Nizomiy nomidagi toshkent davlat pedagogika universiteti n. S. Gaipova, M. Z. Ismatullayeva, A. S. Axmetova


5.3.  Yengil  kiyimdagi  cho‘ntakqopqoqlar



Download 2,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet46/86
Sana18.01.2022
Hajmi2,76 Mb.
#390635
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   86
Bog'liq
gaipova n.s. tikuvchilik texnologiyasi asoslari

56


5.3.  Yengil  kiyimdagi  cho‘ntakqopqoqlar
Q o tirm asiz  c h o ‘n tak q o p q o q lar  ikki  qism li  (qop q o q   va  ostki 
qopqoq)  yoki  yaxlit  bichilishi  m um kin.
C h o ‘ntakqopqoqning ustki  qismi  yon va  past  tom onlari  b o ‘yicha 
o s tk i  q o p q o q g a   n is b a t a n   0 , 2 - 0 ,3   sm   k e n g r o q   b ic h ila d i . 
C h o ‘n ta k q o p q o q   va  ostki  q o p q o q   o ‘n g in i  ic h k a rig a   q a ra tib  
q o 'y ilad i,  qirq im lari  tekislan ad i,  c h o ‘n ta k q o p q o q   burch ak lari  va 
yu m alo qlan gan jo ylarid a  yedirib  k o ‘k lan ad i,  a g ‘d arm a  chok  bilan 
tik ila d i,  c h o k n in g   en i  0 ,5 - 0 ,7   sm .  K o ‘k la sh   ip la r i  s o ‘kib 
ta sh lan ad i,  0 ,2 -0 ,3   sm  chok  haqi  qoldirilib  bu rch ak larid ag i  chok 
kesiladi  (3 5 -rasm ,  v)
C h o ‘n ta k q o p q o q n i  o'ng ig a  ag ‘darib ,  c h etala ri  tekislanadi  va 
1,0-1,5  sm   uzunlikdagi  to ‘g ‘ri  qaviqlar  bilan  ziylari  k o ‘klanadi, 
k o ‘klash  ostki  q opqoq  to m o n id an   bajariladi.  S h u n d a  eni  0 ,1-0,2  
smli  kant hosil b o ‘ladi.  (3 5 -ra s m ,g ).  Agar,  m odel b o ‘yicha  nazarda 
tu tilg an   b o ‘lsa,  gazlam a  o ‘ngidan  q o p q o q   ch eti  b o ‘ylab  bezak 
b ax y aq a to r  tik ilad i.  S o ‘ngra  tay y or  c h o ‘n ta k q o p q o q n in g   en in i 
bildiradigan  ch iziq   belgilab  olinadi  (3 5 -rasm ,  d).
A g ar  c h o ‘n ta k q o p q o q   o stki  q o p q o q   b ila n   b irg a  b ic h ilg a n  
b o ‘lsa,  u   ikki  b u k la n a d i,  y u q o ri  q irq im i  te k is la n a d i  va  ikki 
to m o n id a n   m a sh in a d a   a g ‘d arm a   ch o k   b ilan   tik ilad i.  (3 5 -rasm , 
ye).  S o ‘ngra o ‘ngiga  ag‘dariladi,  ch etlari  to ‘g ‘rilanadi  va ag‘darm a 
c h o k la rin i  ziyga  to ‘g ‘ri  k eltirib ,  c h o k la r  y o tq izib   d azm o lla n ad i.
Q o ‘ym a  b u rm ali  c h o ‘n ta k q o p q o q   tik ish   u c h u n   avval  q o ‘ym a 
burm a tayyorlab olinadi.  S o'ngra ostki  q op q o q n in g  o ‘ngiga o ‘ngini 
y u q o rig a   q ilib   q o ‘y ila d i,  c h e tla r i  te k is la n a d i  va  u n iv e rs a l 
m a s h i n a d a   u l a n a d i .   Q o ‘y m a   b u r m a l i   o s t k i   q o p q o q n i  
c h o ‘n ta k q o p q o q   b ilan   birga  o ‘n g ‘ini  ich k arig a  q a ra tib   q o ‘yiladi, 
q irq im la ri  te k isla n a d i  va  q o ‘ym a  b u rm a n i  tikish   b ax y aq ato ri 
b o ‘y icha  ostki  q o p q o q   to m o n id a n   m a sh in a d a   a g ‘d a rm a   ch o k  
s o lin a d i,  k e y in   b u r c h a k la r id a g i  c h o k   x a q la r ila r i  k e s ila d i, 
c h o l n t a k q o p q o q   o ‘ n g ig a   a g ‘d a r i l a d i   v a   x u d d i  o d d iy  
c h o ‘n ta k q o p q o q   kabi  ish lan ad i  (3 6 -ra sm ,  a).

Download 2,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   42   43   44   45   46   47   48   49   ...   86




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish