M. Y. Ayupova



Download 12,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet68/98
Sana25.07.2021
Hajmi12,49 Mb.
#128615
1   ...   64   65   66   67   68   69   70   71   ...   98
Bog'liq
Logopediya Ayupova

1— sensor afaziya;  2 -a k u stik o - 

mnestik  afaziya.


Fleksiylar,  q o ‘s h im ch alam in g  t o v u s h   tarkibi  bir turliligi  va  u l a r   n u tq  

o q im id a h a r  xil o ‘zakli s o ‘zlam ing t o v u s h  tarkibiga q ara g a n d a  b i r m u n c h a  

te z -te z   qaytalanishi  sababli,  sensor a faziy ad a  s o ‘zning o ‘z a k   q is m i,  y a ’ni 

s o 'z n in g   leksik-sem antik  qismi  qiy in ch ilik   bilan  o ‘zlashtiriladi,  b u n i n g  

natijasida  p r e d m e tn in g   o ‘zaro   m u n o s a b a t i   buziladi  ( m a s a la n ,  o l c h a -  

to s h c h a -k u lc h a ).  Biroq,  s o ‘zning  k a teg o rial  m u n o sa b a ti  q a b u l  qilishi 

m u m k in ,  m asalan, bem orlar''qo*ng‘iro q ch a" s o ‘zini eshitib, ”b u   k ic h k in a  

bir  narsa,  lekin  nimaligini  b ilm ay m an "  deyishi  m u m k in .

A y rim   h o llard a,  m iyaning  ik k ala  c h a k k a   b o ‘lagi  ( o ‘ng  va  c h a p )  

zararian g an d a,  m urakkab  ak u stik -g n o stik   afaziyaning  k o ‘rinishi  a k u stik  

agnoziya  bilan  uyg'u nlashib  yuzaga  keladi,  nafaqat  fo n e m a tik   e s h itu v  

buziladi,  balki  ovoz  tem bri,  nutq  o h a n g in i  eshitib  farqlash  h a m   b u z ila d i, 

nutqsiz tovushlar farqlanmaydi: q o ‘n g ‘iroqlar, gudoklar, q o g ‘o z  shitirlashi, 

quyilayotgan  suv  ovozi  va  shu  kabilar.

Ekspressiv nutq  buzilishi.  A kustik-gnostik sensor afaziyada  fo n e m a tik  

e shituvning  buzilishi,  eshitiluvchi  n u t q n i n g   tu rg ‘un  idrok  qilin m aslig i 

sababli  o ‘z  nutqi  ustidan  eshituv  n a z o ra ti  buziladi.  B u n in g   n atijasida 

n u tq d a   k o ‘pgina  literal  va  verbal  p a rafaziy alar  kelib  ch iq ad i.  Insult  yoki 

t r a v m a d a n   s o ‘ng  e rta  b o sq ic h la rd a   b e m o r   n u tq i  a tr o f d a g i l a r   u c h u n  

b u tu n ia y   tu sh u n arsiz  bo'lishi  m u m k i n ,   c h u n k i  u  tasodifiy  to v u s h la r , 

b o ‘g ‘i n l a r   va  s o ‘z  b irik m alari  t o ‘p i a m i d a n   tu z ilg a n   va  s h u   tu fa y li 

"jai^onafaziya”  yoki  "nutqiy  b o 'tq a "   n o m in i  olgan.  C h u n o n c h i ,   b e m o r  

M.  "B oshingiz  o g ‘riyaptimi?"  d egan  savolga  "Bir,  biz  b u n i  va  b u   k o ‘p 

yillar,  besh  yil  ilgari  va  yana  oxirgi  y illa r b o ‘ldi.  J u d a   o g ‘riq  b u   b o s h   shu 

qoldi",  d e b  ja vob  bergan.

F o n e m a t i k   e s h itu v n in g   b u z ilis h i  t u f a y l i ,  i k k i l a m c h i ,   s o kz l a r n i  

takrorlash  buziladi;  ko‘pincha,  b o sh la n ish id a  s o ‘z  m u s ta h k a m d ir ,  d o i m o  

t o ‘g ‘ri  takrorlanadi,  biroq  uni  d iq q a t  bilan  tinglaganda  va  n av b atd ag i 

takrorlanishga urinilganda, odam  nafaqat  s o ‘zning tovush k o m p o n e n tla rin i 

y o ‘qotadi,  balki  uning  ritm ik -m elo d ik   negizini  h a m   y o ‘q o tad i.

J argonafaziya  davri  1,5—2  o y   d a v o m   etadi  va  a s ta - s e k in   c h u q u r  

a g ram m atizm li  logorreyaga  (sem utqlilik) o ‘tadi.  N utq tiklanishining o ‘rta 

bosqichida  literal  parafaziyalar kam   kuzatilad i,  biroq verbal  p a ra fa ziy a la r 

ko‘p   uchraydi.

E.S.  Beyn  (1964)  va  I.T.  V la se n k o la r  (1972)  verbal  p a ra fa z iy a n in g  

h a r   xil  turlarini  k o ‘rsatdilar.  B ularning  kelib  chiqishi  so ‘z n in g   o ‘xshash 

a k u stik -fo n em atik   strukturasi  singari  u la m in g   sem an tik   tuzilishi  b ilan  

h a m  bog‘liq.  S o ’zning m a ’lum a h a m iy atin i  tanlash kontekstga aso slan ad i. 

M a ’n o  jih a td a n   yaqin so ‘zlar kuchli,  b o tir ,  m a rd ,  q o ‘rq m a s va  h o k a z o l a r  

m a tn d a n   kelib  chiqqan  holda  o 'z i n i n g   a n iq   tanlanishini  ta la b   q iladi. 

N o t o ‘g ‘ri  aloqalar m exanizm ining  buzilishi,  m atndagi  berilgan  h ik o y a g a  

m o s keluvchi  bir so ‘z o ‘miga  ikkinchisining almashtirilishiga o lib   keladi. 

M asalan,  "jom adon" so ‘zi  o ‘miga,  c h u q u r la s h u v  va saqlash  kabi  u m u m i y



belgilarga ega boshqa p re d m e tla rg a  asoslangan holda "shkaf' yoki  "quduq" 

s o ‘zlarini  ishlatadilar. Y ana b ir  nechta misollar keltiramiz:  "Bo‘ri ovchilami 

k o ‘rib  qoldi  va  sipogina  ("sekingina"  o ‘rniga)  b u ta la r  orasiga  berkindi". 

" B o lak ay   (b u zo q ch a)  sigir  atrofida  o ‘ynoqlab,  podachiga  b o ‘ysunmas 

edi".  Akustiko-gnostik afaziyada,  fikmi  ifodalash u c h u n  lug‘at  vositalarini 

tan lash d ag i  nuqsonlar,  sa q la n g a n   ritm ik-m elodik  va  hikoyaning  ohangi 

aso sid a  n a m o y o n   b o l a d i .

S e n s o r  akustik-gnostik afaziyada, belgilangan  funksiyani tekshirishda 

t o ‘g ‘ri  n o m la sh ia r bilan  b ir  q a to rd a ,  so*z  m a ’nosini  tushuntirish  yoki  uni 

iborali  m a tn  orqali  topishga urinishlar kuzatiladi.  M asalan,  "olma" so'zini 

n o m la s h d a :  " N im a   d e s a m   ek a n .  .  .  m e n   yaxshi  bilam an,  bu  nok,  y o ‘q,

n o k   e m a s ,  apelsin,  a p e lsin .................... apelsin  em as,  n o rd o n g in a   olm a.  .

.  .  o ‘r m o n d a   o ‘sadi  va  b o g ‘d a   ham   o ‘sadi”  kabilar  talaffuz  etiladi.

Tiklanishning so ‘nggi  bosqichda birinchi o ‘ringa sen so r afaziya uchun 

o ‘ziga  xos  b o l g a n   a g r a m m a tiz m   chiqadi.  Bu  gap  b o l a k la r i  o ‘rtasidagi 

m uvofiqiikning yo'qligi,  h ik o y a n in g  tugallanmaganligi,  so ‘zlarni  tushirib 

q o ld irish d a,  otlarni  shaxsiy  o lm o sh la r  bilan  alm ashtirishda  o ‘z  aksini 

k o ‘rsatadi.  S ensor afaziyada  k o ‘makchi  va ot  fleksiyl  larini  q o l l a s h   kam 

buziladi.

0 ‘qish  va  yozuvning  buzilishi.  S ensor afaziyali  o d a m   nutqida,  o ‘qish 

jarayonida ko‘pgina  literal  parafaziyalar paydo boMadi, so‘zda urg'u o ‘mini 

t o p i s h   q i y i n l a s h a d i   va  s h u   s a b a b l i   o ‘q i l g a n n i   t u s h u n i s h   h a m  

m urakkablashadi.  Biroq,  s e n s o r   afaziyada,  o lqish  b irm u n c h a   saqlangan 

n u tq iy   funksiya  b o ‘lib  q o la d i,  chunki  u  optik va  kinestetik  nazoratni jalb 

qilish  y o ‘li  orqali  am alga  oshiriladi.

A kustik-gnostik afaziyada yozm a  nutq o ‘qishdan  farqli o ‘laroq  kuchli 

darajada buziladi va fonem atik eshitish  holati bilan bevosita bogMiq b o lad i.

C h u q u r  akustik-gnostik  afaziyada,  insultdan s o lnggi erta bosqichlarda 

n a f a q a t  diktovka  o stid a   y o z u v ,  balki  s o ‘zlarni  k o ‘chirib  yozish  ham  

b u z i l a d i .   B e m o r l a r   o ‘z  n u t q i y   n u q s o n l a r i n i   a n g l a m a g a n   h o l d a ,  

k o ‘chirilayotgan  so*z  o b ra z in i  k o lruv  orqali  eslab  oladilar va  nazoratsiz, 

uni  y o z a   boshlaydilar.  S o ‘zn i  b unday  nazoratsiz  yozishda  ular  "olma" 

s o ‘zidagi  4  ta  h a rf o ‘rniga  o ‘n - o ‘n  ikkita  h arf yozadilar.  Saqlangan  optik 

n a z o ra tn i jalb  qilish,  s e k in -a s ta   so'zning  h arf tarkibini  aniq  ko‘chirishga 

olib keladi, biroq og'zaki  d iktantlarda literal  paragrafiyalar uzoq vaqtgacha 

kuzatilib  turadi.

S e n s o r   akustik-gnostik  afaziyada  hisobning  q o 'p o l  buzilishlari  faqat 

e n g  e r ta   bosqichlarda  kuzatilad i,  ch u n o n ch i,  hisob  so'z larni  takrorlashni 

( h i s o b   o p e r a ts iy a s ig a   k i r u v c h i )   ta la b   e ta d i.  B e m o r l a r   k o ‘r s a tm a n i 

tu s h u n m a g a n   xolda  m isollarni  passiv  k o ‘chirishlari  m u m k in .  Bemorlar 

a rifm e tik  operatsiyalam i  bajara turib,  raqam ni  n o to ‘g ‘ri  yozib qo*yishlari 

m u m k in :  m asalan,  4 + l = 4 + l ;   4 + 1 = 1 5 ;   5 + 2 = 3 .




A k u s tik -m n e s tik   a fa z iy a

Eshitish  va  akustik  eslab  qolish  ja ra y o n i  id ro k   qilish  jarayonining 

t o ‘g ‘ridan  t o ‘g ‘ri  davom i  hisoblanadi,  y a ’ni  s o ‘z n in g   to v u sh   tarkibini 

akustik-m nestik tahlil  qilishdir.  Istalgan tashqi  t a ’sir,  s h u n in g d e k ,  m a ’no 

b o 'y ic h a  aw alg i  so ‘z  bilan  bog‘liq  boMmagan  keyingi  s o ‘zni  eslab  qolish 

m u h i m l i g i   u n g a   d i q q a t n i   q a r a t i s h   a k u s t i k - m n e s t i k   j a r a y o n l a r i n i  

torm ozlaydi  va  chegaralaydi.

Akustik-m nestik  afaziya  chakka  so h alarin in g  o ‘rta  va  o rq a   b o lim la r i 

zararlanishi  natijasida  kclib  chiqadi  (A.  R.  Luriya  1969,  1975;  L.  S. 

Svetkova,  1975)  (25-rasm ).

A.  R.  Luriyaning  hisoblashicha,  b u n in g   neg izid a  e sh itish n in g   yuqori 

darajada torm ozlanganligidan  kelib  chiquvchi  e s h itis h - n u tq iy   xotiraning 

pasayishi  yotadi.  H a r   bir  yangi  s o ‘zni  idrok  qilish  va  an g lash d a  b e m o r 

a w a lg i  so‘zni  y o ‘qotadi.  Bunday  buzilish  b o ‘g ‘in  va  s o ‘zlar  seriyasini 

takrorlashda  h a m   o ‘z  aksini  k o ‘rsatadi.

T u s h u n is h n in g   buzilishi

A k u s t i k - m n e s t i k   a f a z i y a   u c h u n   a l o h i d a   s o ‘z l a r n i   t a k r o r l a s h  

qobiliyatining  (nisbatan  saqlangan)  o ‘rtasidagi  dissotsiatsiya  va  m a ’no 

j i h a t d a n   b i r - b i r i g a   b o g M a n g a n   u c h - t o ' r t t a   s o ‘z l a r n i   t a k r o r l a s h  

im koniyatining buzilishi  xarakterlidir (m asalan,  q o ‘l  - u y   - o s m o n ;  qoshiq- 

k ito b -m u sh u k   va  hokazo).  Bemorlar,  o d a t d a . b i r i n c h i   va  oxirgi  s o ‘zni 

takrorlaydilar,  b irm u n c h a   og'ir  h ollarda  -   berilgan  s o ‘z la r   ichidan  faqat 

b i r s o ‘zni takrorlaydilar va buni b arch a so‘zlami eslab qololmaganliklaridan 

d eb   tushuntiradilar.  Takroriy  eshittirilganda  u la r  yo  s o ‘zlarning  ketm a- 

ketligini yana eslab qololmaydilar,  yoki  ulardan birini  tushirib qoldiradilar.

Eshituv-nutqiy  xotiraning  buzilishi  afaziyaning  b o s h q a   shakllarida 

h a m   kuzatiladi, biroq akustik-mnestik afaziyada nutq iy  xotiraning buzilishi 

a s o s iy   n u q s o n   h i s o b l a n a d i ,   c h t i n k i   f o n e m a t i k   e s h i t u v ,   n u t q n i n g  

artikulatsion to m oni saqlangan b o ‘ladi.  B em orlarda yuqori darajada nutqiy 

faollik  kuzatiladi.  Bu  m uloqot  qiyinchiliklarini  kom pensatsiyalaydi.

L.  S.  Svetkova (1975)  nutqiy q ato rn i  ushlab tu r o lm a s lik   im koniyatini 

faqat  nutq-eshituv xotirasining to rm o zlan g an lig i  b ilan   e m a s ,  balki  uning 

hajm ini  torayishi  bilan  h a m   tushuntiradi.

N u t q i y   m a ’l u m o t n i   e s l a b   q o l i s h   h a j m i n i n g   b u z i l i s h i ,   u n i n g  

torm ozlanishi bunday shakldagi afaziyada  uzu n ,  m u ra k k a b ,  5 — 7 so ‘zdan 

iborat gaplami tushunishda qiyinchilik tu g ‘diradi:  m a ’l u m  p red m et  haqida 

g ap  ketganda,  o d a m  o ‘sha  p red m etn i  k o ‘rsata olm asligi  yoki  berolmasligi 

m u m k in ,  uning  akustik-m nestik  dezorientatsiyasi  y u z a g a   keladi,  2 - 3  

suhbatda qiyinchilik bilan  m o lja l oladi,  m urakkab n u tq iy  vaziyatda "o‘chib 

q o l a d i " ,   d o k l a d l a r ,   m a ’r u z a l a r g a   b o r o l m a y d i ,   m u s i q a   va  r a d i o -  

k o ‘rsatuvlarni  idrok  qilishda  toliqib  qoladi.



A k u s tik -m n e s tik   afaziyaning  ikkinchi  variantida,  optik  afaziya  deb 

n o m l a n u v c h i ,   n u t q n i n g   m a ’n o   t o m o n i n i   e s h itib   e sla b   q o lis h d a g i 

qiyinchiliklar,  p r e d m e t  haqidagi  k o ‘ruv  ta s aw u rlarin in g   susayganligi  va 

kam bag‘allashganligiga bogMiq k o ‘ruv tasaw u rlarin in g  bunday zaiflashuvi, 

o r q a   c h a k k a   boM im lari  e n s a ,  o p t i k - g n o s t i k   b o ‘lim la r  bilan  aralash  

hisoblangani  tufaylidir.

O p tik - m n e s tik  jara y o n la m in g  pasayishi shunga olib keladiki,  p red m et 

haqidagi  k o 'r u v   ta s a w u rla ri  t o ‘la  boMmaydi.  U  yoki  bu  pred m etlarn i 

chizishda u la m i tan ib  olishdagi ahamiyatga ega detallar tushirib qoldiriladi, 

oxiriga  y etk a z ib   chiziimaydi.  C h u n o n c h i  o d a m   choynak  burnini,  x o ‘roz 

tojini  oxirigacha c h izm ay  qoldirib ketishi  m um kin.  Shu  narsa xarakteriiki, 

p r e d m e tla r n in g ,  bir  t o m o n d a n   u la r  u c h u n   o ‘ziga  xos  boMgan  tarafi, 

ikkinchi  t o m o n d a n   s o ‘zning  k o ‘p   m a ’noli  to m o n ig a  bog‘liq  e le m e n tla r 

tashlab k etiladi  (m asalan:  "burun",  "toj").  B e m o r x o ‘roz o ‘rniga q u sh n in g  

noaniq shaklini  chizadi,  ch o y n ak  o ‘rniga q a n d d o n g a  o ‘xshash  biron  narsa 

chiziladi  va  hok azo .

E k s p re s s iv   n u tq   buzilishi

A faziyaning  bu  shaklida  ekspressiv  n u tq ,  ifoda  etish  u c h u n   m u h im  

boMgan  s o ‘z!arni  tanlashdagi qiyinchiliklar bilan  xarakterlanadi.  Akustik- 

m nestik afaziyadagi  singari,  akustik-gnostik  afaziyada ham   nutq o ‘zining 

yaqqol  ifo d a la n g a n   predikativ  xarakterini  saqlab  qoladi.

P re d m e t  haqidagi  ko'ruv ta s aw u rlarin in g  k am bag‘a!ligi,  optik-gnostik 

k o m p o n e n t l a m i n g   zaifligi  sababli  s o ‘z  topishda  qiyinchiliklar  tugMladi. 

S o ‘z  m a ’n o s i n i n g   s e m a n t i k   o ‘z g a rib   ketishi  k o ‘p  m i q d o r d a   verbal 

p arafaziyalar  kelib  chiqishiga,  k a m d a n   kam   literal  alm ashinuvlarning 

ikki  s o ‘zni  birga  q o ‘shilishiga  olib  keladi  (sanchqi  pichoq  sanchoq).

A k u s tik -m n e s tik  afaziyada  n u tq n in g  nom inativ funksiyasini  buzilishi, 

faqat  n o m la sh d a g i  qiyinchiliklarda  n a m o y o n   b o ‘lmay,  balki  o ‘z  nutqida, 

ra s m la r  b o ‘y i c h a   h ik o y a   q ilish d a   va  h o k a z o la r d a ,  s o ‘zlarni  ta n la s h  

jarayonida  h a m   n a m o y o n   boMadi.  Sujetli  rasmlarni  seriyalar  b o ‘yicha 

hikoya qilishda,  sp o n ta n   n u tq d a  o tla r  olm oshlar bilan aralashadi. Akustik- 

m nestik  afaziyada  a g ra m m a tiz m   fleksiyning  fe’l  va ot  bilan  aralashishida 

kuzatiiadi.

A kustik-gnostik afaziyadan  farqli  ravishda,  akustik-mnestik afaziyada 

bayon  e tis h la r  k o ‘pgina  holda  tugallanganligi  bilan  farq  qiladi,  nutqda 

"nutqiy  b o ‘tq a " la r   boMmaydi.

0 ‘q ish   v a   y o zu v n in g   buzilishi

A k u s tik -m n e s tik   afaziyada  og'z aki  n u tq q a   qaraganda  yozm a  n u tq d a  

ekspressiv  a g r a m m a t i z m   k o ‘rin ish la ri  k o ‘p ro q   ishtirok  e ta d i,  y a ’ni 

k o ‘m a k c h ila rn i  aralash tirish ,  s h u n in g d e k ,  feMlar,  otlar  va  o l m o s h la r  

fleksiysini  aralashtirish.  Y o z m a   n u tq n in g   nom inativ  tom oni  b irm u n c h a



saqlangan,  c h u n k i  bem orlarning  s o ‘z  terish,  s in o n im la m i  t a n la s h   u c h u n  

vaqtlari  yetarlidir.

K a m d a n   k a m   akustik  tu r   b o ‘y ic h a   literal  p arafaziyalar  ku zatilad i 

(jarangli  va jarangsiz  fonem alarni  aralashtirish).  Diktovka  o stid a   m a t n n i  

yozishda,  h a tto   ikki-uch so‘zdan  ib o ra t  iboralarni  n u tq -e sh itu v  xo tirasid a 

saqlolm agan bem orlar m a ’lum  darajada qiynaladilar.  B unda u la r iboraning 

h a r  bir  qismini  takrorlashni  iltimos  qilib  m urojaat  qiladilar.

A kustik-m nestik  afaziyada o ‘q ila y o tg a n   m a tn n i  tu s h u n is h d a   m a ’lu m  

qiyinchiliklar  yuzaga  keladi.  Bu  s h u n d a y   tushuntiriladi:  b o s m a   m a t n  

m a ’lu m   uzunlikdagi  gaplardan  tu z ila d i  va  xotirada  o 'q ila y o tg a n   m a t n n i  

saqlab  qolish,  nutq-eshituv  xotirasining  saqlanganligini  ta la b   etadi.

N u tq -e sh itu v  xotirasining  n uqsonlari  arifmetik  m asalalarni  y ech ish d a  

h a m   o ‘z aksini  k o ‘rsatadi.  M asalan,  b e m o r  27  va  35 sonlarini  q o ‘s h ish d a  

2  sonini  yozadi,  "1"  sonini  dilida  saqlaydi,  keyingi  o p e ra tsiy a d a   dildagi 

sonni  q o ‘shishni  unutadi.  "1" sonini,  h a tto  yaqin  atrofga yozib  q o ‘y g a n d a  

h a m ,  u  keyingi  yig‘indagi  "I"  ni  q o ‘shishni  unutadi.

Bu  holda,  akustik-m nestik  a faziy ad a,  nutq -esh itu v   yozuv,  o 'q i s h   va 

hisobni  n o rm a l  amalga  oshirishda  ikkilam chi  qiyinchiliklar  t u g ‘d iradi.

S e m a n tik   a fa z iy a . 

Sem antik  afaziya  bosh  m iyaning  n u tq   b o 'y i c h a  

d o m i n a n t   c h a p   k a tta   y a r i m s h a r l a r n i n g   t e p a   va  e n s a   q i s m l a r i n i n g  

zararlanishi  natijasida  kelib  chiqadi.  Bosh  miya  chap  katta  y arim sh arlari 

te p a -e n s a   qismlarining  zararlanishida  n u tq   m a ’nosi  saqlanadi,  s o ’z n in g  

tovush  tarkibini  izlash  kuzatilm aydi,  n u tq -e sh itu v   xotirasining  pasayishi 

va  fo n em atik   eshituvning  buzilishi  hodisasi  kuzatilmaydi.

S e m a n tik   afaziyada  kerakli  s o ‘zn i  izlashda  yoki  p re d m e tn i  ixtiyoriy 

n o m la sh d a   o'ziga  xos  amnestik  q iy in ch ilik lar  kuzatiladi.  B u n d a ,  leksik 

p a ra d ig m a la rn il  topishdagi  q iy in c h ilik d a ,  b e m o rla r  ish  p r e d m e t n i n g  

funksiyasi va sifatini  ifodalashga sin ta g m a tik  vositalar bilan y o n d a sh a d ila r, 

y a ’ni  bir  so ‘zni  boshqasi  bilan  a lm a s h tirm a y d ila r  (verbal  parafaziy alar), 

balki  so ‘zni  yaxlit  fraza  bilan  a lm a s h tirib   gapiradilar:  "Anovi  b o r - k u , 

yozadigan  narsa.  .  .  "  b o r-k u ,  kesad ig an   narsa"  va  shu  kabilar.  B u n d a n  

t a s h q a r i   a f a z i y a n i n g   b u n d a y   s h a k l i   u c h u n   m u r a k k a b   i m p r e s s i v  

ag ra m m a tiz m   xarakterlidir.

Sem antik afaziyada impressiv a g ra m m a tiz m  va amnestik qiyinchiliklar, 

y a q q o l  i f o d a l a n g a n   f a z o v i y - k o n s t r u k t i v   a p r a k s iy a   b i l a n   k o ' p g i n a  

u m u m i y l i k k a   e g a ,  c h u n o n c h i ,   a f a z i y a n i n g   bu  s h a k l i d a   m u r a k k a b  

p a r a d ig m a ,  s i n o n i m - p a r a d i g m a l a r   u c h u n   x arakterli  b o ‘lg an   fa z o v iy  

s e m a n t i k   k o o r d i n a t l a r d a   m o ‘ljal  o l i s h ,   b i r i a m c h i   b u z i l g a n   b e lg i 

hisoblanadi.  Masalan,  otaning  a k a s i-a m a k i  (amaki  s o ‘zining  b o s h q a c h a  

varianti  erkak  hisoblanadi,  o 'z a r o   q arin d o sh c h ilik   m u n o s a b a tla r id a g i 

m urakkab sem antik sohada  mavjud,  o ta n in g  m a ’lum  bir qarindoshi e m a s ).

T u s h u n is h n in g   buzilishi. 

K o 'm a k c h i  va  fleksiylar  bilan  ifo d a la n g a n , 

so ‘zning  m urakkab  m a ’no  va  g r a m m a tik   m unosabatlarni  t u s h u n i s h n i n g



buzilganligi,  impressiv  a g ra m m a tiz m   nom ini  olgan.  S e m a n tik   afaziyada 

" H o d is a la m i yetkazuvchi" o d d iy  iboralarni tushunish saqlanadi.  Bem orlar 

a lo h id a k o ‘m akchilam ing aham iyatini yaxshi tushunadilar, qalamni qoshiq 

ostiga  yoki  qoshiqni  p ic h o q n i  o ‘ng  to m o n ig a  bem alol  q o ‘ya  oladilar, 

b i r o q   k o ‘r s a tm a   b o ‘y i c h a   u c h t a   p r e d m e t n i   jo y la s h d a   q iy n a la d iia r: 

" S a n c h q id a n   o ‘ng  va  q a la m d a n   chap  tarafga  qaychini  q o ‘y".  G e o m e tr ik  

figuralarni joylashtirish  ularga  y anada qiyinchilik tug'd iradi.  D o ira ostiga 

v a  k v a d r a t  ustiga  k esik   c h i z i q   chizish  singari  m a n t i q i y - g r a m m a t i k  

v azifalarni  y e c h o lm a y d ila r  va  taqqoslovchi  so ‘z  birikm alarida  moMjal 

ololm aydilar:  "A hm ad  A z iz d a n   baland,  N o d ird an   past.  U lardan  qaysi 

biri  e n g   baland?  Kim  e n g   past?"  shunga  o ‘xshash  qiyinchiliklar  ravish 

bilan  keluvchi  taqqoslovchi  s o 'z   birikmalarini  h a m   tu sh u n ish d a  yuzaga 

keladi;  u zo q ro q -y a q in ro q ,  o ‘n g d a -c h a p d a   va  h.k.

S e m a n t i k   afaziyada  flektiv  s o ‘z  birikmalarini  tahlil  qilish  q o ‘pol 

buziladi:  "Taroqni  ru c h k a   b ilan   k o ‘rsat,  ruchkani  q a la m   bilan  k o 'rs a t”. 

Bu vazifalarni bajarishda b e m o r  predmetlarni  q o ‘liga oladi,  lekin  maqsadli 

h a r a k a tn i  oxirigacha  bajara  olm aydi.  Bunday  qiyinchiliklar  h arakatni 

y o ‘nalg an lig in i  a n iq la s h d a   g a p n i  tushunish  h o latid a  h a m   kuzatiladi: 

N o d i m i   A kbar urdi  (K im   uru sh q o q ?).  K o‘rsatilgan  ikki  g a p d a n   o'xshash 

g a p n i  ajratib  k o ‘rsatishda  h a m   qiyinchiliklar  mavjud:  Q uyosh  yer  bilan 

yorishadi:  Y er Quyosh bilan yorishadi yoki Yer quyoshni  yoritadi:  Quyosh 

Y erni  yoritadi.

S e m a n t i k   afaziyada  " m u n o s ab a t  aloqasini"  yetkazuvchi  m an tiq iy - 

g r a m m a t i k   s o ‘z  b i r ik m a la r in i  hal  qilishda  b i r m u n c h a   q iy in c h ilik la r 

t u g ‘iladi:  "otaning  akasi"  -   "akaning  otasi".  Bularni  m a ’lu m   m a z m u n  

k ategoriyalarini  solishtirib  hal  qilish  m umkin:  a m a k i-a k a -o ta .

S ab ab -o q ib at, vaqt  va fazoviy munosabatlami, sifatdosh va ravishdosh 

g a p la r n i  ifodalovchi  m u r a k k a b   sintaktik  konstruksiyalarni  tu s h u n is h  

b e m o rlarg a qiyinchilik tu g ‘diradi.  C h unonchi, quyidagi gaplarni tushunish 

u la r   u c h u n   murakkab:  " M e n   o p a m   bilan  gaplashib  b o l g a c h ,   oshxonaga 

y o 'n a ld im " ,  " H a m m a y o q  h o ‘lligi sababli  yom g‘iryog*yapti" kabi gapiarda 

m antiqsizlikni  anglam aydilar.

S e m a n t i k   afaziyada  m e ta f o r a la r ,  m aq o llar,  m a ta lla r,  q o c h irim li 

s o 'z la r n i  tushunish  y o 'q o la d i,  ulardagi  k o ‘c h m a  m a ’n o   tushunilm aydi. 

C h u n o n c h i ,   "tosh  y u rak ",  " t e m i r   q o ‘l"  kabi  m e ta fo ra lar,  "kiradigan 

eshigingni  qattiq y o p m a ”  kabi  m a q o l l a r t o ‘g ‘ri, aniq  m a ’n o d a tushuniladi.

O g ‘zaki  va  yozma  n u tq n in g   buzilishi.  Semantik  afaziyada  ekspressiv 

n u t q ,  n u tq n in g   artikulatsion  to m o n in i  saqlanganligi  bilan  farqlanadi. 

Biroq,  yaqqol  ifodalangan  am n e stik   qiyinchiliklar  kuzatilishi  m um kin: 

b e m o r g a   s o ‘zdagi  birinchi  b o ‘g “in  yoki  tovushni  eslatib  yuborish  yaxshi 

y o r d a m  beradi. S o ‘zlar p re d m e t  funksiyasini  ifodalash bilan almashtiriladi: 

"B u  s h u   narsaki,  u  orqali  k o ‘chani  ko'radilar”,  yoki  "Bu  shu  narsaki, 

v a q tn i  k o lrsatadi".



S em an tik   a faziy ad a,  am nestik  q iyinchiliklar  asosida  "kuch  q o n u n i "  

nomli  buzilish  yotadi  (A. R.  Luriya).  Bu  n o r m a d a ,   m a z m u n   b o ‘y ic h a , 

kategorial  nisbat  b o ‘y icha,  yaqin  so ‘z   seriyalari  ich id an ,  so ‘zni  x a to siz  

tanlash  im konini  beradi.

" K u c h   q o n u n i n i n g ”  b u z i l i s h i ,   m a ’l u m   s e m a n t i k   d o i r a d a g i  

p aradigm alardek,  s o ‘z  izlashni  chegaralaydi.  S h u n g a   bog'liq  ravishda 

b e m o r l a r ,   p r e d m e t n i n g   k a te g o r ia l  t e g i s h l i l i g i   y o k i  f u n k s i y a s i n i  

ifodalashning  s in ta g m a tik   usuliga  o 't i b   o la d iia r:  "baliq  y e y d ig an -ch i" 

" k e s a d i g a n - c h i ”  " y o z a d i g a n - c h i " .   S e m a n t i k   a f a z iy a   u c h u n   v e r b a l  

parafaziyalar xarakterli em as, chunki b e m o r la r  b ir  paradigmani boshqasiga 

a r a la s h tir m a y d ila r .  L u g 'a t n i n g   k a m b a g ‘alligi  s ifa tla rn i,  r a v is h la r n i, 

ta ’riflovchi  iboralarni,  sifatdosh va  ravishdoshlam i,  m aqollam i,  m atallarni 

kam  q o l l a s h d a   aks  etadi.  Afaziyaning  b u   sh a k lid a   y o z m a   nutq  o ‘z in in g  

kabag'alligi,  sintaktik  shakllarning  stereotipligi  bilan  farq  qiladi,  u n d a  

ergashgan  q o ‘s h m a   g a p la r  va  bog'langan  q o ‘s h m a   g a p a r  kam,  sifatlarni 

qoMlash  qisqaradi.

Sem antik afaziyada hisob operatsiyalarining q o 'p o l buzilishi kuzatiladi. 

A r i f m e t i k   a m a l l a r n i   y e c h i s h d a   b e m o r l a r   h a r a k a t   y o ' n a l i s h i n i  

aralashtiradigan,  o 'n l i k d a n   o'tishda  q iy n a la d ila r,  k o ‘p  xonali  s o n la rn i 

eshitib  yozish  qiyinchilik  tug'diradi.  M a s a la n ,  108  soni  o 'rn ig a   o d a m  

1801,  1108  sonini  yozib  qo'yadi,  chunki  s o n la r n in g   tartibini  a n iq la s h g a  

q i y n a l a d i .   H i s o b n i n g   b u z ilis h i  v a z i f a l a r   m a t n i n i   t u s h u n i s h d a g i  

qiyinchiliklarda  n a m o y o n  b o l a d i , chunki  u la r h a m   m antiqiy e l e m e n tla m i 

o ‘zidajam laydi:  k o ‘p - k a m ,   uzoq-yaqin,  n e c h a   m a rta ,  qanchaga.  Bu  h a m  

o ‘sha  m a n tiq iy -g ra m m a tik   konstruksiyalarni  sim ultativ  analiz  va  s in te z  

qilishning  buzilishi  bilan  tushuntiriladi.

A fferen t  m o to r   a f a z iy a

Afferent  m o t o r   afaziya,  markaziy  yoki  R o l a n d a   egatidan  o r q a d a  

joylashgan,  bosh  m iya  p o ‘stlog‘i  p o s tm a rk a z iy   va  te p a   b o l i m l a r i n i n g  

ikkilamchi  sohalari  zararlanishi  natijasida  k elib   chiqadi.  P o stm a rk a z iy  

va  tepa  b o l i m l a r n i n g   ikkilamchi  sohasi  b ir la m c h i  sohalar  bilan  u zv iy  

bog'liq.  Ular u c h u n   (birlamchi soha) aniq s o m o to p ik  qurilish xarakterlidir. 

Q aram a-q arsh i  pastki  to m o n d a n   impulslarni  o lib   keluvchi  nerv  to la la r i, 

bu sohaning yuqori  boMimlariga joylashadi,  y u q o ri  to m o n d a n   im p u lslarn i 

olib keluvchi  nerv tolalari  o 'r ta b o 'lim d a , yuz,  lab,  til,  halqum dan  keluvchi 

impulslar pastki  p ostm arkaziy  b o l i m l a r g a  jo y la sh a d i.  Bunday  p ro e k siy a  

geom etrik  tam oyil  b o ‘yicha  qurilmay,  balki  funksional  tamoyil  b o ‘y i c h a  

q u r ilg a n d ir :  u  y o k i  b u   faol  o r g a n n i n g ,   p e r i f e r i k   t a k t i l - k i n e s t e t i k  

retseptorlarining  u  yoki  b u   sohasi  q a n c h a   k o ‘p   ah am iy atg a  ega  b o ‘lsa,  u 

yoki bu harakat sigm enti shunchalik ko‘p d ara ja d a  erkinlikka ega:  b o ‘g ‘im , 

b a rm o q   panjalari,  til,  la b la rv a   h.k., s h u n in g d e k ,  p o 's tlo q n in g  s o m o t o p i k  

proeksiyasida  u n in g   vakolatxonasi  katta  m a y d o n g a   ega  boMadi.  T o v u s h




artikulatsiyasida  ishtirok etuvchi oiganlaming so m o to p ik  proeksiyasi,  nutq 

b o 'y i c h a   d o m i n a n t   c h a p   y a r im s h a r d a   m a ’l u m   m i q d o r d a   k o ‘p r o q  

ifodalangan.

M a ’lumki,  h a r   b i r   nutq iy   tovush  bir  onlik  ulanish  yoki  uzilish  bilan 

talaffuz  qilinadi.  D e m a k ,   u  yoki  bu  fo n em an i  hosil  qilishda  sim ultan, 

mujassam  ishtirok  e tu v c h i  ikkilamchi  m a y d o n la r,  birlam chi  proeksion 

m a y d o n la r  bilan  b o g ‘liqdir.  Biroq,  m v a n   tovushlari  talaffuzida  lab  va 

tiln in g   t u t a s h   jo y i 




Download 12,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   64   65   66   67   68   69   70   71   ...   98




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish