M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

NAZORAT  SAVOLLARI
Ш.
TAVSIYA  ETILGAN  ADABIYOTLAR
3 1 9

---

32-bob.  HAKAMLIK  SU DININ G  HAL  QILUV 
QARORI  BILAN  BOG‘LIQ  ISHLARNI  YURITISH
3 2 .1 .  Hakamlik  sudlarining  mamlakatimizda 
tadbirkorlik  faoliyatini  amalga  oshirishni 
erkinlashtirishdagi  ahamiyati
M a m la k atim izd a   tad b irk o rlik   subyektlari  o ‘rtasidagi  x o ‘jalik  
nizolari  x o ‘ja lik  sudi bilan  b ir q a to rd a  h ak am lik  sudlari  to m o n id a n  
h a m   k o ‘rib  c h iq ilish i  ilk  b o r  0 ‘zb e k isto n   R esp ublikasi  P re zi- 
d en tin in g  2005-yil  14-iyundagi  «T adbirkorlik subyektlarini  huquqiy 
h im o y a  qilish  tizim in i  y an ad a  tako m illash tirish   c h o ra -ta d b irla ri 
to ‘g ‘risida»gi  F arm onida belgilab q o ‘yilgan edi.  K eyinchalik hakam lik 
su d larin in g   tashkil  etilishi  va  faoliyati  sohasidagi  m u n o sa b a tla rn i 
ta rtib g a   soluvchi  « H a k a m lik   su d la ri  t o ‘g ‘risida»gi  0 ‘zb e k isto n  
R espublikasining  Q o n u n i  O liy  M ajlis  Q o n u n c h ilik   palatasi  to m o ­
n id an   qabul  qilinib,  S enat  to m o n id a n   m a ’qu llan d i  va  2007-yildan 
e ’tib o ra n   kuchga  kirdi.
H a k a m lik   su d la ri  h u q u q   t o ‘g ‘risid ag i  n iz o n i,  k e lis h m o v - 
chiliklarni  k o ‘rish va  hal  qilish  u c h u n  taraflarn in g  x o h ish-irodasiga 
m uvofiq  erkin  ta n la n ad ig a n   nodavlat  sudining  b ir  shakli  h iso b ­
lanadi.  Y a’ni,  u d oim iy faoliyat  ko ‘rsatuvchi va m uvaqqat  hakam lik 
su d laridan  iborat  b o ‘lib,  fuqarolik huq u q iy   m u n o sa b a tla rid a n   kelib 
chiquvchi  n izolam i,  shu ju m la d a n , tadbirkorlik subyektlari o ‘rtasida 
vujudga keluvchi x o ‘ja lik  n izolarini  hal  etu v ch i  n odavlat organidir. 
D avlat  su d lari  (x u su sa n ,  x o ‘ja lik   va  fu q aro lik   ishlari  b o ‘y ich a  
su d la rjd a n   farqli  ravishda  h akam lik sudlari  taraflarn in g  kelishuviga 
asosan  tashkil  etilgan  sud  tarzid a  n a m o y o n   b o ‘ladi.
Shu  o ‘rin d a  h ak am lik   su d larid a  n izo larn i  k o ‘rishning  quyidagi 
afzallik jih a tla ri  to ‘g ‘risida  to ‘xtalib  o ‘tm o q ch im iz:
• taraflarda sudyani m ustaqil tanlash  im koniyati  m avjud. T araflar 
d oim iy  faoliyat  k o ‘rsatadigan  hakam lik  su d larid a  uni  tashkil  etgan 
yuridik  shaxs  tasdiqlagan  ro ‘yxatdagi  h ak am lik   sudyalari  orasid an
3 2 0

---

tan la sh la ri m u m k in  boMadi.  M uvaqqat hakam lik sudi sudyasini esa 
h ak am lik   bitim i  taraflari  o ‘zaro   kelishuv  asosida  tanlaydilar;
•  n iz o la r  b itta   in s ta n s iy a d a   hal  e tila d i.  H a k a m lik   su d la ri 
q a n d a y d ir b ir tiz im n i  tashkil  etm ay d i  va  bir-b irig a  b o ‘ysunm aydi, 
y a ’ni  h ak am lik  su d in in g  yuqori tu ru v c h i instansiyasi  m avjud  em as.
•  ish  k o ‘rish  qisqa  m u d d atla rd a   am alga  oshiriladi.  «H akam lik 
sudlari to ‘g ‘risida»gi Q o n u n d a  hakam lik sudida nizoni k o ‘rib chiqish 
m u d d a ti  b e lg ila n m a g a n .  M a z k u r   m u d d a t  t a r a f l a r   o ‘r ta s id a  
tu ziladigan  h ak am lik   b itim id a  yoki  d oim iy  faoliyat  k o ‘rsatadigan 
h ak am lik  su d larin in g   reg lam en tid a  k o ‘rsatiladi;
• h ak am lik  sudi  xarajatlari  n izo la m i x o ‘jalik  va fuqarolik  ishlari 
b o ‘y ic h a   s u d la rid a   k o ‘rish  va  h a l  e tish   u c h u n   k e ta d ig a n   sud 
xarajatlarid an   b ir  n e c h a   b o r  kam   va  hakam lik  sudlariga  taq d im  
etilgan  d a ’vo  arizalarid an   davlat  boji  u n d irilm aydi;
• hakam lik sudi  m uhokam asi m axfiy va oshkor qilinishi m um kin 
em as.  H ak am lik   sudyasi  h ak am lik   m uh o k am asi  dav o m id a  o ‘ziga 
m a ’lu m   b o flib   q o lg a n   m a ’lu m o tla r n i  h a k a m lik   m u h o k a m a s i 
taraflari  yoki  u larn in g   huq u q iy   vorislari  roziligisiz  o s h k o r  qilishga 
haqli  b o ‘lm aydi;
•  h a k a m lik   m u h o k a m a s i  ta ra fla rn in g   k e lish u v ig a   m u v o fiq  
belgilanadi.  D oim iy faoliyat k o ‘rsatuvchi hakam lik sudining nizom i 
va  reg lam en tid a  sud  m uh o k am asi  tara fla r h a m d a   sud  u c h u n   qulay 
b o ‘lgan jo y d a   o ‘tkazilishi  belgilab  q o ‘yiladi.
«H akam lik sudlari to ‘g‘risida»gi Q o n u n d a hakam lik m uhokam asi 
tarafi  h ak am lik   su d in in g   hal  qiluv  q aro rin i  b e k o r  qilish  to ‘g ‘risida 
ariza berish  y o ‘li  bilan   nizolashishi  m um kinligi  belgilab  q o ‘yilgan. 
S hu n in g d ek ,  m az k u r  Q o n u n g a   m uvofiq,  hakam lik  sudining  hal 
qiluv q aro rin i  m ajburiy ijro etish «Sud hujjatlari va b o sh q a organlar 
hu jjatlarin i  ijro  etish  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n ig a  m uvofiq,  vakolatli 
sud  (xo‘jalik va fuqarolik ishlari b o ‘yicha sudlar) bergan ijro varaqasi 
asosida am alga oshirilishi  m u stah k am lab  q o ‘yilgan.
L e k in   t a ’k id la s h   jo iz k i,  « H a k a m lik   s u d la ri  t o ‘g ‘risida»gi 
Q o n u n d a   h ak am lik   su d in in g   hal  qiluv  qaro ri  bilan  bogfliq  ishlarni 
h a m d a   h ak am lik   su d in in g   hal  qiluv  q aro rin i  m ajburiy  ijro  etish 
u c h u n   ijro  varaqasi  b erish   t o ‘g ‘risidagi  ish larn i  y u ritish   tartib i 
b e lg ila n m a g a n .  C h u n k i  v a k o la tli  d a v la t  s u d la rin in g   h a k a m lik  
su d in in g   hal  qiluv  q a ro rin i  b e k o r qilish  h a m d a   h akam lik  sudining 
hal  qiluv  q a ro rin i  m ajburiy  ijro  etish  u c h u n   ijro  varaqasi  berish 
t o ‘g ‘risidagi  ishlarni  yuritish  tartib i  b o sh q a  q o n u n   hujjatlari  bilan, 
x u su san ,  F u q a ro lik   pro tsessu al  kodeksi  va  X o ‘ja lik   protsessual
3 2 1

---

kodeksi bilan tartibga solinadi.  Shuning u ch u n  ham  am alda hakam lik 
su d larin in g  sam arali  faoliyat  k o ‘rsatishini  t a ’m in lash ,  u sh b u   sudga 
m u ro ja a t  qilgan  sh ax slarn in g   h u q u q   va  q o n u n iy   m a n fa a tla rin i 
t o ‘la q o n li  h im o y a   q ilish   m a q s a d id a   a y rim   q o n u n   h u jja tla rig a  
q o ‘sh im c h a   va  o ‘zgartirish  kiritish  tala b   e tila r  edi.
D arh a q iq a t,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  O liy  M ajlisi Q o n u n ch ilik  
palatasi to m o n id an  2007-yil 22-fevralda qabul qilingan h a m d a  Senat 
t o m o n i d a n   2 0 0 7 - y il  2 9 - iy u n d a   m a ’q u lla n g a n   0 ‘z b e k is to n  
R espublikasining  « H akam lik  sudlari  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  qabul 
qilinganligi  m u n o sab ati  bilan  0 ‘zbekiston  R espublikasining  ayrim  
q o n u n   hujjatlariga  o ‘zgartirish  va  q o ‘sh im c h a la r kiritish  haqida»gi 
Q o n u n i yuqoridagi m aqsad va vazifalarni am alga oshirishni  nazarda 
tu ta d i.  M a z k u r  Q o n u n n in g   q a b u l  q ilin is h i  m u n o s a b a ti  b ila n  
0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a sin in g   « X o ‘ja lik   y u ritu v c h i  su b y e k tla r 
faoliyatining  s h a rtn o m a v iy -h u q u q iy   bazasi  t o ‘g ‘risida»gi  h a m d a  
«Sud hujjatlari va boshqa organlar hujjatlarini  ijro etish to ‘g ‘risida»gi 
q o n u n la ri,  sh u n in g d ek ,  0 ‘zb ekiston  R espublikasining  F u q aro lik  
kodeksi,  F u q a ro lik   pro tsessu al  kodeksi  va  X o ‘ja lik   p rotsessual 
kodeksi q o id alari 0 ‘zbekiston  R espublikasining « H akam lik sudlari 
t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  n o rm a lari  b ilan   m uvofiqlashtirildi.
X ususan,  0 ‘zb ekiston  R espublikasining  «X o‘ja lik   yu ritu v ch i 
subyektlar faoliyatining sh a rtn o m a v iy -h u q u q iy  bazasi t o ‘g ‘risida»gi 
Q o n u n i  3 6 -m o d d a s in in g ,  «S ud  h u jja tla ri  va  b o s h q a   o rg a n la r 
hujjatlarini  ijro  etish  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  5,  7  va  2 7 -m o d d a lari, 
0 ‘z b e k isto n   R esp u b lik asi  F u q a ro lik   k o d e k sin in g   1 0 -m o d d a si, 
0 ‘zbekiston  R espublikasi  X o ‘ja lik   protsessual  kodeksi  25,  52,  86, 
88 va  117-m oddalarining o ‘zbek tilidagi m atnlaridagi eskirib qolgan 
«xolislar  sudi»  atam asin i  «hakam lik  sudi»  degan  yangi  a ta m a la r 
bilan alm ashtirildi.  M a zk u r Q o n u n  b ilan  0 ‘zb ekiston  Respublikasi 
F u q aro lik  protsessual  kodeksining «Ish y u ritishni tugatish asoslari» 
deb  n o m la n g a n   100-m oddasi  va  «A rizani  qabul  qilishni  rad  etish» 
deb  n o m la n g a n   152-m oddasidagi  « h ak am lar sudiga»  deg an  s o ‘zlar 
«hakam lik sudiga» degan  so‘zlar b ilan,  «sh artn o m a tuzilgan» degan 
s o ‘z la r esa  «hakam lik  bitim i  tuzilgan»  degan  so ‘zlar bilan   a lm a sh ­
tirildi.
B u n d a n   ta sh q a ri,  m a z k u r  k o d e k sn in g   « D a ’v o n i  t a ’m in lash  
asoslari»  deb  n o m la n g a n   2 4 8 -m o d d a si  h a k a m lik   su d id a   k o ‘rib 
chiq ilad ig an   d a ’voni  t a ’m inlash  c h o ra larin i  k o ‘rish  bilan   bogMiq
3 2 2

---

m asalani  sud  to m o n id a n   k o ‘rish  tartib i  haqidagi  ikkita yangi  qism  
b ila n ,  « D a ’voni  t a ’m in lash n i  b e k o r  qilish»  deb  n o m la n g a n   254- 
m oddasi  esa  d a ’vo  talab larin i  q a n o a tlan tirish n i  rad  etish  haqidagi 
h ak am lik   sudining  hal  qiluv  qarori  d a ’voni  t a ’m inlash  ch o ralari 
sud  to m o n id a n   b e k o r  qilinishi  u c h u n   asos  b o ‘lishi  to ‘g ‘risidagi 
yangi  qism   bilan   t o ‘ldirildi.