M. Y. Ayupova

s,  sh,  x,  p,

  /, 

к

) 

ustida,  s o ‘ng jarangli  undosh  tovushlar 

(v,  z , j ,   b,  d,  g)

  ustida  ishlanadi. 

Bu  tovushlar  b o ‘g ‘in  va  s o ‘zlarda  m u s t a h k a m la n a d i.  Bu  m a sh q la r  o v o z  

balandligi, ovoz  kuchini  va ovoz tem b rin i  rivojlantirish va  m u s ta h k a m la s h  

ishi  bilan  birga  olib  boriladi.

L o g o p e d i k   i s h n i n g   bu  b o s q i c h d a   h o s i l   q i l i n g a n   j a r a n g n i  

m u stah k am lash ,  bir  tekis  va  tinch,  kuchli  va  b a la n d ,  toza  va  ja ra n g li 

ovozni  hosil  qilishga  muvaffaq  b o ‘lish  kerak.

Bu,  d e m a k ,   b o ‘g ‘izi  d efo rm a tsiy a g a   u c h r a g a n ,   un  p a y c h a l a r i d a  

chandiqlar b o 'lg a n   bolani  hosil qilingan  o v o z d a n   foydalanishga,  o v o z n in g  

tabiiy  jarangini  aniqlab,  uni  rivojlantirish,  y a ’ni  ovozn in g   b a lan d lig in i, 

ovoz  kuchini  va  ovoz  tembrini  rivojlantirishdir.

Í.  Ovoz  kuchini  rivojlantirish.

Ovoz  kuchi  un  paychalari  ostidagi  h a v o   b o s im in in g   darajasiga  va  u n  

paychalarining  zichligiga  bogliq.

Ovoz  kuchini  o ‘zgartira  bilish  —  n u t q n i n g   ifodalilik  v o sita la rid a n  

biridir.  Bolani  balan d   ovozda,  lekin  b a q ir m a s d a n ,  an iq ,  ovozning  k u c h in i 

sekin-asta  o 'z g a rtirg a n   holda gapirishga,  b a l a n d   o v o zd an   o ‘rta  va  s e k in  

ovozga  o ‘tish,  va  aksincha,  o ‘tishga  o 'r g a n i s h   lozim .

2.  Ovoz  balandligini  rivojlantirish.

Ovoz balandligini  o ‘zgartirish  n u tq n in g   ifodalilik vositalaridan  biridir.

Ovoz  balandligi  ton  melodikasini,  ya’ni  ovozni  baland  va  past  qilishni 

yaratadi. Ton  melodikasi so‘zgahis-tuyg‘u va fikr ifodasini beradi:  m u h o k a m a  

qilish,  xafa  b o lis h ,  g ‘azab,  befarqlik,  m u h a b b a t,  hayratlanish  va  boshqalar.

O vozning  bu  modulatsiyalari  nutq  in to n a tsiy a sin i  yaratadi,  n u t q n i  

ifodali  va  em o tsio n a l  qiladi.

O voz  b a la n d lig in i  rivojlantirish  u c h u n   o v o z   d ia p a z o n i  ( h a j m i n i )  

kengaytiruvchi,  ovoz  egiluvchanligini,  m o d u la tsiy a sin i  rivojlantiruvchi, 

ya'n i  ovoz  te m b rin i  rivojlantiruvchi  m a s h q l a r   bajariladi.

3.  Ovoz  tem b irin i  rivojlantirish.

Ovoz  te m b ri  o g liz  —  burun  —  h iq ild o q   r e z o n a to rin in g   faoliyatiga, 

tuzili-shiga  va  funksiyasiga  bog‘Iiq.

---

Fonatsiya ja ra y o n id a   hiqildoq  va b o ‘g ‘iz  o ‘rtasida,  yum sh o q   tanglay 

va  b o ‘g ‘iz  o ‘rtasida  y a q in   funksional  aloqa  m av ju d   b o l a d i .   Y u m sh o q  

ta n g la y   h o la tin in g   b i r   o z g in a   o ‘zgarishi  h a m   re fle k to r  ravishda  u n  

p a y c h a l a r i   h o l a t i n i n g   o ‘z g arish ig a  o lib   k e l a d i .  Y u m s h o q   ta n g la y  

retseptorlari  b o sh la n g ‘ich  m a y d o n   bo‘lib,  ovoz  a p p a ra tin in g   q o ‘zg‘ashi 

va  fonatsiya ja ra y o n id a   s h u   retseptorlardan  b oshlanadi.

O g ‘iz  -   b u ru n   -   h iq ild o q   rezonatorining  b a rc h a   qismlari  o ‘zaro 

m u v o fiq   h o ld a   i s h l a g a n i d a   ovoz  jarangli,  te k is ,  a n iq ,  m u s ta h k a m , 

egiluvchan  va  c h id a m li  b o ‘ladi.

Ovoz  tem bri  u stid a  ish  olib  borish  vaqtida  logoped  oldida  quyidagi 

vazifalar  turadi:

1)  ovoz jarangini  hosil  qilish;

2) b o ‘yin va b o ‘g ‘iz  m uskullarini bo'shashtirish y o ‘li  bilan  to m o q n in g  

va  ovozning  qismini  y o ‘qotish;

3) ovoz chiqarish u c h u n  t o ‘siq boMayotgan jagMaming qisilgan holatini 

yo'q otish;

4)  ovozning  tekisligi,  t u r g ‘un!igi  va  egiluvchanligini  hosil  qilish  (har 

q a n d a y   ovoz  k u c h id a ,  o v o z   balandligida  va  uzunligida  bir  xilda  ovoz 

chiqarish);

5)  ovozning chidam liligini  hosil  qilish,  y a ’ni  ovoz  yuklamasi  q a n c h a  

d a v o m   etishidan  q a t ’i  n a z a r  jarangli  sifatini  saqlash.

111  bosqich  —  o v o z  hosil  qilish jarayonini  avtom atizatsiya  qilish.

Bolalarda ovozni  hosil  qilish  va  rivojlantirish  bo*yicha olib boriladigan 

logopedik mashg‘u lo tlam in g   11  va  III  bosqichlarini bir-biridan qat’iy ajratish 

qiyin,  chunki ovoz hosil qilish avtomatizatsiyasi  II  bosqichdayoq boshlanadi.

111  bosqichning  asosiy  vazifasi  —  ovozni  b o la n in g   kundalik  nutqiga 

am aliy jihatda kiritish,  b o la n i  baland, jarangli o v o z d a n  erkin, z o ‘riqishsiz, 

t o l i q i s h s i z ,   t o v u s h l a r n i   a n i q   ta la ffu z   q ilg a n   h o l d a   fo y d a la n is h g a  

o ‘rgatishdir.

Bolalar bilan  o 'tk a z ila d ig a n   mashgkulotlarni  bolalarning  yosh  va  in- 

dividual  xususiyatlarini hisobga olgan holda tuzish zarurdir.  M ashg'ulotlar 

em o tsio n al,  yorqin,  o b razli,  k o ‘rgazmali,  yengil  va  tu rli-tu m a n   bo'lishi 

kerak.

Bu  bosqichda  quyidagi  mashqlar  o'tkazilishi  m um kin:

1)  o ‘nliklarni  b a la n d   va past  ovozda,  tezlashtirib boriladigan tem p d a, 

k u ch   bilan  va  kuchsiz  san ash ;

2)  m aqollar,  t o p i s h m o q l a r ,  te z  aytishlarni  o v o z n in g   balandligini, 

kuchini,  m odulatsiyasini  o ‘zgartirib,  turli  intonatsiyalardan  foydalangan 

h o ld a   nutq  te m p in i  te z lash tirib   borib  talaffuz  qilish;

3)  s h e ’r,  m a tn la rn i  yod  olish;

4)  masallarni  o ‘qish  va  yod  olish;

5)  xalq  e rta k la m i  o ‘qish  va  gapirib  berish,  rollarga  b o ‘lib  o ‘qish  va 

gapirish;

---

6)  lokavet  tanlangan s h e ’r va m atnlarni ovoz c h iq a rib  o ‘qish va gapirib 

berish;

7)  berilgan  m avzu  b o ‘yicha  erkin  hikoya  va  r a s m la rg a   qarab  hikoya 

tuzish.

O v o z   b u z ilish la rin in g   o ld in i  o lis h

Ovoz buzilishilari,  k o ‘pin ch a ovozdan  n o t o ‘g ‘ri  foydaianish  natijasida 

va k o 'p  hollarda katta ovoz yuklamasi bilan b o g ‘liq b o l g a n   kasb kishilarida 

h a m d a   qo'shiq  aytuvchilarda  uchraydi.  S h u n in g   u c h u n   o v o z d a n   doim iy 

ravishda  foydalanuvchi  kishilar  ovoz  hosil  b o i i s h   aso slarin i  bilishlari  va 

o v o zd an   foydalanishga  o d d iy   k o ‘nikm a!am i  e g allag an   b o lis h la r i  lozim.

Bolalik yoshidan ovozning xiriliashi, asosan, o v o z n in g  h a d d a n  tashqari 

z o ‘riqishidan  kelib chiqadi.  Buning oldini olish  u c h u n   b o la n in g  baqirishga 

m a jb u r qilmaslik va shu  bilan  birga  b o laning  h a r  q a n d a y   baqirishiga ham 

javob  bermasligi  kerak.

M aktabgacha  tarbiya  va  m aktab  yoshidagi  b o la la r n in g   k o ‘pchiligida 

ovozn in g  xiriliashi  kuzatiladi.  Buning sababi  —  n u t q d a   va  ash u la aytishda 

n oto 'g 'ri  foydalanishdir.  O kqituvchining baland va q a ttiq   ovoz bilan gapirib 

o 'q u v c h ila rg a   shaxsiy  n a m u n a   k o ‘rsatish  n a tija s id a   o ‘q u v c h ila r  ham 

s h u n d a y   baland  va  qattiq  ovozda  javob  berishga  o d a tla n a d ila r .  Bu  ovoz 

buzilishlarini  kelib  chiqishi  uchun  birinchi  turtki  b o l a d i .

O d a t d a ,  o v o z n in g   k u c h i  b ila n   h u r m a t g a ,   i n t i z o m g a   erishishga 

intilayotgan  o ‘qituvchi  bu  narsalarga  hech  q a c h o n   e ris h a   olmaydi.

Bolalarni gavdani  t o ‘g ‘ri  tutishga o ‘rgatish  lozim   va gavdani  tutishdagi 

kamchiliklarini  y o ‘qotish  m uhim d ir.  C h u n k i  bu  k a m c h ilik la r  nafas  va 

o voz  muskulaturasini  z o ‘riqish  holatini  keltirib  c h iq a r a d i  va  bu  ham  

ovoz  buzilishiga  olib  keladi.

O v o zd an   n o t o ‘g ‘ri  foyd alan ish n in g  sababi  n o t o ‘g ‘ri  rahbarlik  ostida 

x o rd a   q o kshiq  aytish  yoki  o ‘qish  h a m   b o l i s h i   m u m k i n .   T o ‘g ‘ri  q o ‘shik 

aytish  ovoz va  nutqni  tarbiyalash  va  rivojlantirish  u c h u n   k a tta  aham iyatga 

ega.  Q o 'sh iq  aytish  estetik  h is-tu y g 'u   va j a m o a   a lo q a la r in i  rivojlantiradi. 

Q o ‘shiq  aytish  salo m atlik   u c h u n   h a m   foydalidir:  c h u n k i   q o ‘shiq  aytish 

v a q t i d a   n a f a s   o l i s h   i n t e n s i v   b o M a d i ,   n a f a s   m u s k u l a t u r a s i  

m ustahkam lanadi,  yurak  faoliyati  va  m o d d a la r a lm a s h in u v i  yaxshilanadi. 

A gar  q o ‘shiq  aytish  bola  u c h u n   jis m o n iy  j i h a t d a n   q iy in   b o ‘lsa,  uni  o ‘z 

vaq tid a  shifokorga  k o ‘rsatish  lozim .  C h u n k i   b u   tu rli  kasalliklarning 

natijasi  b o l i s h i   m u m k in .

M u ta ts io n   d a v r   o t a - o n a l a r   va  o ‘q i t u v c h i l a r n i   b o la la r g a   t o ‘g kri 

m u n o sa b a td a   b o ‘lishlarini  talab  qiladi.  B unda  o v o z  diap azo n irtin g   kuyi 

r e g i s t r i d a   o v o z   m a s h q l a r i   o ‘t k a z i s h   l o z i m .   B u  d a v r d a   o v o z d a  

buzilishlarining  kelib  chiqishi  e h tim o li  0‘q itu v c h i  e ’tib o r id a n   c h e td a  

qolmasligi  zarur.

Ovoz  buzilishlari ni  oldini  olish  u ch u n   o v o z d a n   ta b iiy   n u tq   registrida,

---

tabiiy d ia p a z o n d a  va  o ‘rtach a b alan d lik d a  foydalanish prinsipial jih a td a n  

zarurdir.

O v o z   o ‘z  k u c h i   va  b a l a n d i l i g i   j i h a t d a n   i n d iv id u a l  fiz io lo g ik  

im k o n iy a tla rd a n   oshmasligi  kerak.

O v o z d a n   foydalanish  xarakteri  va  u n g a  b ah o   berish  kishilar  bilan 

aloqa m u n o s a b a ti u c h u n  m u h im d ir.  C h u n k i ovozning ifodalilik darajasiga 

qarab  o d a m n i n g   ruhiy  holatini  aniqlash  m u m k in .

T e k s h iris h   u c h u n   sa v o l  v a   to p s h iriq la r:

1.  Ovoz  hosil  bo'lishining anatomik-fiziologik  mexanizmini  yoritib  bering.

2.  Ovoz tushunchasiga  ta’rif bering.

3.  Ovozning  akustik  xususiyatlari  nimalardan  iborat?

4.  Bolalarda  ovoz  qanday  rivojlanadi?

5.  Bolalarda  mutatsiya  davri  qachon  boshlanadi?  Mutatsiya  davri  haqida 

tushuncha  bering.

6.  Ovoz buzilishlarining  umumiy  tavsifini  yoriting.

7.  Funksional  ovoz buzilishlarining sabablarini  ayting.

8.  Organik  ovoz  buzilishlarining sabablarini  ayting.

9.  Bolalar  nutq  bog‘chasiga  borganingizda  mashg‘ulotlarda  bolalar  ovozini 

kuzating.

10.  Ovozni  tiklash  bo‘yicha  Ye.S.  Almazova  metodikasi  necha  bosqichdan 

iborat?

11.  Ovoz  tiklashning  tayyorlov  bosqichi  vazifalarini  nimalardan  iborat?

12.  Ovoz tiklashning  asosiy  bosqichi  vazifalari  nimalardan  iborat?

T a y a n c h   tu s h u n c h a la r :

1.  Afoniya  (a  -   grekcha  "phone"  -   tovush,  ovoz)  -   ovozning  yo'qligi.

2.  Apatiya  (grekcha  "apatheia"  -   sezgining  yo‘qligi)  ‘  emotsional  iroda

sferaning buzilishi.

3.  Disfoniya  (dis  -   grekcha  "phone"  -   ovoz)  ovozning  qisman  buzihshu

4.  Laringoskopiya  -   maxsus  asbob yordamida  halqumni tekshirish.

5.  Negativizm  (lotincha  "negativus"  —  imkor  etish)  —  ba  zi  bir  psixik 

kasalliklarining  belgisi.

6.  Rifoniya  (grekcha  "rhis  (rhinos)  -   burun,  "phone"  -   ovoz)  -   burunli

ovoz.

7.  Fonatsiya  (grekcha  "phone")  — ovoz,  tovush.

8

.  Foniatriya (grekcha phone -  tovush, ovoz;  "iatreia" -  davollash) -  ovozni 

davollash.

9.  Fonosteniya  -   ovozning  cliarchashi.

---