Mavzu: Zamonaviy mikroprotsessorlar



Download 1.25 Mb.
Pdf ko'rish
Sana26.01.2020
Hajmi1.25 Mb.

 

Namangan Muhandislik Texnologiya Instituti 

 

 

 



 

 

 



Mavzu: Zamonaviy mikroprotsessorlar 

 

 



 

 

NamMTI-2020 



Bajardi:                                                                                                                        16u-18 guruh talabasi 

                                                                                                                                   Hakimjanov Ne’matulloh 

Qabul qildi:                                                                                                                   Rohmonov Durbek 


 

Mavzu : Zamonaviy mikroprotsessorlar, ularning arhitekturasi va texnik 

ko’rsatkichlari tahlili (AMD,Intel,Motorola,Siemens boshqa firma 

mahsulotlari) 

 

Reja 


I.  Kirish 

   Mikroprotsessor 

II.  Asosiy Qism 

1. 


Mikroprotsessor turlari. 

2. 


Texnik ko’rsatkichlar. 

3. 


Intel, AMD va boshqa protsessor turlari va ularning texnik       

ko’rsatkichlari. 

III.  Xulosa 

Foydalanilgan adabiyotlar 

 


Kirish 

           

Mikroprotsessor (MP). Bu, Shahsiy Kompyuter(ShK)dagi markaziy blok bo’lib, 

mashinaning barcha bloklari bajaradigan ishlarni boshqarish hamda axborot bilan arifmetik 

va mantiqiy operatsiyalar bajarish uchun mo’ljallangan. 

Mikroprotsessor tarkibiga quyidagilar kiradi: 

     Boshqaruv Qurilmasi (BQ) – oldin bajarilgan operatsiyalarning natijalari va ayni 

fursatda bajarilayotgan operatsiyadan kelib chiqadigan muayyan boshqaruv signallarini 

(boshqaruv impulslarini) shakllantirib, mashinaning barcha bloklariga zaruriy fursatlarda 

uzatib boradi, bajarilayotgan operatsiyada foydalaniladigan xotira uyalarining manzillarini 

shakllantirib, ularni EHMning tegishli bloklariga uzatadi, mazkur boshqaruv qurilmasi 

impulslarning asosiy izchilligini taktli impulslar generatoridan oladi; 

     Arifmetik-Mantiqiy Qurilma (AMQ) – sonli va belgili axborot bilan bajariladigan 

barcha arifmetik va mantiqiy operatsiyalarni amalga oshirish uchun mo’ljallangan (ShKning 

ayrim modellarida operatsiyalar ijrosini jadallashtirish uchun AMQga qo’shimcha matematik 

soprotsessor ulanadi); 

     Mikroprotsessor Xotirasi (MPX) – mashina ishining bevosita taktlarida 

bajarilayotgan hisob ishlarida qo’llaniladigan axborotni qisqa muddatga yozib olish va aks 

ettirish (uzatish) uchun xizmat qiladi. Negaki, asosiy xotira qurilmasi (AXQ) doim ham tez 

ishlovchi mikroprotsessor samarali ishlashi uchun zarur bo’ladigan axborot yozish, qidirish 

va hisoblab chiqarish tezligini ta’minlay olmaydi; 

     Registrlar – uzunligi turlicha bo’la oladigan tez ishlovchi xotira uyalari (standart 

uzunligi 1 bayt ga teng va ish tezligi ancha past bo’lgan AXQ uyalaridan farq qiladi); 


 

     Mikroprotsessorning Interfeys Tizimi – ShKning boshqa qurilmalari bilan ulanib, 

aloqa bog’lashni ta’minlaydi; o’z ichiga MPning ichki interfeysi va xotirada saqlovchi bufer 

registrlarni hamda kiritish-chiqarish portlari (KChP) va tizim shinasini boshqarish sxemasini 

mujassam etadi. 

     Interfeys (ingl. interface) – kompyuterda mavjud qurilmalarni o’zaro ulab, ular 

o’rtasida aloqa bog’lash va unumli hamkorligini ta’minlash uchun mo’ljallangan vositalar 

majmui. 


kiritish-chiqarish porti (ingl. IG’O – InputG’Output port) – mikroprotsessorga ShKning 

boshqa qurilmasini bog’lash imkonini beruvchi ulash apparati. 

 

Asosiy Qism



 

 

 



 

 

 



 

 

         Shahsiy kompyuterlar uchun ishlab chiqariladigan integrallashgan va integrallashmagan 

protsessorlar mavjud bo’lib, CPU (Central Processing Unit)-operatsiyalar bajarish uchun bo’lsa 

GPU (Graphics Processing Unit)- grafik ma’lumotlarni tashish uchun kerak bo’ladi. 

       Integrallashgan – CPU va GPU bitta integrallashgan platada joylashgan bo’lib 

yuqoridagi rasmda ham aniq ko’rinib turibdi. Misol uchun oladigan bo’lsak Intel 

kompaniyasining yangi Core iX turkumdagi mikroprotsessorlarida integrallashgan platadan 

foydalanilgan 

       Inntegrallashmagan – CPU va GPU kata integrallashgan platada alohida holatda 

joylashgan bo’ladi. Bu rasmda ham chiroyli misol tariqasida keltirilgan. 

        Endi ularning texnik ko’rsatkichlari haqida fikr yuritsak. Ularni qo’ldan kelgancha 

keltirib o’tsak 

 

  Mikroprotsessorning arhitekturasi; 



  Mikroprotsessorning yadrolar soni (Core); 

  Mikroprotsessorning chastotasi (GHz); 

  Mikroprotsessorning kesh xotirasi (Chache); 

  Mikroprotsessorning o’lchamli texnologiyasi (nm); 

  Mikroprotsessor shinasining chastotasi (FSB); 

  Mikroprotsessor controller bilan bog’lanish tezligi (QPI); 

va boshqalar 

 


 

 

         Mikroprotsessor arxitekturasi – foydalanuvchi nuqtai nazaridan qaraladigan 



mantiqiy tuzilish bo’lib, MP tizimini tuzish uchun zarur bo’ladigan funktsiyalarning 

apparatlar va dasturlar vosita amalga oshirilishiga ko’ra mikroprotsessorda joriy etiladigan 

imkoniyatlarni belgilab beradi. x86(x32) va x64 kabi ifodalarga ko’plab duch kelammiz va 

shu protsesorning arhitektusining belgisi hisoblanadi 

         Mikroprotsessorning yadrolar soni- parallel ravishda ma’lumotlarni qayta 

ishlovchi ko’rsatkichi bo’lib bu qancha ko’ sinli bo’lsa kompyuter ma’lumotlarni tezroq 

qayta ishlashga erishadi. Bu ikkaga karrali ravishda o’sib boradi. Masalan 1,2,4 va hokazo 

         Mikroprotsessorning chastotasi – bu kompyuterning taktik tezligi bo’lib, hozirgi 

kunda GHz larda o’lchanmoqda (operatsiyalar soni / sekund ) sekundiga sodir bo’la 

oladigan amallar soni. Bu ko’rsatkich qancha yuqori bo’lsa ko’p funktsiyali dasturlar va 

o’yinlarda qo’lkeladi.Hozirgi kunda normar chastota 2.5GHz-3.6 GHz atrofida 

qo’llanilmoqda. Lekin odatda bu parametr uncha katta qiymatda ishlamaydi. O’rtacha 

400-1000 MHz qismini ishlatiladi. Bazan esa 100 Mhz ham ishlab turaveradi. 

          Mikroprotsessorning kesh hotirasi – Kompyuter platasidagi yagona sinxron 

ishlovchi hotira qismi bo’lib operatsiyalarning ehtimolligini bashorat qiluvchi va 

opratsiyalarni ketma ketlik algoritmini saqlab turuvchi vazifasini o’taydi. Bu hotira hozirgi 

kunda 3 bosqichdan iborat bo’lib L1,L2 va L3 deb belgilanadi. Optimal variant L2 bosqich 

2MB L3 bosqich esa 4-6MB bo’lib kelmoqda. 

          Mikroprotsessorning o’lchamli texnologiyasi – Bu bo’lim protsessorning 

quvvat sarflaydigan parametrini ifodalab uning mikro ko’rinishdagi holati haqida ahborot 

beradi.Masalan hozirgi kunda 40-9 nm lik ashyolardan foydalangan holda 

mikroprotsessorlarni yasab kelishmoqda. 



 

          Mikroprotsessor shinasing chastotasi – Bu protsessorni controller va RAM bilan 

bog’lovchi transport hisoblanadi. Ko’zga ko’ringan holatlari 1333MHz 2666 MHz. 

           Mikroprotsessor va controller va boshqa mikrosxemalar bilan bog’lanish 

tezligi- Parallel polosali uzatish liniyasi bo’lib ma’lumotlarni Core-Core va Core-Chipset 

yo’nalishda tashiydi Hozirgi kunda 5.6-25.6 GT/s normal hisoblanadi. 

 

           Intel, AMD ,Motorola kompaniyalari ozlarining turi hil mikroprotsessorlarini 



ishlab chiqarmoqda. Yetakchilari Intel va AMD bo’lib hozirda juda kuchli protsessorlari 

mavjud. Intel firmasining Celeron, Pentium, Core iX ,Xeon markali ;AMD firmasining 

Ryzen, Athlon, A-Series, G-Series, R-Series, Epyc va shu kabilari. 

             

 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

Endi birorta Intel protsessorini ko’rib chiqsak misol uchun Intel Core i9 9900 seriyasi 



10 yadroli, 3.5 GHz va max 4.4GHz lik CPU, 19.25 MB smart kesh hotira, QPI 8GT/s, 

Quvvati 165 W. Arxitekturasi x86 x64 

 

AMD firmasining AMD Ryzen Threadripper 3990x markali protsessorini ko’rib chiqsak 



Yaderlar soni-64 ta, Potokar soni 128 ta, bazaviy chastota-2.9 GHz, max chastota–4.3GHz 

L1=4MB, L2=32MB,e’tibor bering L3=256MB(AMD EPYC 7742 da ham shunday), shina 

chastotasi=3200MHz, arxitekturasi x32 x64 . Bu firmaning yana bir a’zosi bo’lmish AMD 

EPYC 3000 bir hususiyati bilan lol qoldiradi. Uning integrallashgan tizimi yordamida 

e’tibor bering 4 kanalli (DDR4) 1TB gacha RAMni qabul qila olar ekan, bu shunchaki 

mo’jiza. 

                 

 

    AMD EPYC 3000 



                            

 

 



 

 


                                                                                                    Hakimjanov Ne’matulloh     

   


 

Xulosa 


Men ushbu Mustaqil ishni bajarish davomida kompyuterning ba’zi texnik                                

ko’rsatkichalarini nimaga ishlashini o’rganib oldim. 

 

 

 



Foydalanilgan Adabiyot va internet sahifalari 

1. 


www.tami.uz

 

2. 



https://www.amd.com/ru

 

3. 



https://ark.intel.com/content/www/ru/ru/homepage.html

 

4. 



www.google.com

 

 



Download 1.25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
O’zbekiston respublikasi
maxsus ta’lim
zbekiston respublikasi
davlat pedagogika
o’rta maxsus
axborot texnologiyalari
nomidagi toshkent
pedagogika instituti
texnologiyalari universiteti
navoiy nomidagi
samarqand davlat
ta’limi vazirligi
toshkent axborot
nomidagi samarqand
guruh talabasi
toshkent davlat
haqida tushuncha
Darsning maqsadi
xorazmiy nomidagi
vazirligi toshkent
Toshkent davlat
tashkil etish
Alisher navoiy
Ўзбекистон республикаси
rivojlantirish vazirligi
pedagogika universiteti
matematika fakulteti
sinflar uchun
Nizomiy nomidagi
таълим вазирлиги
tibbiyot akademiyasi
maxsus ta'lim
ta'lim vazirligi
bilan ishlash
махсус таълим
o’rta ta’lim
fanlar fakulteti
Referat mavzu
Navoiy davlat
haqida umumiy
umumiy o’rta
fanining predmeti
Buxoro davlat
fizika matematika
malakasini oshirish
universiteti fizika
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
jizzax davlat
tabiiy fanlar