O adim gi dunyo tarixi bo yicha xrestom atiya: tarix о ‘qituvchilari


yurish qilib,  er.avv.  525- y ild a  uni bo 'ysundirdi



Download 7,53 Mb.
Pdf ko'rish
bet110/330
Sana31.12.2021
Hajmi7,53 Mb.
#276937
1   ...   106   107   108   109   110   111   112   113   ...   330
Bog'liq
Xrestomatiya (2) unlocked

yurish qilib,  er.avv.  525- y ild a  uni bo 'ysundirdi.
D oro  I  (er.avv.  5 2 2 -4 8 6   yillar)  davrida  Fors  d avlatining  sharqiy
104


chegarasi  Hind  daryosi  orqali  o 'td i.  G 'a r b d a   u 
K irc n a ik a 1,  S a m o s : 
orolini,  Frakiya  va  M a k e d o n iy a n i  b o ‘ysundirdi.
I  Kirenaika  Afrika.
2. Samos-  Egey dengiz ida.
K a m b i z n i n g   M i s r g a   y u r i s h i   v a   u n i n g   oMimi
П.  I.  K ay x u srav n i  o ‘lim idan  keyin  podsholikni  K arxusrav  Far- 
nasp n in g   qizi  K a s s a n d a n n in g   o ‘g ‘li...  K a m b iz   m eros  qilib  old i... 
K a m b iz   io niylar  va  eoliylarni  o ‘z  m erosiy  fuqarolari  deb  hisoblar  edi. 
S h u n in g   uchun  M isr yu rish ig a  tayyorlana  turib,  boshqa  elatlar  qatorida 
bu  ellinlarni  ham   o ‘zi  bilan  oldi.
III.  17.  Forslar  suvsiz  sahro  orqali  o ‘tib,  m isrliklar  y aq in id a  ular 
bilan j a n g   qilish  uchun  qarorgoh  qurib  turdilar.
13. 
M isrlik lar  o 's h a   j a n g d a   m a g l u b i y a t g a   uchrab,  tartibsiz  qo- 
chishga  oMdilar.  U larni  M em fisga  siq ib  chiqardilar  va  K a m b iz   o ‘sha 
yerga  fors  xab arch in i  daryoni yuqorisi  b o 'y l a b  M itilen  k e m a sig a  taslim 
b o ‘lish  taklifi  bilan  yubordi.  M isrliklar  M em fisga  kirib  kelayotgan 
kem ani k o ‘rib, s h ah ard an  o lo m o n  b o ‘lib chiqdilar, kem ani c h o ‘ktirdilar, 
odam larni  c h o p ib   burdalab,  ularning  ja sad larin i  shaharga  su d rab  
ketdilar.  K eyin'  shaharni  qam al  q ildilar  va  m isrliklar  uzoq  q am a ld a n  
keyin  taslim  boMishga  m a jb u r  boMdilar.  M isrga  q o ‘shni  1 ivivaliklar esa 
boshlariga  M isrni  qism ati  tushishidan  q o ‘rqib,  qarshiliksiz  forslarga 
b o ‘ysundilar,  o ‘zlariga  xiroj  belgilab,  p o d sh o g a   s o v g 'a la r   yubordilar, 
liviyaliklardek q o ‘rqib, kirenaliklar va b arkiylar ham  s h u n d a y  q i l d i l a r ...
61.  K a y x u s ra v n in g   o ‘g ‘li  K ain b iz  M isrda  turgan  vaqtida,  aqlsiz 
ishlarni 
qildi,  m a g la r 2  qabilasidan  ikki  aka-uka  isyon  k o ‘tardilar. 
Ulardan  birini  K a m b iz   Forsda  o ‘z  uyi  boshqaruvchisi  qilib  qoldirgan 
edi.  Bu  o d am   Sm erd isn i  oMimini  m axfiy  tutib  turganlarini,  Forsda 
bu  h aqda  ayrim   kishilargina  m a ’lum  ekanligini,  k o ’pchilik  S m erdis 
hayot  deb  o ‘y lash in i  yaxshi  bilar  edi.  A na  shu  aso sd a  m ag  p o d sh o  
h okim iyatini  bosib  olish  rejasini  tuzdi.  M en   a y tg an im d ek ,  u  bilan  birga 
isyon  k o ‘targan  akasi  b o ‘lib,  tashqi  k o ‘rinishi  bilan  K a m b iz   b u y r u g ‘ i 
bilan  o 'ld irilg an .
S m erd isg a j u d a   ham   o ‘xsh ash   edi.  U  nafaqat  S m erdisga  o 'x s h a s h
105


edi,  hatto  u ning  ismi  ham  S m erd is  edi.  Bu  o d am n i,  akasini  m ag 
Patizeyfes  u ning  uchun  h am m asin i  t o 'g ' r i l  1 ash g a  ishontirib,  uni 
“ taxtga o ‘tirishga t a k lif  qildi. (A k a sin i) tax tg a o 'tq a z ib , P atizeyfes (Fors 
davlatining)  turli  viloyatlariga  h a m d a   M isrg a  q o ‘shinga  (x ab ar  bilan), 
endilikda  K a m b iz g a  em as,  K a y x u sra v n in g  o ' g ‘ li  S m e rd isg a   b o 'y s u n is h  
lozim  deb ja r c h ila r  yubordi.
64.  K a m b iz   S m e rd is  nom ini  eshitganda.  u n g a  h a m m a si  tushunarli 
b o ‘Idi...  K a m b iz   otga  sak rab   mindi  va  te zd a  S u zag a  m ag g a  qarshi 
y u rish g a   q aro r  qildi.  Po d sh o   otga  sakrab  c h iq q a n d a ,  q ilichining  qini 
tu sh ib   ketdi  va  y a la n g 'o c h   qilich  sonini  kesdi.  Yara  o ‘sha  j o y d a ,  u 
ilgari  o 'z i  M isr xudosi  A p is g a 3 j a r o h a tg a   y etk a z g a n  jo y d a   e d i...
66.  . . .S h u n d a n   s o ‘ng  K ay x u sra v n in g   o ‘g ‘ li  K am b iz n in g   suyagi 
q uruq  g an g ren a  bilan  kasallanganib,  soni4 j o n s iz la n ib   vafot  etdi.  Qizi 
ham ,  o ‘g ‘ li  ham ,  u m u in an   bolalari  y o 'q   edi.

Download 7,53 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   106   107   108   109   110   111   112   113   ...   330




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish