O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

osm oreseptorlar
va qon haroratining kam ayishiga em as, balki ortishiga 
sezuvchan h u ja y ra lar —
term oreseptorlar
bor.
G ipotalam usn in g orq a d a g i ya d r o la ri
t a ’sirla n g an d a , q o rac h iq lar 
va k o 'z y o rig 'i kengayadi. yurak urishi tezlashadi, to m irlar torayadi va 
arte ria l b osim k o 'ta rila d i, m e ’da v a ic h a k la rn in g m o to r funksiyasi 
torm ozlanadi, qonda adrenalin va noradrenalin k o 'p ay a d i, g lyukoza qon- 
sentratsiyasi esa oshadi. Bu hodisalar sim patik nervlar qirqib q o 'y ilg a ch
yo'qoladi. G ipotalam usning orqadagi yadrolarida sim patik nerv tizim ining 
oliy m arkazlari borligi shundan anglashiladi.
G ipotalam usn in g oldin gi y a d ro la ri
t a ’sirlan g an d a q o rac h iq lar va 
k o 'z yoriqlari to ray a d i, yurak urishi siy rak lan a d i, a rte riy ala r tonusi 
pasayadi va arterial bosim kam ayadi. m e’da bezlarining sekresiyasi, m e’da 
va ichaklarning m o to r faoliyati kuchayadi, insulin k o 'p ro q ishla-nib 
chiqadi, shuning natijasida qondagi glyukoza kam ayadi, siydik ajraladi 
va d efekatsiya r o 'y beradi. Y uqorida aytilgan hod isalam in g ham m asi 
gipotalam usning oldingi yadrolarida parasim patik nerv tizim ining oliy 
m arkazlari borligiga aloqador.
G ip o ta la m u s n in g o 'r t a y a d ro la ri —
k u lra n g d o 'm b o q
so h a si 
ta ’sirlanganda yoki yem irilganda m odda alm ashinuvi turlicha o 'zg arad i. 
K ulrang d o 'm b o q zararlanganda butun gavdani y o g ' bosishi v a jin siy
infantilizm kelib chiqishi m um kin. H ayvonlarning kulrang d o 'm b o g 'i 
s u ru n k a s ig a t a ’s irla n g a n d a , q o n d a lip id la r k o 'p a y g a n v a a o rta d a
aterosklerotik o 'z g a ris h la r r o 'y bergan. M aym unlarda gipotalam usning 
b a ’zi yadrolari bir necha oy ta ’sirlanganda m e ’da va o 'n ikki barm oq 
ic h a k y a ra s i p a y d o b o 'la d i. Bu ta jr ib a la r tro fik fu n k s iy a la r n in g
b o shqarilishida gipotalam us y adrolarining qatnashuvini ko 'rsatad i.
G i p o t a l a m u s n i n g o ld in g i , o 'r t a v a o r q a d a g i y a d r o la r i 
te rm o reg u ly atsiy ad a b irgalikda qatnashadi. G ipotalam usi yem irilgan 
h a y v o n g a v d a h a r o r a tin i d o im o b ir d a ra ja d a s a q la y o lm a y d ig a n
(poykiloterm ) b o 'lib qoladi. Kulrang d o'm boqqa mexanik kuch yoki elektr
189

---

toki bilan ta ’sir etilganda b a ’zan, gavda harorati k o 'ta rilib , ha deganda 
tushm aydi.
G ip o ta lam u s y a d ro la rig a e le k tr toki bilan t a ’sir etish m u rak k ab
gorm onal o 'z g a ris h la rg a sabab b o 'la d i. N atijad a gip o fizn in g oldingi 
b o 'la g id a n a d re n o k o rtik o tro p , tire o tro p v a g o n a d o tro p g o rm o n la r, 
s h u n in g d e k , g ip o f iz n in g o rq a d a g i b o 'la g id a n g o rm o n la r c h iq ish i 
k u c h a y a d i. G ip o fiz n in g o ld in g i b o 'la g id a n g o r m o n la r c h iq is h ig a
g ip o ta la m u sn i q a y ta r alo q a ta rz id ag i t a ’siri q o n d ag i shu va b o sh q a 
gorm onlar m iqdori bilan idora etiladi. Buni halqasim on o 'z a ro ta ’sim ing 
quyidagi m isolida k o 'rsa tish m um kin. G ipo talam u sg a ta ’sir etilganda 
gonadotrop gorm on k o 'p ro q ishlanib chiqadi, natijada jin s iy b ezlam ing 
ichki sekresiyasi kuchayadi. Jinsiy gorm onlar konsentratsiyasi oshganda 
esa g ip o ta la m u sn in g g o n a d o tro p g o rm o n c h iq ish in i q o 'z g 'a y d ig a n
yadrosi torm ozlanadi. U rg 'o ch i quyonning kulran g d o 'm b o g 'ig a estro­
gen k ris ta li k ir itils a , g ip o ta la m u s g o n a d o tro p g o rm o n c h iq is h in i 
q o 'z g 'a m a y . E rk a k itla r g ip o ta la m u s in in g k u lra n g d o 'm b o g 'i g a
te s to s te r o n k r is ta li k ir itils a , g ip o f iz g o n a d o tro p g o rm o n is h la b
chiqarm aydi, natijada m o y a k laratro fiy a lan a d i. G ip otalam usning jin siy
go rm onlarga nisbatan m axsus sezuvchanligi shu bilan isbot etiladiki, 
g ip o ta la m u sg a g o rm o n la r k iritilg a n d a r o 'y b e ra d ig a n o 'z g a ris h la r
m iyaning boshqa q ism lariga gorm onlar k iritilganda r o 'y berm aydi.
G ipofizning orqadagi bo'lagidan gorm onlar chiqishini gipotalamusning 
ta ’siri ham qaytar a ’loqa tarzida qonning osm otik bosim i bilan boshqariladi. 
G ipotalam usning oldingi yadrolari yem irilganda buyraklar k o 'p ro q siydik 
chiqaradi, bu yadrolar ta ’sirlanganda esa antidiuretik gorm on k o 'p ro q
chiqishi sababli diurez keskin darajada kam ayadi.
G ipotalam usning turli qism lari ta ’sirlanganda r o 'y beruvchi ja v o b
reaksiyalarining xususiyati shuki, ularda g avdaning k o 'p g in a a ’zolari 
ishtirok etadi. Bu reaksiyalar kom pleks, in tegrallangan reaksiyalardir. 
G ipotalam us yadrolari um um iy, xulq-atvor reak siy a-larin in g aksarisida 
qatnashadi. G ipotalam us talam usdan, oq im tir yad ro d an va retikulyar 
fo rm a ts iy a d a n im p u ls la r o lib , o v q a tg a m u n o s a b a t r e a k s iy a la rid a
q a tn a sh a d i. G ip o ta la m u s y a d ro la rid a n biri — v e n tro m e d ia l y ad ro
ta ’sirlanganda hayvon allaqachonlardan beri berilm ay q o 'y g a n tansiq 
ovqatdan ham voz k echadi, shu yadro y em irilg an d a esa ovqatni k o 'p ro q
y e y d i. G i p o ta la m u s n in g ik k in c h i — p a r a v e n t r i k u l y a r y a d r o s i 
t a ’s irla n g a n d a c h a n q o v p a y d o b o 'lib , su v g a e h tiy o j o sh ib k etad i. 
G ipo-talam us jin s iy refleksda v a ag ressiv-him oyalanish reaksiyalarida 
ham q atn ash a d i. M u shuk g ip o ta la m u sin in g v en tro m ed ia l y ad ro sig a
190

---

n uqtasim on t a ’sir etilsa, agressiv refleks ro ‘y-ro st y uzaga chiqadi, bu 
soxta g ‘azab reaksiyasi deb ataladi.
S h u n d a y q ilib , g ip o ta la m u s s im p a tik v a p a r a s im p a tik n e rv
s is te m a la r in in g f u n k s iy a la r in i v a z n d o k r in b e z la r n in g s e k re to r
funksiyalarini boshqarib, organizm dagi barcha m urakkab reaksiyalarining 
v e g e ta tiv k o m p o n e n tin i t a ’m in la y d i. G ip o ta la m u s fa o liy a tin i o ‘z 
navbatida m arkaziy nerv tizim ining oliy b o 'lim lari — p o 'stlo q ostidagi 
yadrolar, m iyacha va katta yarim sharlar p o 's tlo g 'i nazorat qilib turadi, 
u larga gipotalam us bevosita nerv y o 'lla ri orqali ham , m iya o 'za n in in g
retik u ly ar form atsiyasi orqali ham b o g 'lan g an .