O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

atsetilxolin,
ter bezlarining nervlaridan tashqari barcha postganglionar 
sim patik n erv la m in g oxirlarida esa 
noradrenalin
(bir m etil guruhidan 
m ahrum etilgan adrenalin) hosil b o ’ladi.
Q uyidagi faktlar har xil nerv lam in g o x irlarida nerv im pulslarining 
kim yoviy y o ’l bilan o ’tishini k o ’rsatuvchi asosiy dalillardir: 1) ajratilgan 
a ’zo tom irlaridan o ’tuvchi suyuqlikda yoki a ’zodan oqib ketuvchi qonda 
m uayyan nerv ta ’sirlangan vaq td a atsetilxolin yoki noradrenalin borligi 
(juda oz m iqdorda hosil b o ’lgan, lekin ju d a katta fiziologik faollika ega 
b o ’lgan m e d ia to rla r n i a n iq la m o q u c h u n te k s h ir ila d ig a n su y u q lik
atsetilxolin yoki ad renalinga g ’oyatda sezgir biologik o b ’ektlarga ta ’sir 
ettirila d i); 2) a ’zo to m irla rig a k iritila d ig a n a ts e tilx o lin n in g t a ’siri 
parasim patik nervni ta ’sirlash effektiga o ’xshaydi yoki noradrenalin ta ’siri 
va sim patik nerv g a ta ’sir etish effekti bir xil b o ’ladi; 3) atsetilxolinning 
parchalaydigan xolinesteraza fermenti parasim patik m ediatom i parchalab 
ta sh la y d i v a a d re n a lin n i ham , n o ra d re n a lin n i ham p a rc h a la y d ig a n
am inokisidaza ferm enti sim patik m ediatom i parchalab yuboradi; 4) b a ’zi 
zaharlar spesifik ta ’sir ko ’rsatadi: ezerin va prostigm in parasim patik nervga 
ta ’sir etish effektini kuchaytiradi, bu m oddalar xolinesterazani susaytirib, 
atsetilxolinning parchalanishiga to ’sqinlik qiladi; a ’zoning atsetilxolinga 
re a k s iy a k o ’r s a tis h q o b iliy a tin i y o ’q q ila d ig a n m o d d a - a tro p in
parasim patik nerv g a ta ’sir etish effektini b a rta ra f qiladi; to ’qim aning 
adrenalin v a n o radrenalin ta ’siriga sezgirligini o shiradigan m o d d a -
kakain sim patik nervga ta ’sir etish effektini kuchaytiradi.
M ediatorlar avtonom nerv tizim ining gangliylaridagi preganglionar 
sinapslarda ham hosil b o ’ladi. Buni 1933 yilda A .V .K ibyakov m ushuk
175

---

b o ‘ynin in g y uqori sim patik tuguni tom irlaridan R inger L okk eritm asini 
o ‘tkazib qilgan ta jribalarida birinchi m arta isbot etdi, u preganglionar 
s im p a tik to la la r t a ’s ir la n g a n d a tu g u n d a n o q ib k e tu v c h i e ritm a d a
a d re n alin sim o n m o d d a borligini an iq lad i. P re g a n g lio n a r to la la m in g
sinapslaridagi q o ‘z g ‘atuvchi m ediator atsetilxolin ekanligini keyinchalik 
V.Feldberg v a J.G addum ko‘rsatib berdi. V .M .Shevelevaning tajribalariga 
q a r a g a n d a , a d r e n a lin s im p a tik g a n g liy n e y r o n la rin in g f a o llig in i 
kam aytiradigan m ediator ekan. A drenalinsim on m odda hosil bo'lad ig an
to r m o z lo v c h i t o l a l a r p o s t g a n g l i o n a r t o l a l a r b o ‘lib , tu g u n n i 
innervatsiyalaydi va uning funksional holatini o ‘zgartiradi deb taxm in 
qilinadi.
G a n g liy lam in g sin a p la rid a atsetilx o lin n in g ta ’sir etish xususiyati 
shuki, ta ’sir effektlari tugun atropindan zaharlangach yo'qolm aydi, am m o 
nikotindan za h arla n g ac h y o ’q oladi. S hunga aso slan ib , atsetilx o lin g a 
sezuvchi tu z ilm a la m in g ikki turi bor, deb hisoblanadi; u lam in g bir turi 
atropin ta ’sirida, boshqa turi esa nikotin va b o sh q a b a ’zi bir m oddalar -