  fiinksiyaga ta ’sir etm asligi hozirgina 
aytilg an   farazni  rad  etadi.  B undan  ta sh q a ri,  orqa  m iyaning  b ir  yoki  bir  necha 
segm entini  sovitish  («sovuq  bilan  q irq ib  q o ‘yish») tajribalari  o rq a  m iyani  qirqib 
q o ‘y ish   b ila n   bogM angan  t a ’s ir  o q ib a tid a   spinal  shok  k elib   c h iq a d i,  degan 
ta s a w u rg a  qarshi so ‘zlaydi. O rq a m iyaning b ir yoki bir necha segm enti sovitilganda 
shik astlan m ag an i holda spinal  sh o k  k e lib  chiqaveradi.
S p in a l  sh o k   h o d isa la ri  y o ‘q o lg a c h ,  u zo q   v aq td an   k ey in