M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet35/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   31   32   33   34   35   36   37   38   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

Shartnom aviy taalluqlilik alternativ taalluqlilikka o ‘xshab ketadi. 
B unda h am   taraflar n izo n i  hal etish  vakolatiga ega b o ig a n  org an n i 
tan la sh   im koniyatiga  ega  b o ‘ladilar.  F aq at  b u   y erda  n izo n i  qaysi 
o rg an d a   k o ‘rilishini  tara fla r o ‘zaro   kelishib  belgilaydilar.  M asalan, 
taraflar yuzaga  kelgan  nizoni hal qilishni  hakam lik sudiga topshirish 
h a q id a   h ak am lik   bitim ini  tuzishlari  sh u la r ju m lasid a n d ir.
Q o n u n   hujjatlarida yoki sh a rtn o m a lard a  n azard a tu tilg an  ayrim  
h o lla r d a   is h la r   d a s ta v v a l  s u d g a   q a d a r li  b o s h q a   o r g a n la r d a  
k o ‘rilganidan  keyingina sudga taallu q li b o ‘ladi.  B unday taalluqlilik 
tu ri  shartli  taalluqlilik  deb  n o m lan ad i.
11.2.  Fuqarolik  ishlarining  sudga  taalluqliligi  haqidagi 
umumiy  qoidalar
F u q a ro lik   ish la rin in g   ta a llu q lilig in i  belg ilash d ag i  m e z o n la r 
sifatida  qu y id ag ilar  e ’tiro f etiladi:
•  birinchidan,  nizoli  h u q uqiy  m u n o sa b a tn in g   xarakteri;
• ikkinchidan,  su byektlar tarkibi  (n iz o d a   ishtirok etuvchi  shaxs- 
larning  tarkibi);
•  uchinchidan,  h u q u q n in g   nizoli  yoki  nizosiz  ekanligi;
• to'rtinchidan,  nizodagi  tara fla r o ‘rtasida  sh a rtn o m a n in g   m av- 
ju dligi;
•  beshinchidan,  h u q u q iy   h ujjatning  xarakteri  (u n in g   no rm ativ  
yoki  n o rm a tiv   em asligi);
• oltinchidan,  n o rm a tiv -h u q u q iy  hujjatni  qabul qilgan organning 
turi  (shu  o ‘rin d a ,  davlat  boshqaruv  organlari  va  m ahalliy  o ‘zini 
o ‘zi  bosh q arish   o rg an la rin in g  tuzilishi  va  u lar to m o n id a n   ch iq aril- 
gan  q a ro rla rn in g   ustuvorligi  h am   n a z ard a   tutilad i).
F u q aro lik   ishlarining,  xususan,  m e h n a t  n izo larin in g   taa llu q li­
ligini  belgilashda,  avvalo,  n izo n in g   qaysi  tu rd a   ekanligini,  yakka 
tartibdagi  nizo  b o ‘lsa,  u n in g   xususiyatini;  m e h n a t  q o n u n ch ilig in i
7 9


q o ‘llash  yoki  yangi  m e h n a t  sh artlarin i  belgilash  b o ‘y ich a  va  y ana 
qaysi  h u q uqiy  m u n o sa b a tla rd a n   kelib  c h iq q a n in i  h a m   e ’tiborga 
olish  m aqsadga  m uvofiq  b o ‘ladi.
F P K n in g  31-m oddasiga m uvofiq,  u m u m iy  yurisdiksiya sudlariga 
quyidagi  ishlar  taallu q li  b o ‘ladi:
1) taraflardan h e c h  b o im a g a n d a  bittasi fuqaro b o ‘lgan nizolarga 
d o ir  ishlar,  q o n u n d a   b u n d a y   n izo larn i  hal  qilish  x o ‘jalik   sudi  yoki 
b o sh q a  organlarga  to p shirilgan  h o lla r  b u n d a n   m ustasno;
2)  F P K n in g   2 7 9 -m o d d a sid a   san ab   o ‘tilg an   a lo h id a   ta rtib d a  
k o ‘riladigan  ishlar;
3)  q o n u n   bilan   su d larning  vakolatiga  berilgan  b o sh q a  ishlar.
S h u n d a y   qilib,  ta ra fla rd a n   h e c h   b o ‘lm a g a n d a   bittasi  fu q aro
b o ig a n   nizolarga  d o ir  ishlar  fuqarolik  ishlari  b o ‘y ich a  sudlarga 
taalluqli  hisoblanadi.
Fuqarolik ishlarining taalluqliligini belgilashdagi m u h im  m ezo n - 
lard an  biri sifatida nizoli  h u q u q iy  m u n o sa b a tn in g  xarakteri  m u h im  
aham iyat kasb etadi. Y akka tartibdagi tadbirkom i bankrot deb e ’tiro f 
etish bilan  b o g ‘liq ishlar x o ‘ja lik  sudlariga taalluqlidir.  A gar,  yakka 
tartibdagi  ta d b irk o r  x o ‘ja lik   sudi  to m o n id a n   b a n k ro t  deb  e ’tiro f 
etilgan va  faoliyati  q o n u n d a  belgilangan ta rtib d a  tug atilg an   b o ‘lsa, 
uning ishtirokida vujudga kelgan barch a nizolar um um iy yurisdiksiya 
sudlariga taalluqlidir.
S u dlar  tad b irk o rlik   faoliyati  subyektlarining  d a ’vosi  b o ‘yicha 
ishlarni  к о ‘rib c h iq ish d a ish ch an lik  o b ro ‘siga yetkazilgan  m a ’naviy 
zararn i  u n d irish   t o ‘g‘risidagi  talab n i  h a m   asosiy  d a ’voga  q o ‘shib 
k o ‘rishga haqlidirlar.  B unday talab n i b o sh q a sudga taallu q li,  degan 
vaj  bilan  ishni  tugatishga  yoki  d a ’vo  arizasini  qabul  qilishni  rad 
etishga y o ‘l q o ‘yilm aydi.
11.3.  Fuqarolik,  mehnat,  oila,  turar-joy  va  boshqa 
huquqiy  munosabatlardan  kelib  chiqadigan 
nizolarning  sudga  taalluqliligi
O ila  h u q uqiy  m u n o sa b a tla rd a n   kelib  ch iq a d ig an   n izo larn in g  
sudga taalluqliligi 0 ‘zbekiston  Respublikasining O ila kodeksi q oida- 
lari b o ‘yicha belgilanadi.  Oila kodeksining  11-m oddasiga k o ‘ra, oila- 
viy h u q u q larn i  him oya qilish sud to m o n id a n  fuqarolik sud ishlarini 
yuritish qoidalari b o ‘yicha,  ushbu kodeksda n azarda tutilgan hollarda 
esa,  vasiylik  va  hom iylik  organlari  yoki  b o sh q a   davlat  organlari 
to m o n id a n   am alga oshiriladi.  X ususan,  O ila kodeksining  3 8 -m o d -
8 0


dasiga  k o ‘ra,  n ik o h d an   ajratish  sud  tartib id a,  ushbu  kodeksning 
42 va 4 3 -m o d d alarid a nazarda tutilgan  hollarda esa,  fuqarolik holati 
d a lo la tn o m a la rin i qayd etish  o rg an larid a am alga oshiriladi.
Voyaga yetm agan bolalari b o ‘lm agan er-xotin nikohdan ajratishga 
o ‘z aro   rozi  b o ‘lsalar,  u la r  n ik o h d an   fuqarolik  h o lati  d a lo la tn o m a ­
larini qayd etish organlarida ajratiladi.  Shuningdek, er-xotin o ‘rtasida 
m eh n atg a layoqatsiz m uhtoj e r yoki xotinga m oddiy ta ’m in o t berish 
t o ‘g ‘risida  yoki  u larn in g   birgalikdagi  u m u m iy   m ulki  b o ig a n   m ol- 
m ulkni b o iis h  to ‘g ‘risida nizo b o ig a n  taqdirda e r-x o tin  yoki ulardan 
biri  n ik o h d an  ajratish to ‘g ‘risidagi ariza bilan sudga m urojaat etishga 
haqli.
U n d a n   tash q a ri,  agar  e r-x o tin d a n   biri  sud  to m o n id a n   b e d arak  
y o ‘qolgan  deb  to p ilg an   b o is a ;  sud  to m o n id a n   ruhiyati  buzilishi 
(ru h iy   kasalligi  yoki  aqli  zaifligi)  sababli  e r-x o tin d a n   biri  m u o m a - 
laga  layoqatsiz  deb  top ilg an   b o is a ;  agar  e r-x o tin d a n   biri  sodir 
qilgan jin o y a ti  u c h u n   u c h   yildan  kam   b o im a g a n   m u d d atg a  o z o d - 
likdan  m a h ru m   q ilin g an   b o is a ,  o ‘rta d a   voyaga  yetm ag an   bolalari 
borligidan  q a t’i  n azar,  e r-x o tin d a n   b irin in g   arizasiga  k o ‘ra,  ular 
fuqarolik  h o lati d a lo la tn o m a la rin i qayd etish org an larid a n ik o h d an  
ajratiladi.
O ila  kodeksining  2 7 -m o d d a si  ikkinchi  qism iga  m uvofiq,  e r va 
x o tin n in g  u m u m iy  m o l-m u lk i e r va x o tin  o ‘rtasida o ‘zaro   kelishuv 
asosida b o i i b  olinishi  m u m k in .  E r va x o tin n in g  xohishi bilan  u la r­
ning  u m u m iy   m o l-m u lk n i  b o i is h   t o ‘g ‘risidagi  o ‘z a ro   kelishuvi 
notarial tartib d a  tasdiqlanishi  m um kin.  M ab o d o ,  ular o ‘rtasida nizo 
tu g ilg a n   h o lla rd a   e r  va  x o tin n in g   u m u m iy   m o l-m u lk in i  b o iis h , 
sh u n in g d e k ,  e r  va  x o tin n in g   b u   m ol-m u lk d ag i  ulushini  aniqlash 
sud tartibida am alga oshiriladi. Oila qonunchiligi aksariyat oila huquqiy 
m u n o sa b a tla rd a n   kelib  ch iq a d ig an   ish larn in g   su d larg a  taallu q li 
b o iis h in i  n azard a tu ta d i.  M asalan ,  n ikoh sh a rtn o m a sin i  F u q aro lik  
kodeksida nazarda tutilgan asoslar b o ‘yicha t o i a  yoki qism an haqiqiy 
em as,  deb  to p ish   sud  to m o n id a n   am alga  oshriladi.  S huningdek, 
n ik o h n i  haqiqiy  em as  deb  to p ish   h a m   faqat  sud  tartib id a   am alga 
o sh irilad i.
A yrim   h o lla rd a   q o n u n   oilaviy  h u q u q la m in g   notarial  idoralar 
to m o n id a n   h im o y a   q ilin is h in i  n a z a rd a   tu ta d i.  M a sa la n ,  O ila 
k o d ek sin in g   131 -m o d d a sig a   k o ‘ra,  a lim e n t  t o ‘lash  t o ‘g ‘risidagi 
kelishuv yozm a shaklda tuzilib,  notarial tartibda tasdiqlanishi  lozim. 
N o ta ria l ta rtib d a  tasd iq lan g an  a lim e n t t o ‘lash t o ‘g ‘risidagi  kelishuv 
ijro varaqasi  kuchiga ega b o ia d i.
81


O ta -o n a lik   h u q u q id a n   m a h ru m   qilish  su d   ta rtib id a   am alga 
oshiriladi  (O ila  kodeksining  8 0 -m o d d a si).  S h u n in g d ek ,  o ta -o n a  
(u la rd a n   b iri)  o ‘z  x u lq -a tv o rin i,  tu rm u s h   ta rz in i  (y o k i)  b o la  
tarbiyasiga  b o ‘lgan  m u n o sab atin i  o ‘zgartirgan  h o lla rd a   o ta -o n a lik  
h u q u q i  tiklanishi  m u m k in .  O ta -o n a lik   h u q u q in i  tiklash  o ta -o n a lik  
h u q u q id a n   m a h ru m   q ilin g a n   o ta - o n a n in g   ( u la r d a n   b irin in g ) 
d a ’vosiga b in o a n   sud  tartib id a  am alga  o shiriladi  (O ila  kodeksining 
8 2 -m o d d a si).

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   31   32   33   34   35   36   37   38   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish