M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

TAVSIYA  ETILGAN  ADABIYOTLAR
1.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  Fuqarolik protsessual kodeksi.  Rasmiy nashr. 
Т .,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Adliya  vazirligi,  2011.
2.  Sh.S h .  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  F uqarolik protsessual 
kodeksiga sharhlar.  Т., T D Y I,  2010.
3.  Sh.S h .  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  D arslik.  Т .,  «Adolat»,  2001.
4.  Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  Darslik.  (Kollej  talabalari  u ch u n ). Т .,  T D Y I,  2006.
5.  Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  Darslik.  Т .,  «Adolat», 2007.
6.  M .M .  Mamasiddiqov.  Fuqarolik protsessual  huquqi.  Darslik.  U m um iyqism . 
Т .,  T D Y I,  2010.
1 Sh.Sh.Shorahm etov. 
0 ‘zbekiston  R espublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  D arslik.  Т .,  «Adolat»,  2001,  89—90-bet.
5 9

---

8 -b o b . 
SUDDA  VAKILLIK  Q IL ISH
8.1.  Suddagi  vakillik  tushunchasi,  asoslari  va  turlari
S udda vakillik qilish  m ustaqil  in stitu t  h isoblanib,  uni  fuqarolik 
huquqidagi  vakillikdan  vakil  va  un g a  ish o n ch   bildiruvchi  shaxs 
o ‘rtasidagi  m u n o sab atlarn in g  xarakteri va  m aqsadi,  subyekt tarkibi, 
m a ’lum  yuridik harak atlam i bajarishga berilgan topshiriqlar,  keltirib 
ch iq aru v ch i  o q ibatlari  va  asoslari  b o ‘yicha  farqlash  m u m k in .
S udda vakillik qilishning m aqsadi  —  fu q aro lar va yuridik shaxs- 
larga huquqlarini sudda him oya qilishda yordam  berish  ham d a sudga 
ish  u c h u n   ah am iyatli  b o ‘lgan  ho latlarn i  a n iq lash d a  va  n izo n in g  
t o ‘g ‘ri  hal  q ilinishida  yo rd am   berish  h iso b lan ad i.  S h u n in g   u c h u n  
suddagi vakil bilan  ish o n ch  bildiruvchi  o ‘rtasidagi  m o d d iy -h u q u q iy  
m u n o sa b a tla rn in g   m avjudligi  protsessual  m u n o sa b a tla rn in g   kelib 
chiqishi  u c h u n   asos  b o ‘ladi.
S udda vakillik qilish  tu rlari  quyidagilarga ajratiladi:
•  q o n u n iy   vakillik;
• s h a rtn o m a  b o ‘y icha  (ixtiyoriy) vakillik.
Q onuniy vakillik.  F P K n in g  5 1-m oddasiga m uvofiq,  m uom alaga 
layoqatsiz  yoki  m u o m a la   layoqati  c h ek lan g an   sh axslarning  o ta - 
on alari,  ularni  farzandlikka o lg anlar,  vasiylar yoki  h o m iy lar q o n u ­
niy  vakillar  hisoblanadi.
Suddagi  vakillikning  m a z k u r  tu rin in g   vujudga  kelishi  u c h u n  
q o n u n d a   t o ‘g ‘rid a n   to ‘g ‘ri  n a z ard a   tu tilg a n   quyidagi  h o la tla r  asos 
b o ‘lib  hisoblanadi:  fu q aro   m u o m alag a  layoqatsiz  deb  to p ilsa  yoki 
m u o m a la   layoqati  c h e k la n sa ,  un g a  n isb a ta n   vasiy  yoki  h o m iy  
ta y in la n a d i,  b e d a ra k   y o ‘qo lg an   d eb   to p ilg a n   fu q a ro n in g   m o l- 
m ulkini  d o im iy   su r’a td a   bosh q arib   tu rish  zaru rati  m avjud  b o ‘lsa, 
vasiylik  va  hom iylik  organi  bilan   tu zilad ig an   ish o n ch li  b o sh qaruv 
to ‘g ‘risidagi  sh a rtn o m a  asosida  ish olib boradigan shaxs tayinlanadi 
va h.k.  (F K n in g  29—34,  3 6 -m o d d alari).
Q o n u n iy   vakillik  asosan  q a rin d o sh lik   m u n o sa b a tla ri  asosida 
yuzaga  keladi.  B iroq,  ayrim   h o lla rd a,  xususan,  vasiy  va  h om iy 
tay in la n g a n d a   tu m a n   h o k im in in g   qaro ri  asos  b o ‘lib  hisoblanadi.
6 0

---

Suddagi vakillikning navbatdagi turi sh a rtn o m a  b o ‘yicha (ixtiyo­
riy)  vakillik  h isoblanib,  F P K n in g   5 2 -m o d d a sid a   n azard a  tutilgan. 
S h artn o m a b o ‘yicha (ixtiyoriy) vakillikka binoan  ishonch bildiruvchi 
o ‘z huquqlari va q o n u n  bilan q o ‘riqlanadigan  m anfaatlarini him oya 
qilish  b o ‘y ich a  su d d a  ish  y u ritishni  vakilga  to p sh irad i.
Q uyidagilar s h a rtn o m a  b o ‘yicha  (ixtiyoriy)  vakil b o ‘la oladilar:
1)  a d v o k a tla r;
2)  n a sl-n a sa b   shajarasi  b o ‘y ich a   t o ‘g ‘ri  tu ta sh g a n   yoki  yon 
shajara b o ‘y ich a q a rin d o sh la r,  sh u n in g d e k ,  e r (x o tin )  yoxud  uning 
q a rin d o sh la ri;
3)  yuridik  shasxlarning  xodim lari  -   shu  y u ridik  shaxslarning 
ishlari  b o ‘yicha;
4)  n o tijo ra t tash k ilo tla rin in g  vakolatli  vakillari  — shu  ta sh k ilo t­
lar  a ’zo larin in g   ishlari  b o ‘yicha;
5)  q o n u n g a  b in o an  b oshqa shaxslarning h u q u q  va  m anfaatlarini 
him o y a  qilish  h u q u q i  berilgan  n o tijo ra t  tash k ilo tla rin in g   vakolatli 
vakillari;
6) birgalikda ishtirok etuvchilardan biri boshqa ishtirokchilam ing 
to p sh irig ‘i  b o ‘yicha;
7)  ishni k o ‘rayotgan sud to m o n id a n  ishda jism oniy shaxslarning 
vakillari  sifatida  q atn ash ish g a  ruxsat  berilgan  shaxslar.
Sudda ish yuritish b o ‘yicha vakil sifatida professional faoliyat bilan 
faqat  advokatlar  shug‘ullanishlari  m um kin  (F P K n in g   52-m oddasi).
S hartnom a b o ‘yicha (ixtiyoriy) vakillik sud amaliyotida vakillikning 
boshqa turlariga qaraganda ko‘p uchraydi.  S hartnom a b o ‘yicha vakillik 
taraflam ing,  ya’ni  vakil  va  ishonch  bildim vchining  erklari  bo ‘yicha 
belgilanib,  ko‘pincha  topshiriq  shartnom asi  bilan  rasmiylashtiriladi1.
8.2.  Suddagi  vakilning  vakolatlari  va  uni 
rasmiylashtirish  tartibi
S ud d ag i  vakil  pro tsessu l  h a ra k a tla m i  v ak o la t  b e ru v c h in in g  
n o m id an  va uning to p sh irig lg a  ko ‘ra am alga oshirar ekan, vakolatlar 
doirasi  tara fla r  (d a ’vogar, jav o b g ar),  u c h in c h i  shaxslar to m o n id a n  
berilgan  v a k o la tn o m a d a   ifoda  etilgan  boMishi  kerak.
V akilning vakolatlari  o ‘z  m azm u n ig a  k o ‘ra,  um um iy \ a   m axsus