O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V



Download 8,79 Mb.
Pdf ko'rish
bet103/434
Sana16.03.2022
Hajmi8,79 Mb.
#496953
1   ...   99   100   101   102   103   104   105   106   ...   434
Bog'liq
Normal fiziologiya (Alaviya O.T.) - 2006 y.

Talamusning a sso tsia tiv
y ad ro la ri u ning asosan o ldingi q ism id a 
ib , talam usning k o ‘chiruvchi yadrolaridan im pulslar oladi va ulam i 
a p o 's t l o g 'i n i n g a s s o ts ia tiv s o h a la rig a o 'tk a z a d i. A s s o ts ia tiv
y
ro la rg a lateral y adrola r, m e d io d o rsal va y o stiq sim o n (p u lv in ar) 
rolar kiradi. T alam usning assotsiativ y adrolari, shuningdek, (yanada 
p ro q ) katta y arim sharlar p o 's tlo g 'id a g i assotsiativ sohalar filoginez 
j
y o n id a k attalashib boradi. O dam talam usidagi asso tsiativ yadrolar 
a
iqsa yaxshi rivojlangan.
T a la m u sn in g la te ra l y a d ro la ri im p u lsla rn i k a tta y a rim sh a rla r 
s tlo g 'in in g tep a sohasiga o 'tk az a d i. Y ostiqsim on y adron ing lateral 
m i ensa b o 'lag id ag i k o 'ru v assotsiativ zonasiga, pulvinar-ning m e­
qism i esa k atta yarim sharlar p o 's tlo g 'in in g ch akka b o 'lag id ag i 
ituv assotsiativ zonasiga im puls o 'tk az ad i.
M e d io d o rs a l y a d ro k a tta y a rim s h a r la r p e s h o n a b o 'la g i n in g
stlo g 'ig a , lim bik sistem aga, shuningdek, g ipotalam usga b o g 'liq .
Y arim sh a rla r p o 's tlo g 'in in g a s so tsia tiv z o n a liri bilan ta lam u s 
rolari o 'rta sid a , shuningdek, katta y arim sharlar p o 's tlo g 'in in g sen ­
zonalari bilan k o 'ch iru v ch i yad ro lar o 'rta sid a qaytar aloqalar bor, 
a p o 'stlo g 'ig a o'tkaziladigan va undan olinadigan im pulslar shu qaytar 
qalar orqali do ira b o 'y la b o 'z a ro ta ’sir etishi m um kin.
T a la m u sn in g n o s p e s ifik y a d r o la r i.
T a la m u s n in g n o s p e s if ik
rolariga b a’zi fiziologlar retikulyar form atsiyaning diensefalik qism i 
qarash ad i. A m m o ta lam u sn in g n o sp e sifik y ad ro la ri m orfo lo g ik
u k tu r a s i v a f u n k s iy a s ig a k o 'r a m iy a o 'z a n i n i n g r e ti k u ly a r
m atsiyasidan farq qiladi. G .Jasper elektrofiziologik eksperim entlarga 
slanib talam usning n ospesifik sistem asi yarim sharlar p o 'stlo g 'in in g
va qisqa m uddatli faollashishida qatnashadi, degan xulosaga keldi. 
ya o 'z a n in in g retikulyar form atsiyasi esa sust va uzoq faollashishni 
u d g ak eltirad i.
O 'rta m iyaning retikulyar form atsiyasi butun m iya p o 's tlo g 'in in g
u sin i sa q lab tu rad i, m iya p o 's tlo g 'in in g qaysi stru k tu ralari aniq 
le k to r re a k s iy a la rn in g y u z a g a c h iq is h id a q a tn a s h s a , fa q a t shu 
ukturalam i talam usning nospesifik yadrolari faollashtiradi. Jum ladan, 
a m u s n in g n o s p e sifik y a d ro la ri tiy r a k o rg a n iz m d iq q a t e ’tib o r 
j
ay o n larin i tashkil etishda qatnashadi.
R etikulyar form atsiya orqali m iya p o 's tlo g 'ig a kiradigan afferent 
pulslar o dam da m uayyan sezg ilam i vujudg a keltirm aydi, am m o ular 
e sifik s e n so r y o 'lla r o rq a li k e lu v c h i im p u lsla rg a ja v o b a n m iya 
's tlo g 'in in g reaksiyalarini kuchaytiradi.
137


T alam usning nospesifik yadrolari bilan k o 'c h iru v c h i va assotsiativ 
yadrolar o 'rta sid a , shuningdek, talam us bilan p o 'stlo q ostidagi tuzilm alar 
o 'rta sid a o 'z a ro keng aloqalar bor. T alam usning n ospesifik yadrolaridan 
faqat ikkitasi - oldingi ventral yadro bilan retikulyar yadro bevosita 
k atta y arim sharlar p o 's tlo g 'in in g turli q ism lariga to la beradi.

Download 8,79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   99   100   101   102   103   104   105   106   ...   434




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish