N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

X III б о б
OLIY O 'Q UV YURTLARIDA FIZIKA 0 ‘QITISH
1. MA’RUZA - MATERIALNI BAYON QILISHNING
ASOSIY SHAKLI
Oliy o ‘quv y u rtlarida m a ’ruza o 'q u v -ta rb iy av iy j a r a y o n d a
yetakchi aham iyatga ega. T alaba asosiy material bilan m a ’ruza 
vaqtida tanishadi. M a ’ru z a n n g m a z m u n i dasturda beriladi.
166

---

M a ’ruzani rejalashtirishda material hajmi bilan unga ajratil- 
gan vaqtning ozligi orasida ziddiyat tu g ‘iladi. S h u n in g uch u n
h a m o 'q i t u v c h i asosiy t u s h u n c h a la rn i t o ‘la berishga liarakat 
qiladi, c h u n k i talaba konspekt yozadi va im tih o n g a k o ‘p ro q
shu k o n sp ek t b o ‘yich a tayyorlanadi.
M a ’ruza m aterialidan talaba masala yechishda, sem inarga 
tay y o rla n ish d a , lab oratoriya ishini bajarishda keng foydala- 
nadi.
O d a tlan ib qolingan m a ’ruz ada asosiy m aterial t o ‘la bayon 
qilinadi. Avvalgi m aterial talabaga m a ’lum deb yoki qisqacha 
eslatib o ‘tiladi. 0 ‘qitu v ch i aytganlarini ta la b a yozib boradi, 
b u uni shu p r e d m e t d a n o ladigan bilim in in g asosi b o ‘lib xiz- 
m a t qiladi, sh u b o 'y i c h a im tih o n h a m to p sh ira d i. S h u n d a y
qilish yaxshimi? M a ’ruzani shunday o ‘qilganda talaba qoldirib 
ketgan yerlarni to'ldirish uchungina kitobga qaraydi. M a ’ruzani 
t o 'l a yozib o lgan talab a kitobga h a m q ara m a y d i. Bu albatta 
yaxshi em as.
Agar m a ’ruza d a s tu r d o irasid an ch e tg a ch iq sa, fanning 
oxirgi y u tuqlariga to 'x ta lib o ‘tilsa, q o ‘Hanilishlariga m isollar 
keltirilsa, kitobga n isb atan so d d ag in a bay o n qilinsa, u q im - 
matli b o ‘ladi.
T ala baga k o n sp e k t olishda asosiy q o n u n va fo rm u lala rn i 
yozishni em a s, balki ularni tu s h u n tir ib , asoslab b erishni, 
yaxshilab, q o l d irm a s d a n yozib borishni tavsiya qilish lozim, 
ch u n k i asosiy q o n u n va fo rm u la la r kito b d a h a m o 's h a n d a y
berilgan, uni k o ‘chirib olish osondir.
A g a r t a l a b a d a a v v a ld a n c h o p e tilg a n m a ’ruz a m a tn i 
b o ‘lsa, bu v a q td a u m a ’ruzani d iq q a t bilan tinglab o 'tirad i. 
Bu m a t n l a r d arslik d an h a m farq qiladi. B u n d a n tashqari 
talaba eshitib o ‘tirsa, hayoli boshqa narsaga q ochadi. S huning 
u c h u n m a ’ruz ani yozib borsa, yaxshi b o ‘ladi.
F iz ik ad an m a ’ru z ad a asosiy m aterial a n iq , k e t m a - k e t , 
tushunarli, sodda tilda, yozib olishga qulay holda bayon qilini- 
shi lozim, kon sp ek tn i o 'q ig a n d a talabaga h a m m a si tu s h u n a r ­
li b o ‘lsin.
Fizikani o 'r g a n i s h d a talaba t a ’riflarni, fo rm u la la rn i yod- 
labgina qo lm ay , ularni q o ‘llay oladigan boMishlari h am shall.
167

---

B u n in g u c h u n , u larni tu sh u n ish la ri lozim . S h u n in g u c h u n
vaqt y e tis h m a y q o la d ig a n b o ‘lsa, h a m m a s in i yuzaki aytib 
o ‘tg a n d a n k o ‘ra asosiylarini t o ‘la tu s h u n tir ib , b a ’zi m a sa la - 
larni t a sh la b k etg an yaxshidir.
M a ’ru z a n in g m uvaffaqiyatli b o ‘lishi faqat m a z m u n i va 
shakliga b o g ‘liq boMib q o l m a s d a n tin g lo v c h ila rn in g tay y o r- 
garligiga, m a r u s a c h i n i n g kayfiyatiga, u la rn in g o ra la rid ag i 
m u n o s a b a tla r g a , o ‘quv v o sitalarid an fo yda la nishla riga h a m
b o g ‘liqdir. Bir o ‘qitu v ch i b ir g u r u h d a yaxshi ta a ss u ro t hosil 
qilsa, b o sh q a guruhga yoqmasligi m u m k in . Darsni bir m a ’ruza 
bila n b a h o l a b boM m aydi, uni k o ‘p m a ’ru z a la rd a n keyin, 
t a l a b a m u t a x a s s i s boMib y e t i s h g a n d a n k e y in b a h o l a s h
yaxshidir.
M a ’r u z a n i n g s a m a r a d o rlig in i o sh irish p e d a g o g ik a n in g
asosiy vazifalaridan biridir.
T ala b alarn in g m a ’ruza vaqtida fikrlash faoliyatlarini rivoj- 
lan tirib b o r is h n in g b ir y o ‘li bu m a ’ruzani m u a m m o li b a y o n
q ilishdan iborat. M u a m m o l i o 'q itish m u a m m o li vaziyat hosil 
qilishdan b o s hlanadi. M u a m m o l i vaziyat s h u n d a y topshiriqki 
(savol yoki m a s a la ), uni b ajarish t a la b a d a q iy in c h ilik la r 
t u g ‘d iradi; bu qiyinch ilik n i b a r t a r a f q ilishda u lar yangi bilim
olishlari lozim boMadi. M u a m m o l i vaziyat t a la b a d a ijodiy 
bilish faolligini rivojlantirishi, qiziqarli va a ha m iya tli boMishi 
lozim.
M u a m m o li o 'q itish asosan quyidagicha am alga oshiriladi:
1. 0 ‘q ituvchi m u a m m o li vaziyat hosil qilib, uni hal q i ­
lish yoMlarini k o 'r sa tib , o ‘zi m u a m m o n i hal qiladi.
2. 0 ‘q ituvchi m u a m m o n i q o ‘yib, o ‘zi s u h b a t orqali ta - 
la b a la r b ilan birga hal qiladi yoki o ‘q ituvchi o ‘zi hal qilib, 
keyin sh u n g a o 'x s h a sh m u a m m o n i talaba la rga m ustaq il hal 
qilishga beradi.
3. 0 ‘qitu v ch i m u a m m o n i va uni hal qilish yoMini izlash- 
ni, y etish m o v ch i bilim larni aniq lash n i talabalarga topshiradi. 
T a l a b a l a r o ‘zlari m u staq il ravishda m u a m m o n i hal qiladilar.
4. 0 ‘qituvchi talabalarni m ustaqil qidirish ishiga ja lb etuv- 
chi vaziyatni vujudga keltiradi. T a la b a la r m u a m m o n i o'z la ri 
hal qiladilar.
168

---

M u a m m o l i o 'q itish n i m a ’ruza davrida q o ‘llab b o 'lm a y d i, 
c h u n k i g u ru h katta b o ‘lishi, talab a la rn in g h a m m a s i n i jalb 
qilish qiyinligi, vaq tn in g kamligi katta t a ’sir k o ‘rsatadi. S hu- 
ning u c h u n o ‘qituvchi birinchi u suldan, y a ’ni o ‘zi rn u a m - 
m o n i q o ‘yib, o ‘zi hal qilish usu lid an k o ‘p ro q foydalanadi. 
T a l a b a l a r m u a m m o n i hal qilish y o 'lin i, u n d a g i q a r a m a -
q a rshiiiklarni tinglab, o ‘zi h a m faol fikrlab boradi.
H a r b ir k atta va m u h i m m a v z u n i o ‘tis h d a o l d i n d a n ni- 
m a n i a n iq la s h im iz n i, q a n d a y m u n o s a b a t l a m i olish talab eti- 
lishini va u n g a q a n d a y vositalard a n fo y d a la n ish im iz lo zim - 
ligini aytib o ‘tish m a q sa d g a m uvofiqdir. T a la b a m a ’ruza 
m a q s a d in i bilib olsa, uni tu sh u n ish i a n c h a o son b o ‘ladi, 
qaysi y o ‘n alish d a hal q ilinayotgani va q a n d a y vositalard a n
( m a t e m a ti k a p p a r a t , fo rm u la) foy d a la n ila y o tg a n in i t o ‘g ‘ri 
tasavvur qilib boradi.
0 ‘qituvchi m a ’ruzaga tayyorlanishni ishchi reja tu zishdan 
b oshlashi lozim . D a s tu r m a teria lini soatlarga b o ‘lib chiqadi. 
B u n in g u c h u n o ‘qituvchi a w a l kurs bilan ta n ish ib chiqishi 
k erak , keyin reja tuzad i. A d a b iy o tla r r o ‘yxatini b e r is h d a
o ‘q itu v c h i k o 'p r o q k u t u b x o n a d a b o r k itobla rga a h a m iy a t 
berishi lozim.
Talabalarga m atem atik almashtirishlarni eslab qolish ancha 
oson b o ‘lib, ularni talqin qilish an c h a qiyinlik qiladi. K o'pgina 
o ‘q itu v c h ila r m a te m a tik a s ig a a h a m iy a t berib, u n in g m a ’- 
nosini o c h ib berishga va b o sh q a m asalalarga k a m e ’tib o r b e ­
radilar (vaqt kamligi sababli). M a ’ru z a d a asosiy m asalalar 
o ‘z aksini top ish i, ularni ta la b a la r k o n sp e k tid a belgilashlari 
shart. F o n n u la n i yozib, uning m a ’nosini qoldirmasliklari lozim. 
Buni o ‘q ituvchi kuzatib borishi kerak.
M a ’ruza davrida m atem atik am allar k o 'p b o ‘lsa, uni yozib, 
aytib b o rish va tu s h u n tiris h g a t o ‘g ‘ri keladi. S h u n in g u c h u n
b u n g a yetarli vaqt ajratilishi lozim.
A gar yangi o ‘qiladigan m a ’ruza kursi o ‘quv yili o ld id an
berilsa, u n d a darslikdagi reja asosida m a ’ruza qilish lozim , 
c h u n k i u kurs bilan hali tanishishga u lgurm aga nsiz . K itobda 
keltirilgan isbotlashga yangisini kiritmaslik lozim.
169

---

A g a r s ta n d a r t o ‘quv q o ‘lla n m a si b o ‘lm a s a , d a sturda gi 
m ate ria lg a m o s keluvchi qaysi k ito b la r borligi aniq lan a d i. 
K eyin b irin c h i m a ’ruzalarga k o n s p e k t tuzishga kirishiladi. 
0 ‘qitu v ch i o ‘q itiladigan b o ‘lim d a n , y a ’ni o ‘rganilishi talab 
e t i l a d i g a n m a t e r i a l d a n k o ‘p r o q b i l is h i l o z i m , c h u n k i
a d a b iy o tla r d a b a ’zi m asa la la r yuzaki b a y o n etilgan b o ‘lishi 
m u m k i n , ularni t o ‘ldirish lozim b o ‘ladi.
S h u n i h a m a y tis h k e r a k k i, n i m a n i va q a n d a y t a q d i m
etis h u stid a h a m o ‘ylash kerak. A Jbatta b a y o n qilishni d a rs- 
lik d ag i t a r t i b d a a m a l g a o s h i r i s h m u m k i n , le k in b u y etarli 
e m a s . K o 'p c h i l i k o ‘q i t u v c h i l a r k o n s p e k t n i reja t a r iq a s id a
e m a s , t o ‘la b a y o n q ilg a n h o l d a y o z a d il a r . U k i t o b d a g i d a n
h a m t o ‘l a r o q b e r ila d i. S h u n i h a m e s d a n c h i q a r m a s l i k k e ­
ra k k i, b o ‘lajak m u ta x a s s is lik k a m o s k e lu v c h i m i s o ll a r k el- 
tirilishi va u la r k o n s p e k td a o ‘z ak sin i to p ish i lo z im , c h u n k i
d a r s lik o ‘sha m u ta x a ssisg a m o ‘lj a l la n m a g a n b o ‘lishi m u m ­
kin . K o n s p e k t d a q a n d a y ta jr ib a , k o ‘rg a z m a li q u r o l , t e x n i -
ka vositasidan foydalanilishi h a m k o ‘rsatilishi m aqsadga m u -
v o fiq d ir.
K o n s p e k td a b o ‘sh j o y la r qoldirilishi lozim , c h u n k i ke- 
yingi yillarda yangi a d a b iy o tla r d a n o lin g a n m a ’l u m o tl a r b i ­
lan t o ‘ldirib boriladi. M a ’ruza kon sp ek tin i bir kun oldin yoki 
e r ta la b o ‘qib ch iq ib , o ‘qitu v ch i u n g a t o ‘la tay yorlanadi. U n i 
q iy n a lm a y b a y o n qilishni, tu s h u n t ir is h n i , m a t e m a t i k a m a l -
larni bajarishni eslab oladi. M a ’ru z a v aqtida o ‘q itu v c h in in g
ad a sh is h i yaxshi b o ‘lm aydi. 0 ‘q itu v ch i birin ch i m a ’ruzaga 
j u d a p u x ta tayyorlanishi lozim , u n d a b u k u rsning ah a m iy a ti, 
fizikada tu tg a n o ‘rni, m utaxassislikdagi ah a m iy a tin i aytib, 
uni o 'r g a n is h g a qiziqish u y g ‘otishi lozim.
Y u q o rid a a y tilg an lard a n k o 'r i n i b turibdiki, k o n s tp e k td a
aso sa n q u y id ag ilar o ‘z aksini to p ish i lozim:
m a ’ruza m avzusi, m aqsadi va rejasi, a da biyotlar, m a t e -
ria ln in g asosiy m a z m u n i ( t o ‘la yoki reja asosida), u n d a foy- 
da laniladigan tajriba, k o ‘rgazm alar, texnika vositalari r o ‘yxati 
beriladi.
M a ’ruza o ‘qish j a r a y o n id a quyidagilarga am al qilib b o r- 
ish m aq sad g a m uvofiqdir:
170

---

1. Birinchi m a ’ruzaga kirganda o ‘qituvchi qaysi kafedrada 
ishlashi, familiyasi va ism ini aytib o ‘zini ta n ishtirishi, uni 
q a c h o n va q ay e rd an topish m u m k in lig i, kursga m a ’ruzalarga 
n e c h a soat vaqt ajratilganligi, b u n d a n tashqari qaysi turdagi 
m a s h g 'u l o t l a r o'tilish i, flzikadan m a ’ruzani q a n d a y tinglash 
lozimligi, nim alarga a h a m iy a t berish kerakligi, konspekt olib 
borilishi, u nda qolib ketgan yerlami qanday t o ‘ldirilishi (kitob- 
d a n , k o n sultatsiya da, o 'r to q l a r i k o n sp e sk tid a n ), bilim lariga 
q o 'y i l a d i g a n ta la b la r , s inov, i m t i h o n l a r h a q id a t o ‘xtalib 
o ‘tadi. A d a b iy o tlar r o ‘yxatini beradi.
2. H a r b ir m a ’ruza tu g allan g an xarak terd a b o ‘lishi lozim . 
Savollarga javob b erilg a n d a n keyin kelasi m a ’ruza n im ag a 
bag'ishlanishini aytib, dars tugatiladi. Agar vaqt yetm ay qolsa 
kelasi darsda dav o m ettiriladi. K o n sp ek td a bu belgilab b o rili­
shi lozim (hajm i katta, m a te m a tik a si k o ‘p tajriba vaqt o la- 
di,...). Bu kurs yan a o ‘qilishida q o ‘yilgan k a m ch ilik lar t u z a -
tiladi, vaqt t o ‘g ‘ri taq s im la n ad i.
3. B a ’zi m a ’r u z a d a is h la tila d ig a n m a t e m a t i k a m a l l a r
m atem atika kursida hali o ‘tilmagan bo'lsa, bu haqda o'q ituvchi 
q i s q a c h a m a ’lu m o t berib, keyin u n d a n foydaianadi. A lbatta 
b u n i m a te m a tik a o 'q itu v c h isi bilan kelishib qilinadi.
4. Agar m a ’ru z ad a tajriba, film talab etilm asa, ta la b a la r 
b ir oz tin g la g a n d a n s o ‘ng d iqqatlari b o sh q a narsalarga q a r a - 
tilishi yoki zerikishi m u m k in , b u n d a y b o ‘lmasligi u c h u n
o ‘qituvchi m a ’ruza p aytida m avzu ustida o lim lar olib b o rg a n
ishlari h aq id a, b iro r bir h odisa (fan o la m id a , in s titutingiz 
yoki fakultetingizda b o 'lg a n h odisa) h aq id a qiziqarli qilib 
gapirib berish m aq sad g a m uvofiqdir.
5. Turli belgilashlarni kitobdagi kabi olib borish lozim .
6. N u t q t o ‘g ‘ri, ravon, tu s h u n a rli, sodda boMishi lozim .
7 . T e x n i k xatolarga, u m u m a n xatolikka y o ‘l q o ‘ym aslik 
kerak.
A gar xato qilsangiz uni talaba aytsa, uni m a q ta b q o ‘yish 
lozim , s h u n d a x atoni k o ‘rsatishga talaba botinadi. X a to qil- 
m aslik u c h u n o 'q itu v c h i o ld id a konspekti o c h iq turishi lo ­
zim , uni k o 'rib olish o son va qulay b o ‘lsin.
171

---

8. D o sk a d a n t o ‘g ‘ri foydalanish lozim. Iloji b o ‘lsa d o s k a - 
d a m a ’ru z a o x irig a c h a asosiy fo rm u la la r va xu lo salar tursa 
yaxshi b o ‘ladi.
9. T a l a b a d i q q a t i n i asosiy y erla rg a j a l b q ilish u c h u n
o 'q i tu v c h i savol q o ‘yib, « K im aytib beradi?» — d e b s o ‘rashi 
lozim.