N xolmatov. N. Im om ova makro va mikro


Iste’m olchilar xatti-h arak atin in g tahlili



Download 5,89 Mb.
Pdf ko'rish
bet48/207
Sana31.05.2022
Hajmi5,89 Mb.
#623688
1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   207
Bog'liq
Makro va mikro iqtisodiyot.pdf. Xolmatov N.

1. Iste’m olchilar xatti-h arak atin in g tahlili
Iste ’m olchi -
bozor m e x a n iz m in in g asosiy subyektlarid an biri b o ' ­
lib uning bozordagi iqtisodiy aham iyati va roli j u d a m uhim hisoblanadi. 
A y n a n iste’m o lc h ila rn in g u yoki bu tovarni sotib olishig a b o 'lg a n talabi 
bozor talabini keltirib chiqaradi, narxlar muvozanati ni, real sotuv xaj­
mini belgilab beradi. Bozorga ch iq ish d a iste’molchi o ' z oldiga y a g o n a
bir maqsadni y a 'n i, m aksim al ravishda o ' z ehtiyojlarini q o ndirish v a bu 
iste'm oldan yuqori naflilikka erishishni k o ' z d a tutadi. Iste'm olchi ishlab 
chiqaruvchi kabi o ' z ta nlovida absolyut erkin emas. U n a faqat o ' z xo- 
hish istagiga. shuningde k daro m a d ig a q a ra b xaridlarni a m a lg a oshiradi.
Iste’ m o lc h ila r n i n g xatti-h arak a tin i u ch b o s q ic h d a k o ' r i b ch iq ish
m a q s a d g a m u v o f iq d ir . 
Birinchi bosqichda
iste’m oldagi afzallik o ' r ­
ganiladi. B u n d a is t e ’m o lc h i bir tova rni b o s h q a s id a n ortiq k o 'r is h i m e -
zonlarini a n iq la s h m u m k i n .
Ikkinchi bosqichda
iste’ m o lc h ila r b y udje - 
tining c h e g a r a l a n is h ig a , y a 'n i i s t e 'm o l tovarlarini x arid e t is h d a c h e g a -
rali d a r o m a d g a d u c h kelishlari k o ' r i b chiqila di. I s te 'm o l c h i l a r d a r o -
m a d i turli to v a rl a r n a r x ig a qara b u la rg a m a 'l u m c he garali t o 'p l a m d a g i
to v a rla r sotib olish im k o n in i b eradi. 
Uchinchi bosqichda
i s t e 'm o lc h i 
nim ani afzal k o 'r is h in i b y u d je tn in g che g a ra la n is h i bilan birga q o ' s h i b
is t e ’molchi ta nlovi aniqlanadi.
Iste’mol n azariyasi quyidagi taxm in-m ulohazalarga asoslanadi:
a. 
I s te ’m o lc h ila r is te 'm o l to varlari va x iz m atlarn i so lishtirib k o ‘- 
rish va tu r k u m la s h tir is h g a qodir. I s te 'm o l c h i ikkita A v a В n e ' m a t l a r
to 'p l a m i d a n A ni В d an yoki В ni A d an afzal k o 'ra d i. A > B , B < A , 
A = B b o 'l s a . ik kalasi h am bir xil n aflilik k a ega b o 'la d i . B u afzal 
k o 'r i s h to v a rlar q iy m a tin i in o b a tg a o lm a g a n xold adir.
b. 
I s te ’m o lc h ila rn i n g x o h ish - is t a g in i n g m u ta n o sib lig i (tra n zitiv - 
ligi). A g a r is t e 'm o lc h i A tovar g u ru h in i В g a nisba ta n k o 'p r o q istasa
1 R obert S. Pinch ek, D an iel I R u bin I с Id. M icro ec o n o m ic s. 6 lh In lcrn alio n al Hd it ion P ren tice
i laii, 2 0 0 х P age 64-65.
54


va В tova r g u r u h in i S tova r g u r u h id a n k o ' r a k o 'p r o q x o h la sa, u n d a u 
A to v a r g u r u h in i S to v a r g u r u h ig a n isb a ta n k o 'p r o q x o h la g a n b o 'la d i , 
y a 'n i: A > B , B < S ; A > S .
c. 
T o 'y i n m a s l i k . T o v a r q iy m a tin i h is o b g a o lm a y . h a m m a t o v a r ­
lar y a x s h i ( m a ’qul) to v a rla r d e b h is o b g a olib, is t e 'm o lc h i x a r doim
kam m iq d o r d a n k o ' p m iq d o r d a g i to va rlarni afzal k o 'r a d i.

Download 5,89 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   207




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish