Mamasoli jumaboyev

Muhammad АН
(1942- yilda tug ‘ilgan)
Shoir, adib, o lim , ta rjim o n , jurnalist, r ah b a r M u h a m ­
m a d AH ( A h m e d o v M u h a m m a d a l i ) A n d ijo n farzandi. U 
1942-yilda B o ‘z tu m a n id a tavallud topgan. 0 ‘rta m aktabni a ’lo 
b a h o l a r b ila n t a m o m l a g a n M u h a m m a d Ali 0 ‘z b e k is t o n
y o z u v c h i l a r u y u s h m a s i n i n g t a v s iy a s i b i l a n
M o s k v a d a g i
A dabiyot institutida tahsil oladi. U o ‘z m e h n a t faoliyatini 
G ‘afur G ‘u lo m nom idagi A dabiyot va s a n ’at nashriyotida 
m u h a r r i r l i k d a n b o s h la y d i. S o ‘n g ra shu n a s h r i y o td a b o s h
m u h arrir; 0 ‘z bekiston yozuvchilar uyu sh m a sid a M a rk a z raisi; 
X alqaro „ O ltin m e ro s “ j a m g karm asi raisi; ayni pallada esa 
xalqaro A m ir T e m u r j a m g 'a r m a s in in g raisi sifatida faoliyat 
k o ‘rsatib kelm oqda.
B olalik h a q id a a s a r y o z m a g a n q a la m k a s h b o l m a y d i .
M u h a m m a d Ali h a m aslida k a tta la r a d a b iy o tin in g vakili 
b o ‘lishiga q a ram ay, bolalarni sam im iy sevadi, e ’zozlaydi va 
o ‘zining bir q a to r asarlarini e rtam iz kelajagi b o ‘lgan k ichkin­
toylarga bag‘ishlagan.
B o l a l a r u c h u n i jo d q i l a d i g a n q a l a m k a s h u l a r n i n g
dunyoqarashlarini, pedagogik-psixologik xususiyatlarini yaxshi 
bilishi kerak. Boshqacha ibora bilan aytganda, bolalar mavzusini 
yoritish, bolalar u c h u n asar yozish ijodkordan katta m as’uli- 
yatni talab qiladi. Bunday xususiyatlar M u h a m m a d Alida bor. 
Adib  zining tarixiy mavzuga bag‘ishlangan „B oqiy d u n y o “ 
(s h e ’riy r o m a n ) , „ U l u g ‘ s a lta n a t" , „ S a rb a d o rla r“ , „A badiy 
sogkin ch la r“ nom li rom anlarida bolalarning yorqin obrazlarini 
chizib berdi. Ayniqsa, bu ,,Ulug‘ saltanat“ tarixiy asarida yaqqol 
k o ‘zga tashlanadi. Biz u n d a M u h a m m a d Sulton, Xalil Sulton, 
M ir z o U l u g ‘b e k singari s h a h z o d a l a r n i n g b o la lik d a v rla ri 
tas v irla n g a n sa h ifa la rn i k o ‘ram iz. „ B o q iy d u n y o “ s h e ’riy
267

---

ro m a n id a esa q a h ra m o n yigit F a rh o d n in g bolaligi tasvirlari, 
ayniqsa, uning ismi m a ’nosining yangicha talqinda berilishi ju d a
qiziqarli va ibratlidir.
Shoirning bolalarga bag‘ishlangan s h e ’r va afsonalari ham
m avzularning rang-barangligi bilan ajralib turadi. Adib bolalar 
u c h u n asar yozganda bolalar xa rakterining o ‘ziga xosligini 
u nutm aydi. Bolalar h a r narsaga hayrat bilan boqadilar, h a m m a
narsa ularga qiziq tuyuladi. U la r h a r b ir narsani ilk bor 
k o ‘radi, h a r bir narsaga qarab d u n y o n i o ‘zicha ilk b o r kashf 
eta boradi, b u n d a n beqiyos quvonadi. Shoir a na shu kashfiyotni 
tasvirlashga harakat qiladi.
,,B o‘t a lo q “ s h e ’rida b o ‘talog‘iga boqib quvon g a n , atrofida 
parvona b o ‘lgan bolakay obrazi chiziladi. Bolaga, ayniqsa, 
b o ‘ta lo q n in g lo ‘k - l o ‘k e tib c h o p is h i, u n g a ,,c h o ‘k - c h o ‘k!“ 
deyish j u d a yoqadi, uning o ‘zi h a m birga chopishga tayyor. 
Bo‘taloq h a m bolaning m ehrini sezadi. S h e ’rda „ lo ‘k - lo ‘k, 
c h o ‘k - c h o ‘k “ s o ‘zla rin in g ta k ro rla n is h i s h e ’rga ajoyib ruh 
bag‘ishlagan. S h e ’r ju d a jozibali va hayotiy chiqqan:
B o‘talo g ‘im yayraydi,
Y an to q b ersam , chay n ay d i.
Y am -y ash il o 'tlo q la rd a
L o ‘k -lo ‘k c h o p ib o ‘ynaydi.
B o‘ta lo g ‘im , кУ к-кУ к,
L o ‘k illam a, c h o ‘k -c h o ‘k!
Bo‘talo g ‘im to ‘ysin deb 
B arra o ‘tla r tu ta m a n .
A garda qasd q ilsa m -c h i,
U n d a n o ‘zib ketam an!
B o‘talo g ‘im , lo ‘k -lo ‘k,
L o 'k illa m a , c h o ‘k - c h o ‘k!
M u h a m m a d Ali o ‘z s h e ’rlariga k o ‘p h o lla rd a tabiat m a n -
zaralarini, h ayvonot o la m in i, o ‘t - o ‘lanlarni m avzu qilib oladi. 
Bu esa s h e ’rlarga tabiiylik baxsh etadi. „ S h u d r in g “ , „ Z u b -
t u r u m “ , , , K u n g a b o q a r “ , ,, Q o ‘z i c h o q u kabi s h e ’r l a r a n a
s h u n d a y la r sirasiga kiradi. Bu s h e ’rlarda d a s ta w a l ona sin in g
gapiga kirm ay, kasal b o ‘lib qolgan, keyin peshanasiga z u b - 
t u r u m bargini q o ‘y g a n d a n s o ‘ng sog‘aygan bola, shudringga
268

---

c h o ‘m ilgan b o g ‘, o ‘tlo q d a „ o la m d a ne g a p la r b o r “ ligidan 
b e x a b a r sakrab y u rgan b e g u n o h q o ‘z ic h o q tasvirlanadi.
S hoirning k o ‘p s h e ’rlari kichik bolalarga bag‘ishlab yozil- 
ganligi bilan m u h im tarbiyaviy aham iyat kasb etadi. Bunga misol 
qilib „ V a g o n la r“ , „ M a k ta b im iz hovlisi“ , „Y igirm a t o ‘qqiz 
d o ‘stim iz“ kabi s h e ’rlarni aytib o ‘tish m um kin. „ S h u d rin g “ 
s h e ’riga e ’tibor be ring:
BogMmizga b ir qarang,
G u l o childi ran g -b aran g .
T o n g d a sh u d rin g tu sh ib d i,
G ulga ch iro y q o ‘shibdi.
B o g 'd an nari poliz bor,
U n d a q o v u n -ta rv u z bor.
Q o v u n la r k a tta -k a tta ,
Y ozda keling, albatta!
O nalarni ulug‘lovchi „ O n a m la rn in g bayram i“ s h e ’ri bay- 
r a m m u n o s a b a ti b ila n x o n a d o n d a yuz b e rg a n q u v o n c h li 
kayfiyat haqida. Bolaning nazarida b u tu n tabiat aziz onajonini 
qutlug1 ayyom bilan qutlashga shaylangan. Q ushlar hovlini 
toMdirib uchib yurishibdi, ariqlarning labida h a m o ‘t - o ‘lanlar 
k o ‘karib chiqibdi, o p p o q b o d o m esa, gullarga k o ‘milgan shoxini 
k o ‘z - k o ‘zlab, d a rc h a d a n onajonisi xonasiga „ q o ‘l“ c h o ‘zib 
turibdi... Bayramga bolaning h am sovg‘asi bor: u o ‘nta „ 5 “ olib 
q o ‘ygan!
M u h a m m a d A lin in g xalq a fs o n a lari a s o sid a y a ra tg a n
„ N in a c h i haqida e rta k “ , „ U c h oltin g ‘isht“ , „Sirli qushlar“ 
nomli asarlari h a m diqqatga sazovordir. „ N in a c h i haqida e rta k “ 
xalqimiz orasida q a d im d a n m a s h h u r boMgan „ K im z o ‘r “ degan 
a fs o n a n i e sla tad i. A sar q a h r a m o n i — N i n a c h i. Q ish kirib 
q o lg a n in i s e z m a g a n uysiz-joysiz N i n a c h i qayga b o ris h in i 
bilmay, „xazon c h o ‘pni hassa qilgancha" y o i d a ketardi. M uz 
ustidan o ‘tayotib, oyog‘i toyib ketadi va q u y r u g in i sindirib 
q o ‘yadi. U bu falokatdan qattiq ozor с he kadi va M uzga, sen 
z o ‘r eka n sa n , deydi. M uz esa, m en z o ‘r e m a s m a n , agar 
z o ‘r b o ‘lsam, Q uyosh eritib yuborarm idi, Q uyosh z o ‘r, deydi. 
N i n a c h i s o ‘ng Q u yoshga, u n i berkitolgan Bulutga, uning 
bag‘rini teshib o ktgan Y o m g ‘irga, keyin y o m g ‘ir ipiga osilib 
yerga tushib, uni shim ib olgan Yerga, ye m i teshib c h iqqan 
Maysaga, uni bosib keta olgan Otga va nihoyat uni m inib olgan
269

---

O d a m g a k e la d i... 
S h o i r a d o la t q i d ir ib y u r g a n N i n a c h i
sarguzashtini j u d a jonli va qiziqarli tasvirlaydi, o ‘qiganda tabiat 
m anzaralari o ‘quvchi k o ‘z o ‘ngidan bir-bir o ‘tadi.
„ U c h oltin g ‘ish t“ afsonasini sh o ir o ‘z o tasid a n eshitgan. 
Voqea j u d a qiziq va ibratli. U c h a k a-uka — T o ‘n g ‘ich, 0 ‘rtan- 
cha , Kenja u zoq safarga c hiqishib u c h ta oltin g ‘isht topib 
oladilar. H a r biriga b itta d a n g ‘isht t o ‘g ‘ri keladi. Biroq nafs 
t u z o g i g a tu sh g a n T o ‘ng ‘ich bilan O 'r t a n c h a fitna uyushtirib, 
K enjani o ‘ld irm o q c h i b o ‘ladilar va uni ovqat olib kelishga 
yuboradilar. Kenja ovqat olib kelib dasturxonga q o ‘yayotganda, 
boshiga g ‘isht bilan urib o ‘ldiradilar. Keyin x ursand b o ‘lib, 
ovqat yeyishga tutinadilar. Va shu z a h o tiy o q til t o r tm a y o l a ­
dilar, c h u n k i Kenja u c h ta g ‘ishtning h a m m a s in i o ‘ziga o lm o q -
chi b o ‘lib, akalari ovqatiga p in h o n a z a h a r q o ‘shgan edi... Shoir 
b u afsonasida inoqlik, h a m jiha tlikni u lu g ‘laydi, o c h k o ‘zlik, 
nafsga berilishni qoralaydi. Asarni o ‘qib c h iq q a n o ‘quvchi 
s a d o q a t- u ixlos yoNini tutish, halol b o i i s h kerakligi, ezgu 
ishlarda birlashish lozimligi, y o m o n lik qilish asil insonning 
ishi emasligini anglaydi, yaxshilikning um ri u z u n , y o m o n -
likning esa davri qisqa, de ga n h a q iq a tn in g boqiyligini tu sh u n ib
yetadi.
„Sirli qushlar“ shoirning hind xalq afsonalaridan ilh o m - 
lanib yozgan asaridir. U n d a halollik, fidoyilik, chin insoniylik 
sifatlari ulug‘lanadi.
0 ‘zbekiston Xalq yozuvchisi, Davlat m ukofoti sovrindori 
M u h a m m a d Alining bolalarga atab yozgan s h e 'r va afsonalari 
yosh kitobxonni ezgulik va yaxshilikka chorlaydi, ularni chin 
inson qilib tarbiyalashda, Vatanga sadoqatli boMishda xolisona 
xizmat qiladi.