M. Y. Ayupova

(A.R. Luriya 

bo'yicha)

  /   — 

asosiy zona;  2-,  3-,  4-, 

5-,  6-  chegaradosh  zonalar

---

Biroq,  ularni tuzatish  m axsus chora-tadbirlam ing o ‘tkazilishini talab qiladi 

(E .S .  Beyn  va  Y e.D .  M a rk o v a   1960;  N.  V.  K onavalov  1955;  A.R.  Luriya 

1947;  L.G .  Stolyarova  1963,  1964;  l.M.  T o n k o n o g iy   1963).

Afaziya  m u a m m o s ig a   b a g ‘ishlangan  ilmiy  a d a b iy o tla r  a n c h a   k o ‘p 

b o ‘lsa  h a m ,  nutqiy  buzilishlarni  tiklovchi  xarakterdagi  (reabilitatsion) 

t a ’lim n i  turli  m u a m m o l a r i   haligacha  o ‘z  y e c h i m i n i   k u tib   tu r ib d i. 

J u m l a d a n ,   faqat  s o ‘nggi  yillardagina  re a b ilita tsio n   t a ’lim ni  boshlash 

m u d d a tla r i  haqidagi  q a r a s h l a r   o ‘zgarib  n u tq iy   bu zilish n i  t u z a tis h d a  

muvafTaqiyat  k o ‘p i n c h a   lo g o p e d ik   ish  q a n c h a l i k   e r ta   b o sh la n ish ig a  

b o g liq lig i  t o ‘g ‘risidagi  q a ra s h la r  tan  olina  bosh lan d i.  (R.A.  Tkachyov, 

E.S  .  Beyn,  l.Ya.  P lo tn ik o v a,  1955;  Shuel,  1953).

Afaziya holatida logopedik ishni ertaroq boshlashning ahamiyati shuki, 

lo g o p e d ik   c h o r a - t a d b i r l a r   n u tq iy   fu n k siy a la rn in g   s p o n t a m   tiklanish 

jarayonini  faollashtiradi.  Logopedik  ishlar  k e c h ro q ,  rezidual  bosqichda 

bo shlangan  ta q d ird a   s h ak llan ib   ulgurgan  b a rq a r o r   nutqiy  buzilishlarni 

yengib  o ltishga  t o ‘g ‘ri  keladi.

Afaziya  b ila n   k a s a l l a n g a n   kishilar  n u tq in i  tik lash g a  b o 'lg a n   ilk 

u rinishlar  XIX  asr  b o s h la rid a   amalga  oshirila  boshlangan.  Bu  davrda 

yaratilgan  ilmiy ad ab iy o tlarn in g  katta qismi  m o t o r  afaziya tufayli buzilgan 

nutqni  tiklash  m asalalariga,  oz qismigina sensor afaziya sababli yuz bergan 

nutq iy   buzilishlarni  tiklash  m uam m olariga  b ag ‘ishlangan  edi.

Adabiyotlar bilan tanishish shuni  ko‘rsatdiki, afaziy bilan  ishlash uchun 

tavsiya  etilad ig an   a k s a riy a t  m e to d ik a la r  n u t q n i n g   buzilishi  rezidual 

b osqichda  boMgan  k asallar  bilan  ishlashga  m o ‘ljallangan  (B.  G .  A nanev 

1946,  1947;  E.  S.  Beyn  1947,  1964;  V.M .  K ogan  1947,  1948  va  b.lar). 

B u n i n g   sab ab i  s h u n d a k i ,   u z o q   vaqt  d a v o m i d a   k a s a lla r  b ilan   olib 

boriladigan  ishlar  insult  y u z  bergach,  bir ne c h a   o y ,  b a ’zida  esa bir ne c h a  

yildan so ‘n g a m a lg a  oshirilgan.  Chunki  kasalni  in su ltd an   yoki ja ro h a td a n  

s o ‘ng  "bezovta  qilish"  xavfli  deb   hisoblangan.

N u tq iy  buzilishni  b a r t a r a f  etish  metodikalari  karlarni  o'q itish  (optik- 

taktil  m e to d )  tajribasidan  h a m d a   maktabgacha  tarbiya  yoshidagi  bolalar 

bilan  "onalik  m e to d i"  ("fiziologik  alfavit"  Pestolitstsi,  l.G .  Pestalotstsi 

1909,  1912)  b o ‘yicha  ishlash  usullaridan  olingan.

XIX  a s rn in g 6 0   -   70-yillaridayoq  Broka  (1901)  va boshqalarafaziyali 

kasallar  bilan  ishlashda  b a ’zi  bir  nutqiy  m a s h q la rd a n   foydalanishgan. 

Brokaning  yozishicha,  "M iyada  qon  aylanishining  buzilishi  natijasida 

afaziyaga  u ch rag an   k asa lla rd a   intellektning  b a ’zi  qoldiqlari  qolishini 

hisobga  olsak,  u  h o l d a   sa br-bardosh  bilan  o ‘tkazilg an   m a s h g 'u lo tla r 

m u a y y a n   ijobiy  natijalarni  keltirib  chiqarishi  m u m k i n ”.

A. 

K ussm aul  ( 1 9 1 0 )   b irin c h i  b o l i b   o ‘ziga  xos  ta biiy-pedagogik 

psixoterapiya asosida  afaziya bilan  kasallanganlar n u tq in i tizimli  ravishda 

tiklashni joriy etdi.  U n in g  fikricha,  m otor afaziyaga ega boMgan kasallarga, 

e n g   a w a l o ,  s o 'z lo v c h in in g   og'z ini  kuzatish  o ‘rgatilishi  kerak.  S h u n d a n

---

avsiya  etdi.

Mills (1904)  m otorafaziyali  kasal  n u tq in in g  "fiziologik alfabit”  m e to d i 

x>‘yicha  tiklanish  hodisasini  e ’Ion  qildi.  Bu  m e t o d   bilan  is h la n g a n d a  

i u t q   to v u sh la m i  hosil  boMish  o 'rn ig a   k o ‘ra  guruhlashtiriladi.  S o kngra 

n a n a   shu  tovushlari  b e m o r  pedagog  k e tid a n   q aytaradi.  K e y in c h a lik  

ovushlar  talaffuzi  b o ‘g i n l a r   tarkibida  m a s h q   qilinadi  va  n ih o y a t  s o ‘z 

ï a m d a  ju m l a l a r   ichida  talaffiiz  qilish  o rq a li  m u s ta h k a m la b   boriladi.  H a r  

Dir

  tovushga  h a m d a   harfga  shundav  p r e d m e t l a r   yoki  p red m etli  ra s m la r 

ayyorlanganki,  ularning  nomi  tegishli  t o v u s h d a n   boshlangan.

Keyinchalik,  Milisning tovushlam i  qaytarishga asoslangan  m eto d ik asi 

i a r  xil  v a rian td a  q o l l a n i b ,   fonetik  m e t o d i k a ,  akustik  m e to d ik a ,  eshitish 

netodikasi  kabi  turli  n o m la r bilan  ataldi.

S h u n d a y   qilib,  deyarli  bir  v a qtning  o ‘zida  afaziya  h o la tid a   n u tq n i 

iklashning  ikki  metodikasi  (optik taktil  va  fonetik  m etodikalari)  q o 'l l a n a  

Doshlandi.

G .  G u ts n ia n   (1901)  birinchi  b o l i b ,   afaziya  kasalligi  bilan  ishlash 

■)orasida  to 'p la n g a n   tajribalarni  u m u m la s h tir d i.  Keyinchalik  u,  m o t o r  

ifaziyasi yuz bcrganda nutqni tiklashga qaratiladigan choralarning dastlabki 

w s q ic h id a   qo 'llan ad ig an   metodika  h a q id a   to 'x ta lib ,  bu  boradagi  ishlarni 

nsultdan  s o 'n g   darhol  emas,  bir  n e c h a   oy  o 'tg a c h ,  n u tq n in g   s p o n t a n  

/a x s h ila n is h   j a r a y o n i   m aksim al  d a r a j a g a   y e t g a n d a   a m a l g a   o s h i r i l a  

x)shlanishi  kcrakligini  t a ’kidladi.  N u t q i   m u tla q o   y o ‘q o lg a n   b e m o r l a r  

Dilan  ishlash  metodikasini  tavsiya  etd i.  T o ta l  afaziyada  u  d a stla b   lab  va 

illarning  nutqsiz  harakatlarini  takrorlash  m ashqlarini  o 'tk a z g a n .  U n in g  

Ikricha,  to vushlartalaffuzini  unli to v u sh la r va  lab undoshlari  talaffu zid an  

w sh la sh   kerak.  C h u n k i  ularning artikulatsiyasi  yaqqol  n a m o y o n   b o 'la d i. 

Tovushlar  b o 'g 'in la rn in g   ichida  bir  n e c h a   b o r  ta k ro rla n g a ch ,  u  tegishli 

ovushni o ‘z  ichiga olgan so'zlami ta k ro rla sh ,  u n d a n  so ‘ng esa p r e d m e t l a r  

l o m i n i   va  p r e d m e t l i   rasm lardagi  t a s v i r   n o m i n i   a ta s h   m a s h q l a r i n i  

Vtkazgan.

G . 

G u t s m a n   h a m   Kussmaul  kabi  b e m o r   bilan  sp o n ta n   ta la fïu z   etish 

)o“yicha  tizimli  m ashqlar o 'tkazishni  tavsiya  etdi.  Keyinchalik  kasal  o ‘z 

eksik  boyligini  orttirib  borsa,  a g ra m m a tiz m n i  b a rta ra f etish  m a q s a d id a  

iintaksisni egallashga qaratilgan  m ashqlar o ‘tkazish tavsiya etiladi.  S h u n d a y  

qilib,  boshqa  mualliflar  singari  G u t s m a n   a g ra m m a tiz m n i  b a r t a r a f  e tish  

shlarini  n u tq n in g   g ram m atik   buzilishlari  yaqqol  n a m o y o n   boM ganda 

imalga  oshira  boshlagan.

E.  Freshels  (1919,  1928)  ham  o p tik -ta k til  m e to d   tarafdori  edi.  U 

ïa m   G u t s m a n   kabi  insult  natijasida  afaziyaga  u chragan  kasallar  b ilan  

n a s h g ‘ulotlarni  erta  boshlamaslik,  lekin  afaziya  turli  ja r o h a t l a r   sababi 

)ilan  yuz  b ergan  b o ‘lsa,  m ash g 'u lo tlarn i  im k o n   q a d a r  erta ro q   b o sh la sh  

ozim   d eb   hisoblagan.  Freshels  sen so r  afaziyada  akustik  yoki  fo n e m a tik

---

m e t o d d a n   foydalangan.  B u n d a   tovushlar,  b o 'g 'i n l a r ,   s o ‘z lar  logoped 

t o m o n i d a n   talafTuz  etilib,  s o 'n g r a   kasal  m a n a   s h u la m i  qaytarishi  kerak 

edi.  Bu  m e to d  sam arasiz boMganda, optik-taktil  m e t o d d a n   foydalanilgan.

Birinchi ja h o n  urushi yillari  m otor afaziyani diflerensiallashgaboMgan 

u rin ish la r natijasida m o t o r  afaziyasining har xil variantlarida nutqni tiklash 

m asalasiga  yangicha  y o n d a s h is h   shakllana  boshlandi.

1922-yil  Eliasberg b irin ch i b o ‘Iib,  m o to r  afaziyali  kasallar bilan o ptik­

taktil  m e to d   b o 'y ic h a  e m a s ,  s o 'z la m in g  m a ’noli b o g la n is h la r in i  q o ‘llash 

orqali  ishlashni  tavsiya  eta d i.  Boshqacha  aytganda,  u  s o 'z n in g   talafTuz 

etilishiga  m uloqot ja ra y o n i  asosida  erishilishini  tavsiya  qilgan.

X IX  a sm in g  20-yillaridan  boshlab afaziyaga u c h ra g a n   kasallar nutqini 

tiklash  masalasi bilan  rus olim lari chu q u r shug‘ullana boshladilar.  Birinchi 

b o ‘lib  o p tik -ta k til  m e t o d n i n g   q o ‘llanishi  S.  M .  D o b ro g a y e v   (1925) 

t o m o n i d a n  batafsil b a y o n   etilib berildi.  U ning hisobot  kundaligida ushbu 

m e to d ik a  y ordam ida ishlash  yo'llari t o ‘la -to ‘kis ishlab chiqilgan va yoritib 

berilgan.  Shunisi  m u h im k i,  m uallif b e m o r bilan  ishlashda  q o   Uanadigan 

s o ‘z la m in g   toMiq  r o ‘yxatini  h a m   keltirib  o ‘tgan.

3 0 - y illa r d a n   b o s h l a b   R ossiyada  h a m   lo g o p e d iy a   k en g   rivojlana 

b o sh la n d i.  Bolalar logopediyasi  amaliyotida optik -tak til  m e to d  ju d a katta 

s h u h r a t   q o z o n d i  ( F .  A.  R a u   1932).  30-  va  u n d a n   keyingi  yillarda 

b o lalard ag i  h a r  xil  a n o m a liy a la rd a   eshitish  sezgisidagi  buzilishlaming 

a lo h i d a   aham iyatga  egaligi  o c h ib   berildi  (R.  M.  Boskis  va  R.Ye.  Levina, 

1936,  1940).  Asta-sekin  lo gopediya  bolalardagi  n u tq   patologiyalarining 

h a r  xil  turlarini q a m r a b  oluvchi  fanga  aylanib bordi  (R.Ye.  Levina,  1940, 

1951,  1961;  O.V.  P ravdina  1958,  1960).

40-yillarga  kelib  afaziya  haqidagi  t a ’lim o tn in g   rivojlanishi  va  nutqiy 

bu zilish n i  b a rta ra f  etish  m etodlarini  ishlab  ch iq ish n in g   yangi  bosqichi 

boshlandi.  Bir necha yil d av o m id a  ko‘plab mualliflar mavjud  metodikalami 

q a y ta   k o ‘rib  chiqib  a n iq lash tirib   bordilar.  Tiklovchi  reabilitatsion  t a ’lim 

m asalalari  psixologlar —  A .R .  L uriy a(1 9 4 7 ,  1950),  B.  G .  A nanev  (1946, 

1947),  E.S.  Beyn  (1947,  1948,  1959),  V.  M.  K ogan  (1947)  kabilarning 

d iq q a tin i  tortdi.

1948-yil  E.S.  Beyn  kattalardagi  sen so r  afaziyani  psixologik  analiz 

q ilish  asosida  a k u s tik -g n o s tik   funksiyani  tiklash  m eto d ik asin i  ishlab 

c h i q d i .   M e to d ik a ,  ta la f f u z i  o ‘xshash  to v u s h l a r n i n g   id rok  etilishini 

yaxshilash orqali  farqlash qobiliyatini tiklashga asoslangan.  Bunda kasalga 

tegishli  tovushni  o ‘z  ichiga  olgan  s o ‘zli  rasm   ta q d i m   etilgan.  B em or 

s o ‘z la rn i  taq q o slash i  va  farqlashi jarayonida  n u t q n i n g   fonetik to m o n in i 

i d r o k   e tis h   tik l a n i b   b o r a d i .   E.S.  Beyn  o ‘q is h   v a   y o z is h n i  tiklash 

m a salalarig a  h a m   k a tta  e ’t i b o r  bilan qaragan.  Bu sohalardagi  defektlarni 

b a r t a r a f   etish  u c h u n   s o ‘z  tarkibini  fonetik  tahlil  etish,  q irq m a   alifbo 

b ila n   ishlash,  so ‘z la rd a   tu s h ir ib   qoldirilgan  harflarni  to p ish   va  boshqa 

m e t o d l a r  tavsiya  etiladi.

---

Shu  yillarda  m o t o r   afaziya  tufayli  b u zilg an   n u tq n i  tikiash  usullari 

haqida  a n c h a   qiziqarli  m a ’Iumotlar  paydo  b o ‘la  boshladi.

O- P.  K au fm an   (1947)  m o to r  afaziya  bilan  k a sa lla n g a n   insonlar ichki 

n u t q i n i n g   y o ‘q o l i s h   h o l a t i n i   ta h iil  e tib ,  o p t i k - t a k t i l   m e t o d l a r d a n  

foydalanishni  tavsiya  etdi.  Uning  fikricha,  a r t i k u l a r   faoliyatni  tashkil 

etish  dastlabki  kezlarda  m o to r   afaziyali  kasalni  o ‘qitishda  yetakchilik 

qiladi.  Z e ro ,  talaffuz  etilgan  so'z lar  ichki  n u t q q a   kirish  darvozalaridir.

A rtikular  im koniyatlarni  tikiash  h a m d a   f o n e tik   analizni  rivojlantirish 

bilan  ayni  vaqtda  so ‘zlarning  m a ’noli  b o g 'la n is h la rin i  tashkil  etish  va 

boyitish  b o ‘yicha  tegishli  ch o ra-tad b irlar  b o sh la n a d i.

M uallifning  fikricha,  so'z ning  m a ’noli  va  g r a m m a t i k   b o g la n is h la ri 

q anchalik  k o 'p a y ib  b orsa,  kasalning s o ‘z boyligi  s h u n c h a lik   tez tiklanadi.

Bem orning  lug'a t  boyligi  tiklana  bosh lag ach ,  O .P .  K aufm an  b o sh q a  

muallifiar singari  a g ra m m a tiz m n i  b artaraf etish g a  kirishish  mum kinligini 

t a ’kidlagan.

L.V.  Z an k o v  (1945)  m o t o r  afaziyada olib b o riia d ig a n   logopedik  ishni 

qisqacha  bayon  etib   berdi.  Mashg‘ulotlar j a r a y o n i d a   quyidagilar am alg a 

oshirilgan:  b e m o rn in g  pedagog sekin va aniq ta la ffu z  etgan  tovush  h a m d a  

so'zlarni  uning  ketidan  qaytarishi;  yozuv  m a s h q la rin i  bajarishi,  s o 'n g ra  

yozilgan  narsani  o'qishi;  tegishli  tovushlarni  o ‘z  ichiga  olgan  s o ‘z!ardan 

tuzilgan  qisqa-qisqa  s h e ’rlarni  yod  olishi.  L.V.  Z a n k o v   ishni  dastlab  lab 

undoshlari  talaffuzi  m ashqlaridan boshlagan.  D a s tla b  to v u sh larajratilg an  

holda,  s o ‘ngra  unlilar  bilan  b o ‘g*in  hosil  qilib  talaffuz  etilgan.  N atijad a 

to vushlarning  b i r q i s m i   maxsus  mashqlarsiz  h a m   tik la n a   borgan.

Q a to r   m onografiyalarida  A.R.  Luriya  (1947,  1948,  1950)  II  J a h o n  

urushi davrida nutqiy funksiyani  tikiash borasida t o 'p l a n g a n   katta tajribani 

um u m lash tirib   bergan.  J u m la d a n ,  A.R.  Luriya  m o t o r   afaziyali  kasallar 

nutqini  tiklashning  batafsil  metodikasini  bayon  etib ,  tikiash jarayoni  u ch  

b o sq ich d a  o 't k a z ilish in i  k o ‘rsatib  berdi.  B irin c h i  b o s q ic h   b o ‘g ‘in  va 

so  zning  ichki  sxemasi  ustida  ishlash  bosqichi.  B u n d a   asosiy e ’tib o r s o ‘z 

va  b o ‘g ‘inning  strukturasini  tiklashga  qaratiladi.

Ikkinchi  bosqich  -   s o 'z n in g   morfologik  va  s e m a n t i k  jihatlari  analizi 

ustida  ishlash  b osqichi.  U ch in ch i  bosqichi  ~   j u m l a n i n g   g r a m m a tik  

strukturasini tikiash, y a ’ni  agrammatizatsiyani  b a r t a r a f  etish  ustida  ishlash 

bosqichi.

II 

J a h o n   u r u s h i   yillari  B .G .  A n a n e v   b o s h c h i l i g i d a   T bilisi  va 

L e n in g r a d d a   b ir   g u r u h   psixologlar  va  p e d a g o g l a r   a fa z iy a n in g   tu rli 

¡hakllaridagi  nutqiy buzilishlami bartaraf etishning original  metodikalarini 

shlab chiqdilar.  B.G. A nanev va S.N. Astaxov (1946,  1947)  m o to r afaziyali 

5emorlarda literal agrafiyani bartaraf etishga qaratilgan  konstruktiv-analitik 

n e to d ik a n i  taklifetishdi.  Bu  nietodika  u l a r t o m o n i d a n   optik-taktil  m e to d  

?ilan  ishlashda  asosiy  y ordam chi  vosita  b o ‘lib  x iz m a t  qilgan.

M ualliflarning  k o ‘rsatishicha,  a w a l  turli  e l e m e n t l a r d a n   k onstruk-

---

tsiyalash orqaii h a r f  obrazi tiklanadi, so‘ngra kasalning eshitayotgan alohida 

tovush  va  s o ‘z la rn i  yozish  qobiliyati  tiklanadi,  s h u n d a n   keyingina  antq

talaffuz  etish  m a s h q la ri  bajariladi.

K o n stru k tiv -a n a litik   m etodika  bilan  A.Ya.  K lodnaya  (1945),  V.K. 

O rfinskaya  ( 1 9 4 8 )  v a   b o s h q a la r   h a m   is h lag an lar.  A.Ya.  K o lo d n a y a  

konstru k tiv -an alitik   m e to d n i  sensor  afaziyali  b e m o rla r  bilan  ishlashda 

qoMladi.  M o t o r  a faziy ad a esa,  u optik-taktil  m e to d  bilan  ishlagan,  a m m o  

tovushlar talafTuzi  o ‘rganilgach,  ular b o ‘g ‘inlar  tarkibida  em as,  bir  y o ‘la 

s o ‘zlarning  ta r k ib id a   talaffuz  etilishi  m a sh q   qilingan.  U shbu  m eto d ik a 

oddiy  o p tik -ta k til  m e to d g a   nisbatan  oldinga  tashlangan  q a d a m   b o ‘ldi. 

V.K.  O rfinskaya  m o t o r   afaziyali  b e m o rla m in g   nutqini  tiklashda  o p tik ­

konstruktiv, y a ’ni  h a m   konstruktiv-analitik, h a m  optik-taktil  m etodlardan 

foydalandi.

N .P .  S e r e b r e n n ik o v a   (1948)  ning  m aqolasi  h a m   alohida  e  tib o rm  

talab  qiladi.  U  h a m   h u d d i  B.G.  A n an ev   singari  "Telegraf  still"  dagi 

ag ra m m a tiz m n i  m o t o r   afaziyali  bem o rlar  faoliyat  aktivligining  norm al 

shakllari  buzilishi  natijasi  deb  hisoblaydi va a g ra m m a tiz m n i b a rta ra f etish 

b o ‘yicha o ‘tk a z ila d ig a n   m ashg‘ulotlarning  m uay y an   sxemasim taklif etdi.

O ptik-taktil  m e t o d   chegaralaridan  chiqishga  b o ‘lgan  urinishlar  40- 

yillarda  h a m   k u zatild i.  J u m la d a n ,  T.  M.  M o x o v a  (1948)  fonetik  m e to d  

tarafdori  sifatida  o p tik -ta k til  m etodni  ta n q id   qildi.  U  u ch   kasal  bilan  3 

xil  m eto d ik a   ( o p tik -ta k til,  fonetik,  aralash)  asosida  ishlash  natijalanni 

keltirib,  s h u n d a y   xulosaga  keldiki,  sof  fonetik  m etodni  q o   llash  a n c h a

samarali  natija  b erad i.

Bir  q a t o r   t a d q iq o tc h ila r   bem orlar  nutqini  tiklashda  so  zli  obrazlarni 

taktil  u m u m la s h tir is h   yoMidan  foydalanishni  taklif etdilar.

X ususan,  M .B .  Eydinova  va  D.S.  F u te r   (1940)  ning  fikricha,  total 

afaziyada stim ulyatsiya u ch u n  predmetni paypaslash usulini q o ‘llash kerak. 

C h u n k i  a fa z iy a   b ila n   kasallangan  o d a m l a r   "p re d m e td a n   u n in g   n o m i

to m o n "  h a ra k a tla n a d ila r.

Bu  b o r a d a   F.  S.  Rozenfeld  (1946)  h a m   xuddi  sh unday  fikrdadir.  U 

ishlab  c h iq q a n   m e to d ik a   bilan  ishlanganda  kasallar  dastlab  k o ‘zlarini 

y u m g a n c h a   h a r   xil  o b y e k tla r  (sharlar,  silin d rla r  va  b.)  m  paypaslab 

ko'radilar.  S o kn g ra   idrok etilgan narsani  o g ‘zaki yoki y ozm a tarzd a bayon 

etadilar.  O x irid a   esa  predm etni  chizadilar.  N atijada  b e m o rd a   p re d m e t

belgilarining  n o m la r i  tiklanib  boradi.

Lyuk  Z in g e r ,  A rn o ld   (1949)  optik-taktil  m e to d n i  qoMlashm  tavsiya 

etib  psixik  va  m o t o r  sohalaridagi  torm ozlanishni  b artaraf etishga  alohida 

e ’tibor  berish   kerakligini  t a ’kidladilar.  B uning  u ch u n   esa  m im ik a   va 

p o n ta m im ik a   tiz im li  ravishda  qoMlanishi  lozim .  Yozuvni  tiklash  u c h u n  

u lar  rangli  a l i f b o d a n   foydalandilar.  Y o zish n i  m ash q   q ih sh d a   d astlab  

shakllarni  s h t r i x l a s h ,  k o 'c h irib   yozish,  c h a p   q o 'l m   m a sh q   q ilish d a n  

boshlanadi.

---

Botez  (1962)  ning  fikricha,  artikulatsion  m a la k a la rn i  rivojiantirish 

dastlab  m a ’nosiz  b o ‘g ‘in la r  bilan  mashq  qilish  o rq a li  a m a lg a   oshirilishi 

dastlabki  kezlarda  s o ‘z lar  bilan  m a sh q   o ‘tk azm aslik   lozim .

S h u n d ay   qilib,  50-yillarda  optik-taktil  m e t o d   variantlari  tarafdorlari 

h a m   y o ‘q   em as  edi.  U ru s h d a n   keyingi  yiilarda  Rossiya  va  A Q S H   da 

afaziyada  nutqiy  funksiyalam i  tiklash  b o ‘yicha  d astlab k i  q o 'lla n m a la r  

n a sh r  etildi.  U shbu  q o ‘lla n m a la rd a   nutqni  tiklash  vazifalariga  b o ‘lgan 

h a r   xil  yondashuv  diqqatni  tortadi.  Taylor  va  M o ris  (1955)  o ‘z  oldiga 

faqatgina kundalik t u r m u s h d a   ishlatiladigan  75 —  100  ta  p re d m e t  nom ini 

tiklash  vazifasini  q o ‘ysalar,  "Afaziya  bilan  k a sa lla n g a n la rn in g   nutqini 

tiklash b o ‘yicha q o ‘llanm a"ning mualliflari  E.  S.  Beyn va boshqalar (1962) 

d a s ta w a l  elem entlar ju m la la rn i  tiklash  lozim   d e b   hisoblaydilar.

G ra n ig   (1947)  ning  aytishicha,  agar  n u tq n in g   tiklanish  ehtimolligi 

k a m   b o ‘lsa,  kasalga  m a ’lu m   sondagi  maxsus jav o b la rn i  (ta y y o r shakldagi 

javoblami) yod oldirgan  m a ’qul. G ranig, shuningdek, q o ‘shiq aytish usulini 

q o 'llash   samaradorligiga  alo h id a  e ’tib o r  berib,  u  h a m   nu tq iy   funksiyani 

tiklashga  qaratilgan  ish  dasturiga  kiritilishi  kerak  d e b   hisoblaydilar.

Yu.A.  Florenskaya va V.  A. G r i n e r  (1941), Yu.A.  F lorenskaya  (1936),

B.M .  Robinovich,  A .M .  S m irnova,  A.A.  P o p o v a  (1 9 4 6 ),  A .D .  C h ern o v a 

(1958)  o ‘z  faoliyatida  o ptik-taktil  m e to d d a n   foydalandilar.  U la r  ham  

q o 's h iq   aytishni  h a m d a   avtom atlashgan  nu tq iy   q a to r la r n i  qoMlaganlar, 

biroq  asarlarida  tegishli  m eto d ik an in g   tavsifini  b e rm a g a n la r.

B irq a to r a s a r la rd a  afaziyali kasallar bilan  ishlashda q o 's h iq   aytishdan 

foydalanish  masalasi  h a q id a  t o ‘xtalib o ‘tiladi.  J u m l a d a n ,   Y e .M .  Baturina 

( 1 9 5 5 ,   1958)  n in g   y o z i s h i c h a .   u  o*z  f a o l i y a t i d a   k a s a l g a   t a n i s h  

q o ‘shiqlardan  foydalangan,  biroq  m e to d ik a n in g   batafsil  tavsifini  keltirib 

o 'tm a y d i.

A fa z iy a d a   n u tq n i  tik la s h   u c h u n   q o ‘sh iq   a y t i s h d a n   f o y d a la n is h  

metodikasi  vengriyalik  ta d q iq o tc h ila r Varga  va  G e r e b   (1959)  to m o n id a n  

t o ‘liq ishlab chiqilgan. Ayrim  so 'zlar k o kp m a ro ta b a  takrorlanadigan oddiy 

b o l a l a r q o ‘shiqlari va xalq qo'shiqlari  magnit tasm asiga  yozilgan.  Q o ‘shiq 

m azm u n ig a  m o n a n   rasm lar  va  s o 'z la r  tayyorlangan.  R a s m la r  bir  ne c h a  

variantlarda b o ‘ladi:  bir rasm  (sujetli  rasm)da b u tu n  q o ’shiqning m azm u n i 

aks  ettirilsa,  boshqalarida  sujetli  rasmlarga  p r e d m e t l a r   alo h id a -a lo h id a  

tasvirlangan.  Bem orlar diqqati  m an a shu  p re d m e tla r n o m la rig a  qaratilishi 

kerak.  Mualliflar m etodikaning q o ‘llanishini  ham   batafsil  yoritib berganlar. 

Dastlab,  kasallarga  q o ‘shiq  bir  n e c h a   b o r  eshittiriladi.  S o 'n g ra   ulai^a 

sujetli va predmetli  rasmlar k o ‘rsatiladi.  Bemor esa u l a m in g   nom ini aytadi. 

R asm lar dastlab  bir  ne c h a   b o r   m uay y an   k e tm a -k e tlig id a   ta q d im   etiladi. 

Keyinchalik rasm laryoyib beriladi.  N ihoyat,  p r e d m e t l a m i n g  q o ’llanishini 

m u h o k a m a  qilish jaray o n id aju m lalarh o sil qilinadi.  B .M .  Kogan va boshqa 

m ualliflaming nutqayi  nazariga tayanib,  L.S.  Svetkova  (1961,  1962,  1969) 

n u tq n in g   m o to r  to m o n id a g i  buzilishini  s o ‘zlarni  m a ’noli  kontekslarga

---

kiritish  u la rn in g   ic hida  (tarkibi)  talaffuz  etish  y o ‘Ii  bilan  b a rta ra f etislmi 

alohida  tavsiya  etadi.

L.S.  S v e tk o v a n in g   ishlarida  nutqiy  funksiyalami  tiklashga  qaratilgan 

c h o ra -ta d b irlar 2 bosqichga ajratiladi:  l-b o sq ich d a b e m o r alohida so ‘zlam i 

talafTuz  etish g a ,  yozishga  va  o ‘qishga  o ‘rgatiladi.  2-bosqichning  vazifasi 

esa  ta y y o r  s o ‘z l a r d a n  ju m la la r  tuza  olish  qobiliyatini  tiklashdan  iborat.

S o ‘nggi  10-yilliklarda  yozilgan  a dabiyotlarda  q o n -to m ir  kasalliklari 

tufayli  r o ‘y b e rg a n   nutq iy  buzilishlami b a r ta r a f  etishga qaratilgan  ishlarni 

im k o n .q a d a r e r ta ro q  boshlash  maqsadga muvofiq b o lish i  haqida  muayyan 

fikrlar  bildira  boshladi.

U larga  k o ‘ra,  afaziyaning  dastlabki  bosqichiaridayoq  nutqiy terapiya 

o ‘tkazi!ishi  kerak.

A k u stik -g n o stik

S e n so r afaziyani birinchi  bo'lib 

nem is psixiatri  V ernike  t a ’riflagan. 

l i n i n g   k o ‘ r s a t i s h i c h a ,   s e n s o r  

a f a z i y a   c h a p   y a r i m s h a r n i n g  

yuqorigi  c h a k k a   bu rm asin i  orqa  3 /

1  q is m i  z a r a r l a n i s h i   n a t i j a s i d a  

yuzaga  keladi.  Afaziyaning b unday 

shaklini  b o s h q a l a r d a n   farqli  joyi, 

e s h i t i b   i d r o k   q i l i s h d a   n u t q n i  

tushunishning buzilishi  hisoblanadi.

A f a z iy a n in g   b u   s h a k lid a   t u s h u ­

nishning  b uzilishi  sabablari  uzoq 

v a q tg a c h a   n o a n i q   b o ‘lib  kelgan.

1930-yillarga  kelib  rus  psixologlari 

t o m o n i d a n   a n iq la n is h ic h a ,  nutqiy 

akustik  a g n o z iy a   asosida  fonem atik  eshitishning  buzilishi  yotar  ekan.

N u tq n i  tu s h u n is h d a g i  kamchilikiar.  S e n so r  afaziyada,  insult  yoki 

t r a v m a d a n   k e y in g i  e r t a   b o s q ic h d a   n u t q n i   t u s h u n i s h n i n g   b u t u n l a y  

y o ‘qolishi  k u zatilad i:  begona  nutq,  qism larga  ajratilmaydigan  tovushlar 

oqimi  singari  id ro k   qilinadi.  Atrofdagilar  nutqini  tushunm aslik  va  aniq 

harakat  b u z ilish larin in g  y o ‘qligi shunga olib  keladiki,  b e m o rla r h a r d o im  

h a m   d a rro v  o 'z l a r i d a   mavjud  nutq  kamchiligini  anglab yetm aydilar.  U lar 

q o ‘zg‘a l u v c h a n ,  h a r a k a tc h a n ,  seig ap   b o ‘lish!ari  m u m k in .  B irm u n c h a  

keyingi  b o s q ic h la rid a   va  b irm u n c h a   kam   ifodalangan  k am chiliklarda, 

faqat  n u tq n i  q is m a n   tushunm aslik,  s o ‘zni  aniq  idrok  qilishni  farazlar 

bilan  a lm a s h tiris h   kuzatiladi,  b unday o d a m   u c h u n   turlicha s o ‘z lar bir xil 

eshitiladi  ( m a s a l a n ,  m a rh a b o ,  qahrabo,  sabo).  Aynan  bir  s o ‘zni  turlicha 

idrok  qilishlari  m u m k in ,  s o ‘zlar  aralashib  ketadilar:  m o sh-tosh,  gul-kul, 

pul  va  h o k a z o .

s e n so r  afaziya

2 5-rasm .  Sensor  va  akustik  - 

m nestik  afaziyada  miyaning  lokal 

jarohatlanishi.