N I z o m I y n o m I d a g I t o s h k e n t d a V l a t p e d a g o g I k a u n I v e r s I t e t I h a y d a r o V f. I


Galileo  Galiley  (1564  -  1642)



Download 4,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet45/158
Sana31.12.2021
Hajmi4,24 Mb.
#259875
1   ...   41   42   43   44   45   46   47   48   ...   158
Bog'liq
fayl 490 20210426

Galileo  Galiley  (1564  -  1642).  Italiyalik 
qomusiy  olim,  riyoziyotchi, 
falakiyotshunos,  faylasuf,  tabiiyotshunos  olim  Galileo  Galiley  Piza  shahrida  dunyoga 
keldi.
U  obro‘li,  biroq  kambag'allashgan  aslzoda  oilaga  mansub  edi.  Otasi 
Galileyning  hakim  bolishini  orzu  qilardi.  Shu  bois  u  Piza  dorilfununining  tibbiyot 
qulliyotiga  o ‘qishga  kirdi.  Lekin  Galileydagi  riyoziyotga  boMgan  qiziqish  ustunlik 
qildi.
Galiley  avval  ibodatxona maktabida,  keyin  dorilfununda o'qidi.
U  Arximedni  o ‘ziga  ustoz  deb  bilgan.
1589-yilda  Galiley  Piza  dorilfununida  professor  ilmiy  unvonini  oldi.  U 
dorilfununda  dars  berish  bilan  bir vaqtda mexanika va falakiyotshunoslikka oid  qator
49


tadqiqot  ishlarini  olib  bo rib ,  j i s m l a r n i n g   tushishi,  ula rn in g   q iy a lik   sirtdagi  harakati 
qonunla rin i  o ‘rgandi.  S H u n i n g d e k ,   o s m o n  ji s m la r i n in g   harakatin i  kuzatd i.
Galiley   o ' z   t a d q i q o tl a r i g a   ta y a n g a n   h o ld a   A ris to teln in g   K o in o t  tuzilishi 
va 
m e x a n ik   h o la tig a   d o i r  t a ’lim oti  xato   ekanin i  m a ’lu m   qildi.  D o ril fu n u n   o 'q itu v c h ila ri 
va  din  pesh volari  u n in g   bu  fikrig a  qars hi  chiq ish di.  O q ib a td a   olim   Piz ani  tark  eti shga 
m a jb u r  bo'ldi.
G aliley   1 5 9 2 -1 6 1 0 -y i ll a rd a  
P aduan  d o r i lfu n u n in in g   ri y o z iy o t  k a fe d r a sid a  
ishladi.
O lim   16 0 9 - y i ld a  t e l e s k o p n i  ixtiro  qildi.  Bu  ilk  te le sk o p   orqali  o s m o n  ji s m la ri n i 
30  baravar k a tta lik d a   k o 'r i s h   m u m k i n   edi.
Olim  1610-yild an  F lo r e n s i y a  gers ogi  saroyida  xiz m a t  qila  bosh ladi.
G aliley  O y d a g i  k ra te rla r  v a   t o g '  tiz m alarini  aniq ladi.  M u s h ta ri y n in g   y o 'ld o s h i, 
Q u v o sh d a g i  d o g 'l a r ,  Z u h r a   s a y y o r a s i  fazalari,  Z u h a ln i n g  xalq alarini  k a s h f  etdi.
1633-y iId a  r u h o n i y la r   G a l i l e y n i n g   “O la m n i n g   ikki  tizimi  h a q id a g i  su h b a t la r” 
nom li  asarini  m u h o k a m a  qil ib ,  u n d a   ilgari  surilgan  fikrlarni  ( Y e m i n g   Q u y o s h   atr ofid a 
aylanishi,  Q u y o s h n in g   e s a   ti n ch   turishi)  rad  etdilar.  Rim  papasi  G .G a l ile y   ustid an  sud 
olib  borish  t o ’g 'r i s i d a   k o ' r s a t m a   berdi.  Y oshi  70ni  qo ra la b   q o lg a n   x asta  G alileyni 
R im ga  keltirib,  z o 'r l i k   bilan  s a y y o r a la r   o la m ig a   oid  fikrlar idan  v o z   k e c h is h g a   m a j b u r 
qildilar.
Sud  t u g a g a n d a n   k e y in   G a lil e y   F io r e n siy a g a   quvtadi  va  reaksio n  r u h o n iy la rn in g  
t a ’qibiga  q a ra m a y ,  ilmiy  ta d q iq o tla rin i  d a v o m   ettiradi.
O lim  1642-yild a  s h o g ird la r i  Vivia ni  va  Torrichelli  q o 'l i d a   j o n   bera di.  Katolik 
ch erkovi  1971-y ilg a  k e li b g in a   G a lile y   ustid an  chiq arilgan  a y b lo v   h u k m in i  be k o r 
qildi.
B arc ha  psixik   h o d is a la r  h a m   shu  q o n u n la r g a   b o 'v s u n a d i la r .  M o d d i y   narsalar 
T .G o b b s  fikricha,  o r g a n i z m g a   t a ’sir  etib.  sezgini  hosil  qiladi.  In ersiy a  q o n u n ig a  
k o 'r a .  sezgidan  u n in g   k u c h s i z   izi  sifatida  ta s a v v u rla r  p a y d o   b o 'la d i .  U la r  e s a   fikrlar 
zanjirini  hosil  qiladi  va  bu  fi k rlar  se z g ila r  q a n d a y   k e tm a -k e t li k d a   a lm a s h g a n   b o 'ls a , 
shu n d ay   tartibda jo y l a s h a d i .  B u n d a y   b o g i a n i s h   keyin   assotsiatsiya  n o m in i  oldi.  A g a r 
avvalgi  harakat  y a n a   t a k r o r la n s a   va  ustunlik  qilsa.  ke yin gila ri  h a ra k a tla n u v c h i 
materiya  bilan  b o g 'l i q   b o 'l g a n d a n   te kis  stold a  tom chi  h a ra k a t la n g a n d a  
suv  ham  
h a rak atlan g an id ek   u n in g   k e ti d a n   harak atlan ad i.  A sosiy  psix o lo g ik   fe n o m e n la r d a n   biri 
sifatida  assotsiatsiyala rni  D e k a rt  va  Spinozalar  tan  o lishgan.  Lekin   ta f a k k u r  va 
irodag a  nis bata n  u n in g   b il im n in g   quyi  shakli  deb  h is obla gan.  T . G o b b s   birinchi  b o 'li b  
assotsiatsiyan i 
p s i x o lo g i y a n in g   univ ersal  qonuni 
sifatida  t a ’riflaydi.  O 'z i n i n g  
q obiliy atla r  haqid agi  t a ’limoti  bilan  T .G o b b s   Dekartni  " T u g ' m a   g 'o v a l a r ”  haqid agi 
g ipotezasini  qattiq   tan q id   qildi  v a   o d a m l a r d a   t u g ' m a   bir-biridan  ustun  belgilari 
b o 'lm a s lig in i  is b o tlash g a  intildi.  T . G o b b s   bevosita  F .B e k o n n in g   d a v o m c h i s i  sifatida 
em pirik  v o 'n a li s h   n a m o y a n d a s i  s ifatid a tanildi.
Em pirik  p s i x o lo g i y a n in g   " o t a s i ”  J.L o k k   b o 'ld i.  U n in g   “ Inson  aqli  haqid agi 
ta jriba"  asari  p s i x o lo g i y a n in g   k eyingi  taraq q iy o tig a  kuchli  t a ' s i r   etdi.  L ok k n in g  
maqsadi  inson  bilis h in in g   p a y d o   b o 'li s h i  va  rivojlanishining  tajribaviy   o 'r g a n i s h d a n  
iborat  edi.  B u n d a   u  " t u g ' m a   g 'o y a l a r "   g 'o y a s i n i  inkor  etib,  b ilim la r n in g   m anbai 
individ ning  hayotiy  tajribasi  d e b   biladi.  T ajrib an in g   o 'z i d a   esa  L o k k n in g   fikricha, 
ikkita  m a n b a   bor:  sezgi  va  re flek siy a  Sezgi  o b ’yel  tdagi,  tabiatd agi  b a rc h a   m o d d iy
50


narsalar b o ‘lib,  ularnin g  mahs uloti  fikrlardir.  Y a ’ni  “ biz  sariq,  oq  yashil,  issiq,  sovuq, 
y u m s h o q ,  qattiq,  shirin,  achchiq  va  boshqalar  haqidagi  fikrlarni  shu  m anba  orqali 
o la m iz ”  d eb  hisoblaydi  J.Lokk.  Reflek siy aning  obyekti  aqlimiz  faoliyati  bilan 
e gallangan  va  biz  tashqaridan  olo lm aydigan  fikrdir.  O ng n in g   o b ’yekti  shu  fikrdir, 
chunki  o n g   J.L o k k n in g   berg an  t a ’rifiga  k o ‘ra,  aqlim izda  ro ‘y  bera yotgan  narsalarni 
idrok  etishdir.  J.L okk  tajriba  manbalarini  o 'z a r o   farqlasada,  ularni  bir-biridan 
ajratm ay di.  U ning  fikricha,  sezgi  bilim nin g  boshi,  refleksiya  sezgi  asosid a  paydo 
b o 'la d i.  Buni  u  shunday  t a ’riflaydi:  “ A qld a  birorta  nars a  h am   y o ‘qki,  u  sezg ida  ham  
m avjud  b o 'l m a s a ” .  J.L o k k a   k o ‘ra,  fikrlar  2  xil,  oddiy  va  m urakkab,  bo'la di.  O ddiy  
fikr  faqat  bitta  b o 'la d i.  O ddiy   fikr  faqat  bitta  tushunchani  o 'z id a   saqlaydi.  Bosh qa 
fikrlar  parchalanm aydi.  M u rak k ab   fikrlar  oddiy  fikrlarni  q o 'sh ish ,  taqqoslash, 
u m u m las h tiris h   v a   abstraktlashtirish  natijas ida  paydo  bo'la di.  O ddiy   fikrlar yig 'indisi 
ongni  tashkil  etadi.  M u rak k ab   fikrla m in g  hosil  bo'lish  m anbalaridan  biri  sifatida 
J.L o k k   ass otsiatsiyani  keltiradi.  U  birinchi  b o 'li b   “ fikr  assotsiatsiyasi’’  degan  atamani 
kiritadi.
B ilim la rim iz  -   deydi,  J.L okk  barcha  rnushkulotlarni  qam rab  olish  va  h a m m a  
savolla rg a j a v o b   topish  qudra tid an  m axr umdir.
Ilm  olm o q lik   yaxshi  ruhiy  sifat  eg alarida  ezgu  fazilatlarning  y a n a d a   ravnaq 
topishiga  xizm at  qiladi.  Y Axsh i  ruhiy  sifatlardan  m a h r u m   odam lar  esa  qancha  k o 'p  
ilm  olsalar,  shu n ch a  a hm oqroq  va  b e m a 'n iro q   b o 'lib   boradilar.
Ehtimollik  bilimdagi  kem tik lam i  to'Idiradi.
J o n   L o k k .  Ingliz  faylasufi  J.L okk  (1 632-1704)  A ngliyaning jan u b iy   g'arbidagi 
so m erset  g rafligiga  qarashli  Rington  shaharchasid a  puritanlar  oilasida  tu g'ild i.  U ning 
otasi  adv o k at b o 'li b ,  K ro m vel  ar m iy asinin g  otliq  eskadronig a q o 'm o n d o n l ik   qilgan.
J.L o k k   O k sfo rd   dorilfununi  qoshidagi  diniy  kollejda  ta 'l im   oldi.  Keyinchalik 
tibbiy ot  ilmini  o 'rg a n d i.  1656-yilda  u  O ksfo rd   dorilfununinin g  bakalavrlik,  1658- 
yilda  esa  m agistrlik  ilmiy  dara jasiga  sa zovor  bo'ldi.  U  k im yogar  Robert  Boyl  bilan 
do'stlash ad i.  Bu  d o 's t lik   unda  faylasuflar  Dekart  va  Gassendi  t a ’limotiga  qiziqish 
uy g 'o tad i.
J.L okk  oliy  hu k u m at  idoralarida  xiz m at  qilib,  m ansab  p o g 'o n alarid an   tez 
yuqorila b  boradi  va  A ngliya  hukum atining  lord  kansleri  lavozimiga  erishadi.
J.L okk  39  yoshidan  bosh lab  falsafa  ilmini  ishtiyoq  bilan  o ’rganish ga  kirishadi. 
1682-yiIda  olim   h u k u m atd a 
y uz  bergan  siyosiy  ta nglik  tufayli  Angliyani  ta shlab 
N id e rla n d iy a d a   yashay di.  1689-yilda  u  vataniga  qaytadi  va  birin  -   ketin  horijda 
y ozgan  asarlarini  ch o p   etadi.
J .L o k k d a   sxolastik  falsafaga  tanqidiv  m unos abat  va  tabiiy  fanlarga,  ay niq sa 
tibbiyot  va  kim y o g a  qiziqish  ju d a   erta  paydo  bo'ldi.  J.Lokk  o"z  oldiga  intellektual 
'‘to z a la sh ” ni  am a lg a  oshirish,  y a ’ni  bilishni  tanqidiy  te ks hirishni  m aqs ad  qilib  q o 'y d i. 
U  ay nan  diniy  va  ahloqiy  m u a m m o la rg a   doir  tuganm as  bah slar  uni  qo'llan u v ch i 
tu shunchala rnin g  k o'pchilig i  um idsiz  dara jada  noan iq   va  n o to 'g 'r i  em as mi,  degan 
savolni  berishga  m a jb u r qilganini  tan  oladi.  J.Lokk  faylasuflar  ham   tabiat  hodisalarini 
tadqiq  qiluvchi  olim lar  kabi,  tajriba  y ordam ida  q adam   baqadam   o l g 'a   yurishlari 
kerak,  d eb  hisoblaydi.  B uyuk  m uam m olarn i  k o 'ri b   chiq ishga  o 'ti s h d a n   oldin  o 'z, 
vositalarim iz,  y a ’ni  o ‘z  tushunchala rim izni  o 'r g a n i b   chiq ishim iz  kerak. 
Shunin g 
uchun  J.L okk  bilishni  tanqid  qilish  va  tilni  tahlildan  o'tk a z ish d a n   boshlaydi.  A m m o
51


“v o s i ta l a r” g a   b o ' l g a n   q iz iq is h   u n in g   k o n k re t  m u a m m o l a r   bilan   s h u g 'u l la n is h ig a   h a m  
hala qit  b e r m a y d i.  J .L o k k   p e d a g o g i k a   va  siyosiy   n a z a r i y a n in g   k la ssik laridan  biri 
h isoblanadi.
B o s h q a r u v   h a q id a   tr akta t  asarini  li b eralizm n in g   bibliyas i  d e b   ataydilar.  U ning 
birin chi  q is m i  a b s a l y u ti z m   ideologi  ser  R obert  F ilm e r  ( 1 5 8 8 - 1 6 5 3 )   ni  ta nqid  qilishga 
b a g 'i s h l a n g a n .  Ikkinchi  q is m i d a   J.L o k k n in g   da v la t  v a   ta biiy   h u q u q   haqid agi  o ‘z 
g 'o y a l a r i   k o 'r i b   c hiq ilg an.  Bu  a s a m i  V ilg elm   O r a n s k i y   ( 1 6 5 0 - 1 7 0 2 )   konstitution 
m o n a r x iy a s i n in g   asoslanishi  sifatida  baho lag a n lar,  a m m o   u n ig   g 'o y a l a r i   F ransiyada 
ham ,  A m e r i k a d a   h a m   in qilo biy  rol  o ‘>nagan.  J .L o k k   s h u n i n g d e k ,  din iy  b a g 'rik e n g lik , 
ta r b iy a   h a q id a   o 'y la r ,  x ristian lik n in g   aq lg a  m u v o fiq lig i  asarlari  h a m d a   in sonnin g 
bilishi  h a q id a  tajrib a  n om li  e p is te m o lo g i k   asar  m uallifidir.
U n in g   q u y id a g i  asarlari  m a ’lum:  “ T a b ia t  q o n u n la r ig a   d o ir  tajribala r”  (1662- 
1664),  “ D in   erkinligin i  e ' t i r o f  e tish g a  do ir  ta jrib a ”  (1 6 6 7 ) ,  “ T ib b i y o t  s a ’nati  h a q id a ” 
(1669),  “ Inson  ta f fa k u ri g a   d o ir  ta jrib a la r”  (1689,  o lim   bu  asar  u stid a  20  yildan  ziyod 
m e h n a t  qilgan),  “ T a r b iy a g a   oid  b a 'z i  fikrlar”  (1 6 9 3 )  va  ssh.k.
L e v b n i t s   h a y o ti : 
G otfrid  V ilgelm   Ley b n its  (1 6 4 6 - 1 7 1 6 )   n e m is  edi  a m m o, 
qiro l-o fto b   L y u d o v ik   X IV   ( 1 6 3 8 - 1 7 1 5 )  d a v rin in g   fa ylasufi  b o 'l g a n i   bois,  as osan 
fr an su z  tilida  h a m d a   lotin  tilida  ijod  qilgan.  U n in g   tu r m u s h   tarzi  S p inozaning 
uzla tla nish 
tu r m u s h   tarzig a  ta m o m i la   teskari  b o 'l g a n .  L e y b n its  to m   m a ’nod ag i 
d u n y o v iy   inson  b o 'li b ,  u n in g   uvi  butu n  Y e v r o p a   h is o b lan g an .  U n in g   qobiliv ati  turli 
nazariy  va  am a liy   so h a la rd a   n a m o v o n   b o 'lg a n . 
M a s a la n ,  u  k onchil ik ,  siyosiy 
islohotlar, 
m oliya, 
q o n u n c h ilik . 
optika 
tr a n sp o rt 
m u a m m o l a r i 
va 
ilmiy 
ha m j a m i y a tl a rn i  ta shkil  qilish  bilan  s h u g 'u l la n g a n .  B u n d a n   tas hqari,  Leybnits  j u d a  
k o ' p   s a y o h a t  qilgan  va  o 'z i d a n   15  m i n g d a n   ortiq  x a td a n   iborat  epis to ly ar  m e r o s 
q old irgan.  U  turli  qirol  saroyla ri  bilan  alo qa  qilgan  va  qirol  naslid an   b o 'l g a n   shaxsla r 
bilan  tanish  b o ’lgan.  N a z a riy   m iq iy o s d a   u  falsafa,  te o lo g iy a .  h u q u q ,  fizika.  tibbiyot, 
tarix   v a   filologiya  so h a la rid a   faoliy at  k o 'r s a t g a n .  U  a y n iq s a   N y u t o n   bilan  bir  vaqtda 
va  u n g a   b o g ’liq  b o 'l m a g a n   hold a  y aratgan  o 'z i n i n g   dif ferensia l  his o b lash   kashfiyoti 
bilan  m as h h u r.
K o 'p l a b   asarlarid an   faqat  ikkitasini  tilga  olib  o 't a m i z .   T e o d it s e y a d a   X u d o   va 
iblisnin g  o ' z a r o   aloqasi  m as alalarini  k o 'r i b   chiq adi  va  m u m k i n   b o 'l g a n   d u n y o lar n in g  
e n g   vaxsh isi  h i s o b la n g a n   bu  d u n y o d a g i  y o m o n l ik l a r   u c h u n   j a v o b g a r li k d a n   Xudoni 
xalo s  eti s h g a  
urinadi. 
M o n a d o l o g iy a d a   aso siy   va  f u n d a m e n ta l  elem entlari 
“ n io n a d a l a r ”  b o 'l g a n   o la m n in g   tuzilislii  m u h o k a m a   qilin adi.  L e y b n its  shuningdek, 
J . L o k k n in g   e p i s t e m o b g i y a s i n i  
inson  Lilishi  h aqid agi  yangi  ta jribalarda  ta nqidiy 
tahlildan  o 'tk a z g a n .

Download 4,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   41   42   43   44   45   46   47   48   ...   158




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2025
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish