M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

1.3 .  Fuqarolik  protsessul  huquqining  manbalari  va  tizimi
F u q a ro lik   p ro tse ssu a l  h u q u q in in g   m a n b a la ri  fu q a ro lik   sud 
ishlarini  yuritish  ta rtib in i belgilovchi  fuqarolik  protsessual  n o rm a - 
lard an   ib o rat  b o ‘lgan  0 ‘zbekiston  R espublikasining  q o n u n   h u jjat- 
lari  h a m d a   0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  ishtirokidagi  xalqaro  sh a rt- 
n o m a la r  h iso b la n a d i.
F u q a ro lik   p rotsessual  h u q u q in in g   asosiy  m an b ai  o ‘zid a  sud 
is h la rin i  y u r itis h n in g   m u h im   p r in s ip la r in i  m u s ta h k a m la g a n  
0 ‘zbekiston  R espublikasining  K onstitutsiyasi hisoblanadi  (11,  106, 
107,  108,  110,  112,  113,  114,  115,  11 6 -m oddalari).  K onstitutsiya 
fu q a ro lik   p ro tse ssu a l  q o n u n c h ilik n in g   riv o jla n ish id a g i  m u h im  
h u q u q iy   b a z ad ir.  0 ‘zb e k isto n   R esp u b lik asin in g   K o n stitu tsiy asi 
m am lakatim izning haqiqiy m ustaqil davlat m aqom iga ega ekanligiga 
q o n u n iy   asos  soldi,  u n in g   tegishli  n o rm a larid a  jam iy a t  tuzilishida 
va davlat qurilishida,  fuqarolarning huquq va erkinliklarga erishishida 
so d ir b o ‘lgan  tu b   o ‘zgarishlar o ‘z aksini to p d i  va  m u stah k am lan d i.
F u q aro lik   protsessual  h u q u q in in g   navbatdagi  m u h im   m anbai 
1997-yil  30-avgust  kuni  qabul  qilin g an   va  1998-yil  1-yanvardan 
e ’tib o ran , am alga kiritilgan 0 ‘zbekiston  Respublikasining Fuqarolik 
protsessual kodeksi  hisoblanadi.  M a zk u r k odeksda su d d a fuqarolik 
ishlarini k o ‘rish va hal etish tartibini batafsil  ifoda etuvchi fuqarolik 
protsessual  h u q u q in in g   n o rm alari  m u stah k am lan g an .  U n d a   sud 
ishlarini  yu ritish n in g   asosiy  p rinsiplari  m u sta h k a m lab   q o ‘yilgan, 
sud  q a ro rlari  u stid an   shikoyat  va  pro test  keltirish  institutlari  o ‘z 
ifodasini  to p g a n ,  sh u n in g d e k ,  o datdagi  sud  ishlarini  y u ritishdan 
o ‘z g ach a b o ig a n ,  sud  ishlarini  ix ch am lash tirilg an   ta rtib d a   k o ‘rish 
va hal etish, y a ’ni sirtdan hal qiluv q arori chiqarish, buyruq tartibida 
ish  yuritish  institu ti  o ‘rin   olgan.
1  0 ‘zbekiston  yuridik  ensiklopediyasi.  N a sh r u ch u n   m as’ul  R.A.  M uhitdinov 
va  boshq.,  m as’ul  m u h arrir  N .  T o ‘ychiyev.  Т .,  «Adolat»,  2010,  493-Ьет.
7

---

F u q a ro lik   p ro tse ssu a l  h u q u q in in g   m u h im   m a n b a i  sifa tid a  
2000-yil  14-dekabrda qabul qilingan  0 ‘zbekiston  R espublikasining 
« S u d lar  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  (yangi  ta h r iri) 1  m u h im   a h a m iy at 
kasb etadi.  M azkur Q o n u n n in g  qabul qilinishi u m u m iy  yurisdiksiya 
s u d la rin in g   ix tiso sla sh u v in i  q o n u n iy   jih a td a n   m u sta h k a m la d i. 
Q o n u n   besh  b o ‘lim d a n   ib o ra t  b o ‘lib,  u n d a   u m u m iy   q o id a la r, 
u m u m iy  yurisdiksiya sudlari,  0 ‘zbekiston  R espublikasining xo ‘jalik 
su d lari,  su d y alarn in g   m aq o m i  h a m d a   yakunlovchi  q o id a la r  o ‘z 
ifodasini  topgan.
F u q arolik  protsessual  h u q u q in in g   m anbasi  sifatida  fuqarolik 
protsessining alohida y o ‘nalishlarini tartibga soladigan boshqa q o n u n  
h u jja tla ri  h a m   m u h im   a h a m iy a tg a   ega.  F u q a ro lik   p ro tse ssu a l 
huquqining bunday m anbalari sifatida 0 ‘zbekiston  Respublikasining 
1995-yil  30-avgustda  qabul  qilingan  « F u q a ro la rn in g   h u q u q lari  va 
erkinliklarini  b u zadigan  x a tti-h a ra k a tla r va  q a ro rla r  u stid a n   sudga 
shikoyat  qilish  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n in i2  k o ‘rsatish  m u m k in .  S h u ­
n in g d ek ,  0 ‘z b e k isto n   R esp u b lik a sin in g   2001-yil  2 9 -avgustdagi 
« P ro k u ra tu ra  to ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  (yangi  ta h riri)3,  «Sud  hujjatlari 
va  b o sh q a  o rg an la r  hujjatlarini  ijro  etish  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i4 
sh u la r ju m lasid an d ir.
A yrim  toifadagi  fuqarolik ishlarini  su d d a k o ‘rish ta rtib in i belgi­
lovchi  protsessual  n o rm a la r o ‘z  ifodasini  to p g an   b ir q a to r k odeks- 
lar  h am   fuqarolik  protsessual  h u q u q in in g   m an b asi  hisoblanadi. 
X ususan,  0 ‘zbekiston  R espublikasining  F uqarolik kodeksi,  M eh n at 
k o d e k si,  O ila  k o d e k si,  U y -jo y   k o d e k si,  S o liq   k o d e k si  s h u la r 
ju m lasid an d ir.  Birgina  F u q aro lik  kodeksi  fuqarolik h u q u q larin i sud 
orqali  him oya qilish shakllarini  (1 0 -m o d d a ),  fuq aro n i sud tartib id a 
m uom alaga layoqatsiz deb topish  (3 0 -m o d d a),  fuqaroning m uom ala
1  0 ‘zbekiston  Respublikasining  2000-yil  14-dekabrdagi  «S udlar to ‘g ‘risida»gi 
Q onuni  (yangi  tahriri).  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  M ajlisi  A xborotnom asi, 
2001,  №   1—2,  10-m odda.
2  0 ‘zbekiston  Respublikasining  1995-yil  30-avgustda  qabul  qilingan  « F u q aro ­
larning huquqlari  va  erkinliklarini  buzadigan  x atti-h arak a tla r va  q arorlar ustidan 
sudga shikoyat qilish to ‘g ‘risida»gi  Q onuni.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy Majlisi 
A xborotnom asi,  1995,  №   9,  183-m odda.
3  0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s in in g   2 0 0 1 -y il  2 9 -a v g u s td a g i  « P ro k u r a tu r a  
to ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  (yangi  ta h riri).  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  M ajlisi 
A xborotnom asi,  2001,  №   9— 10,  168-m odda.
4 0 ‘zbekiston  Respublikasining 2001-yil  29-avgustdagi «Sud hujjatlari va boshqa 
o rganlar  hujjatlarini  ijro  etish  to ‘g ‘risida»gi  Q onuni.  0 ‘zbekiston  Respublikasi 
Oliy  Majlisi  A xborotnom asi,  2001,  №   9— 10,  169-m odda.

---

layoqatini  ch eklash  (3 1 -m o d d a ),  fuq aro n i  b e d a ra k   y o ‘qolgan  deb 
topish (33-m odda),  fuqaroni vafot etgan deb e ’lon qilish (36 -m o d d a) 
asoslarini  n azarda tutadi.
F uqarolik protsessual huquqining m anbalari sifatida 0 ‘zbekiston 
R espublikasi  q o ‘shilgan  xalqaro  s h a rtn o m a la r  h a m   e ’tir o f  etiladi.
F u q aro lik  protsessual  h u q u q in in g   m an b alari  sifatida q o n u n o sti 
n o rm a tiv -h u q u q iy   h u jja tla r,  x u su san ,  0 ‘zb ek isto n   R espublikasi 
P re z id e n tin in g   fa rm o n   va  q a ro rla ri,  V a z irla r  M a h k a m a s in in g  
q aro rlari  h a m   e ’tir o f  etiladi.
Fuqarolik  protsessual  huquqining  tizimi.  F u q aro lik   protsessual 
h u q u q in in g   b a rc h a   q o idalari  b ir-b iri  bilan   uzviy  b o g ‘liq  b o ‘lib, 
u n in g   tizim in i  tashkil  qiladi.  U sh b u   tiz im d a   um u m iy ,  alo h id a   va 
m ax su s  a h a m iy a t  kasb  e tu v c h i  n o r m a la r   m av ju d   b o ‘lib ,  u la r 
birgalikda  fuqarolik  protsessual  h u q u q in in g   tiz im in i  hosil  qiladi.
F u q a ro lik   p ro tse ssu a l  h u q u q i  ta rk ib id a   b irin c h i  in stan siy a, 
apellatsiya va kassatsiya tartibida  ish yuritish,  qonuniy kuchga kirgan 
sud  qarorlarini  nazorat  tartibida  qayta  k o ‘rish,  sud  qarorlarini  ijro 
etish bosqichlarini tartibga soluvchi,  u m u m an  fuqarolik protsessining 
barcha  bosqichlari  uchun  xos  b o ig a n   um um iy  qoidalam i  ajratish 
m um kin.  Bu  esa  fuqarolik  protsessual  huquqi  tizim ini  quyidagi  ikki 
qismga:  Umumiy va  M axsus qism ga  ajratish  m um kinligini  ko‘rsatadi.
F uqarolik  protsessual  huqu q in in g   U m um iy  qism ida  Fuqarolik 
protsessual kodeksining «U m um iy qoidalar» deb nom langan birinchi 
b o lim id a   m u stahkam langan  quyidagi  institutlar  nazarda  tutiladi: 
sudya va protsessning boshqa ishtirokchilarini rad qilish, sudga taalluqli 
ishlar,  protsess  ishtirokchilari,  dalillar,  sud  xarajatlari,  sud  jarim a- 
lari,  protsessual  m u d d atlar,  sud  xabarnom alari  va  chaqiruvlari.
F u q aro lik  protsessual  h u q u q in in g   M axsus qism i  -  protsessning 
turli bosqichlarini  (birinchi instansiya sudida ish yuritish,  sud q a ro r­
lari ustidan shikoyat berish va u lam i qayta k o ‘rish,  sud qarorlarining 
ijrosini)  tartib g a  soluvchi,  sh u n in g d ek ,  fuqarolik  protsessida  c h e t 
el  fuqarolari va tash k ilo tlari,  fuqaroligi b o lm a g a n  shaxslar ishtiroki 
m asalasini  n a z ard a   tu tu v c h i  n o rm a la r  y ig ln d is id a n   iborat.  Bosh- 
q a c h a   qilib  ay tg an d a,  M axsus  q ism da  fuqarolik  ishlarining  ayrim  
tu rk u m la rin i  k o ‘rish,  hal  qilish  u c h u n   va  fuqarolik  ja ra y o n in in g  
ayrim   b o sqichlari  u c h u n   m axsus  aham iyatga  ega  b o ig a n   huquqiy 
m e ’y o rla r  b a y o n   e tila d i1.
1  Sh.S h .  Shorahmetov. 
0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  D arslik.  Т .,  «Adolat»,  2001,18-bet.