M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

2 .2 .  Fuqarolik  protsessual  huquqi  prinsiplarining  tasnifi
O dil sudlovning fa q a t su d  tomonidan amalga oshirilishi.  Fuqarolik 
protsessual  huquqining tashkiliy-funksional prinsiplari q ato rid a  odil 
sudlovning  faqat  sud  to m o n id a n   am alga  oshirilishi  m u h im   o ‘rin 
tu ta d i  («S udlar  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n n in g   3-m o d d asi).
1 Ruscha-o‘zbekcha lug‘at. 2-jild. Т .,  0 ‘zbek sovet ensiklopediyasi bosh redaksiyasi, 
1984,  215-bet;  Гражданский процесс.  Кол.  авторов.  М.,  «Спарк»,  1999, стр.  25.
18

---

0 ‘zbekiston  Respublikasining  K onstitutsiyasida m am lakatim izda 
sud  ho k im iy atin in g   q o n u n   ch iq a ru v ch i  va  ijro  etuvchi  hok im iy at- 
la rd a n ,  siyosiy  p a rtiy a la rd a n ,  b o sh q a   ja m o a t  b irla sh m a la rid a n  
m ustaqil  h o ld a   ish  yuritishi  alo h id a   belgilab  q o ‘yilgan.  S udlarning 
odil  sudlovni am alga oshirish borasidagi faoliyatiga b iro n -b ir tarzda 
aralashishga yo‘l q o ‘yilmasligi va bunday aralashish qonunga muvofiq 
javobgarlikka  sabab  b o ‘lishi  kabi  q o id ala m in g   0 ‘zb ekiston  R es­
publikasi  K onstitutsiyasida ( 1 1 2-m odda) belgilab q o ‘yilishi  m u h im  
a h a m iy at  kasb  etadi.  S h u n in g d ek ,  «S udlar t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n d a  
m uayyan ishni h a r to m o n lam a , to ‘la va xolisona ko ‘rishga to ‘sqinlik 
qilish  yoki  g ‘ay riq o n u n iy  sud  qaro ri  chiqarilishiga  erishish  m aq sa ­
d id a  sudyalarga  q an d ay   b o ‘lm asin,  b iro n -b ir  tarz d a   t a ’sir  etish 
q o n u n g a m uvofiq jin o iy  javobgarlikka sabab b o ‘lishi belgilab q o ‘yil- 
gan  (  JK n in g   2 3 6 -m oddasi).
S u d y alarn i  saylash  va  tayinlash  prin sip in in g   m o hiyati  sh u n d a n  
iboratki,  unga k o ‘ra,  fuqarolik ishlari q o n u n  hujjatlarida belgilangan 
tartib d a saylanadigan va tayinlanadigan sudyalar to m o n id a n  am alga 
oshiriladi.  K onstitutsiyaga k o ‘ra,  0 ‘zbekiston  R espublikasi  K o n sti­
tutsiyaviy  su d i,  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O liy  sudi,  0 ‘zbekiston 
R espublikasi  O liy  x o ‘ja lik   sudi,  Q o ra q a lp o g ‘isto n   R espublikasi 
fuqarolik va jin o y a t ishlari b o ‘yicha O liy sudlari,  Q o ra q a lp o g ‘iston 
R espublikasi x o ‘jalik  sudi sudyalari besh yil  m u d d atg a saylanadilar. 
F u q aro lik   va  jin o y a t  ishlari  b o ‘yicha  viloyat  va  T o sh k e n t  s h a h a r 
su d lari,  fuqarolik  va jin o y a t  ishlari  b o ‘y ich a  tu m a n la ra ro ,  tu m a n , 
sh a h ar sudlari,  harbiy va x o ‘jalik sudlari sudyalari besh yil  m uddatga 
ta y in la n a d ila r  (1 0 7 -m o d d a ).
F u q a ro lik   protsessual  h u q u q in in g   m u h im   p rin sip larid an   biri 
sifatida  fuqarolik  ishlarining  yakka  ta rtib d a   va  h a y ’at  to m o n id a n  
k o ‘rilishi  prinsipi  ta n   o lin ad i.  B archa  birin ch i  instansiya  sudlarida 
ishlar  su dyaning  yakka  o ‘zi  to m o n id a n   k o ‘riladi.  Ishni  sudyaning 
yakka o ‘zi  k o ‘rganida u sud  n o m id a n   ish yuritadi.  Ishni  apellatsiya 
va kassatsiya tartibida k o ‘rish Q oraqalpog‘iston  Respublikasi fuqarolik 
ishlari b o ‘y ich a O liy su d id a,  fuqarolik ishlari b o ‘yicha viloyatlar va 
T o sh k e n t  sh a h a r  su d larid a  uch  n a fa r  su d y ad an   ib o rat  tarkibda, 
n a z o ra t tartib id a   k o ‘rish  esa  R ayosat a ’zo larin in g   ko ‘pchiligi  h o zir 
b o ‘lgan taq d ird a  am alga oshiriladi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy sudining fuqarolik ishlari b o ‘yicha 
sudlov  h a y ’a tid a   ishlar  apellatsiya,  kassatsiya  tartib id a   va  n a z o ra t 
t a r t ib i d a   u c h   n a f a r   s u d y a d a n   ib o r a t  ta r k ib d a ,  0 ‘z b e k is to n  
R esp u b lik asi  O liy  s u d in in g   ra y o s a tid a   —  ray o sa t  a ’z o la rin in g
19

---

k o lpchiligi  h o z ir b o ‘lgan  ta q d ird a ,  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O liy 
sudining p len u m id a   p len u m  tarkibining kam id a u c h d a n   ikki qism i 
h o z ir  b o ‘lgan  ta q d ird a   k o ‘riladi.
Sudyalarning m ustaqilligi va ularning faqat q o n u n g a b o ‘ysunishi 
prinsipi  fuqarolik  protsessual  h u q u q in in g   m u h im   p rin sip la rid a n  
b iri  h is o b la n a d i.  M a z k u r   p r in s ip   0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s i 
K onstitutsiyasining  112-m oddasida m ustahkam lab q o ‘yilgan b o ‘lib, 
unga  k o ‘ra,  sudyalar  m ustaq ild ir,  faqat  q o n u n g a   b o ‘ysunadilar.
S u d larn in g  m ustaqilligi va faqat q o n u n g a  b o ‘ysunishini ta 'm in -  
lashda ulam in g  daxlsizligi m uhim  aham iyat kasb etadi.  Sudyalarning 
daxlsizligi  0 ‘zb ek isto n   R espublikasining  K o n stitu tsiy asi  h a m d a  
« S u d la r  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n   b ila n   k a fo la tla n a d i.  U n g a   k o ‘ra, 
sudyaning  shaxsi  daxlsiz  b o ‘lib,  su d y an in g   daxlsizligi  u n ing  tu ra r 
joyiga,  xizm at xonasiga,  foy d alan ad ig an  tra n sp o rti va aloqa vosita- 
lariga,  x at-xabarlariga,  u n g a   tegishli  ash y o lar  va  hujjatlarga  h a m  
taalluqlidir.  Sudyaga nisbatan jin o y at ishi faqat 0 ‘zbekiston  R espub­
likasi  Bosh  p ro k u ro ri  to m o n id a n   q o ‘zg‘atilishi  m u m k in .  Sudya 
teg ish in c h a   0 ‘zbekiston  R espublikasi  O liy  sudi  p le n u m in in g   yoki 
0 ‘zbekiston  R espublikasi O liy x o ‘jalik  sudi p le n u m in in g   roziligisiz 
jin o iy  javobgarlikka  to rtilish i,  hibsga  olinishi  m u m k in   em as.  S h u ­
ningdek,  sudya su d y alarning tegishli  m alaka h a y ’a tin in g   roziligisiz 
m a ’m uriy javobgarlikka  tortilishi  m u m k in   em as.
U n d a n  tashqari, sudlarning m ustaqilligini ta ’m inlash  m aqsadida 
q o n u n c h ilik   su d y ad an   k o ‘rilgan  yoki  yurituvidagi  ishlar  m ohiyati 
b o ‘yicha  b iro n -b ir  tu sh u n tiris h la r  b e rish n i,  sh u n in g d e k ,  q o n u n  
hujjatlarida n azard a tutilgan  h o lla rd an  va ta rtib d a n  tash q a ri,  kim ga 
b o ‘lm asin ,  tan ish ib   ch iqish  u c h u n   ishlarni  ta q d im   e tish n i  talab 
qilishni  taqiqlaydi.  O m m aviy  ax b o ro t  vositalari  o ‘z  x ab arlarida 
m u ay y an   ish  y u z a sid a n   sud  m u h o k a m a si  n a tija la rin i  o ld in d a n  
o ‘zicha hal qilib q o ‘yishga yoki sudga bosh q ach a tarzda ta ’sir etishga 
haqli  b o ‘lm aydi  («S udlar  to ‘g ‘risida»gi  Q o n u n n in g   6 9 -m o d d a si).
F u q a ro lik   p rotsessual  h u q u q in in g   b irin c h i  g u ru h g a   m an su b  
b o ‘lgan  prin sip lari  ich id a   fu q aro larn in g   q o n u n   va  sud  oldidagi 
tengligi  prinsipi  m u h im   o ‘rin  egallaydi.  F u q a ro la rn in g   q o n u n   va 
sud  o ld id a  tengligi  prinsipi  u m u m   e ’tir o f  etilgan  xalqaro  h u q uqiy 
h u jja tla rd a   h a m   o ‘z  ifodasini  to p g an lig i  fik rim izn i  tasd iq lay d i. 
M azk u r  prin sip lar  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  K onstitutsiyasining 
1 8 - m o d d a s id a   m u s ta h k a m la b   q o ‘y ilg a n   b o ‘lib ,  u n g a   k o ‘ra , 
0 ‘z b e k isto n   R esp u blikasida  b a rc h a   fu q a ro la r  b ir  xil  h u q u q   va 
erkinliklarga  ega  b o ‘lib, jin si,  irqi,  m illati,  tili,  d in i,  ijtim oiy  kelib
2 0

---

c hiqishi, e ’tiq o d i,  shaxsiy va ijtim oiy m avqeidan q a t’i  nazar,  q o n u n  
o ld id a  ten gdirlar.  U n d a n   tash q a ri,  m az k u r  prinsip  F P K n in g   6- 
m o d d asid a va «S udlar t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n n in g  6 -m o d d a sid a  h am  
o ‘z  ifodasini  to p g an   b o i ib ,  m az k u r  n o rm a larg a   k o ‘ra,  fuqarolik 
ishlari  b o kyicha  odil  sudlov  faqat  sud  to m o n id a n   h a m d a   b a rc h a  
fu q aro larn in g  jin si,  irqi,  m illati,  tili,  d in i,  ijtim oiy  kelib  chiqishi, 
e ’tiq o d i,  shaxsiy  va  ijtim oiy  m avqei,  sh u n in g d e k ,  b oshqa  h o lat- 
lard an   q a t’i  n azar,  q o n u n   va  sud  oldida  tengligi  asosida  am alga 
oshiriladi.  Bu  esa  m a z k u r  prinsip  b ir v aq tn in g   o ‘zida  sud  tuzilishi 
va  sud  protsessini  belgilab  berad ig an   tash k iliy -fu n k sio n al  prinsip 
ekanligidan dalo lat be rib,  nafaqat fuqarolik sud  ishlarini yuritishda, 
balki  x o ‘jalik ,  jin o y a t  sud  ish larin i  yuritishga  h am   xos  b o ig a n  
prinsip  ekanligini  k o ‘rsatadi.
Sud  ishlari  yuritiladigan  til  prinsipi  Konstitutsiyaning  115-m od- 
dasida  m ustahkam lab q o ‘yilgan.  Bu esa 0 ‘zbekiston  Respublikasida 
sud  ishlarini yuritish o ‘zbek tilid a,  q o raq a lp o q  tilid a yoki  m uayyan 
joydagi ko ‘pchilik aholi so‘zlashadigan tilda olib borilishi, sud ishlari 
olib borilayotgan tilni bilm aydigan sudda qatnashuvchi shaxslarning 
ta ijim o n  orqali ish  m ateriallari bilan  t o ‘la tan ishish va sud  ishlarida 
ish tiro k   e tish   h u q u q i  h a m d a   su d d a   o n a   tilid a   so ‘zlash   h u q u q i 
t a ’m in lan ish i  t o ‘g ‘risidagi  K onstitutsiyaviy  n o rm a n in g   fuqarolik 
sud ishlarini yuritish sohasida rivojlanishi va am al qilishini ko ‘rsatadi.
S ud  ishlari  y u ritila d ig a n   tiln i  b ilm ay d ig a n   shaxslarga  ishga 
taalluqli  m a te ria lla r b ilan  o ‘z o n a  tilid a t o ‘liq tan ish ib  chiqish,  o n a  
tilid a  k o ‘rsatuv  va  tu sh u n tirish la r b erish ,  sud d a  so ‘zlash,  arz bilan 
m u ro ja a t  e tis h   va  iltim o s n o m a la r   ta q d im   e tis h ,  sh u n in g d e k , 
kodeksda belgilangan tartib d a  ta ijim o n n in g  xizm atid an  foydalanish 
huquqi t a ’m inlanadi.  Sud hujjatlari ishda ishtirok etuvchi shaxslarga 
u larn in g   o n a   tillariga  yoki  ular biladigan  b o sh q a  tilga  tarjim a   qilib 
to p sh irilad i  (F P K n in g   9 -m o d d a si).
O sh k o ralik   prinsipi  0 ‘z b ek isto n   R espublikasi  K o n stitu tsiy a­
sining  113 -m o d d a si,  F u q aro lik   protsessual  kodeksining  10-m od- 
dasi,  «S udlar t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n n in g   7 -m o d d a sid a   m u sta h k a m ­
langan.  U nga k o ‘ra,  barch a sudlarda ishlar o shkora ko ‘riladi,  davlat 
yoki tijorat sirlarini saqlash  m anfaatlariga zid b o ‘lgan hollar b u n d a n  
m u stasn o .  Ishda  ish tiro k   etu v ch i  shaxslarning  hayotiga  taalluqli 
m a ’lu m o tla r   o s h k o r   b o ‘lish ig a   y o ‘l  q o ‘y m a s lik ,  s h u n in g d e k , 
farzan d lik k a  olish  siri  va  y o zish m alar  siri  saq lan ish in i  t a ’m inlash 
m aq sad id a  su d n in g   aso slan tirilg an   ajrim iga  b in o a n ,  ish  su dning 
y o piq  m ajlisida  k o ‘rilishi  m um kin.
21

---

F P K n in g   10-m oddasiga m uvofiq, barcha sudlarda ishlar oshkora 
k o ‘riladi,  davlat  yoki  tijo ra t  sirlarin i  saq lash   m a n fa atlarig a   zid 
b o ‘lgan  h o llard a  ishlar  yopiq  sud  m ajlisida  k o ‘riladi.  S hu  o ‘rin d a 
1993-yil  7-m aydagi  0 ‘zb ekiston  R espublikasining «D avlat sirlarini 
saqlash to ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  1-m oddasiga k o ‘ra,  davlat to m o n id a n  
q o ‘riqlan ad ig an  va m axsus ro ‘yxatlar bilan  chegaralab q o ‘yiladigan 
alo h id a   a h a m iy atli,  m u tla q o   m axfiy  va  m axfiy  h arbiy,  siyosiy, 
iqtisodiy,  ilm iy-texnikaviy  va  o ‘zga  xil  m a ’lu m o tla r  0 ‘zbekiston 
R espublikasining davlat sirlari hisoblanadi.  M azk u r Q onunga m uvo­
fiq,  davlat  sirlarini  saqlash  —  b u n d a y   sirlarga  ega  b o ‘lgan  b a rc h a  
davlat  organlari,  ko rx o n alar,  m uassasalar,  tash k ilo tla r,  b irlash m a- 
la r ,  s h u n in g d e k ,  0 ‘z b e k is to n   R e s p u b lik a s in in g   m a n s a b d o r  
shaxslari  va fuq aro larin in g  b u rch id ir.  D avlat  sirlaridan  foydalanish 
bilan  b o g ‘liq  b iro n -b ir  ishlar  b u n d a y   sirlarni  saqlash  yuzasidan 
c h o ra la r k o ‘rilganidan  keyingina am alga oshiriladi.  D avlat sirlarini 
saqlash  b o ‘yicha  m as’uliyat  davlat  o rg an lari,  k o rx o n alar,  m u assa­
s a la r,  ta s h k ilo tla r   va  b irla s h m a la r n in g   ra h b a r la r i  z im m a s ig a  
yuklatiladi  (1 0 -m o d d a )1.
F P K ning  10-m oddasiga ko ‘ra,  ishda ishtirok etuvchi shaxslarning 
hayotiga  taalluqli  m a ’lu m o tla r  o sh k o r  b o ‘lishiga  y o ‘l  q o ‘ym aslik, 
sh u n in g d ek ,  farzandlikka  olish  siri  va y o z ish m a la r siri  saq lanishini 
ta ’m inlash  m aqsadida  su d n in g   asoslantirilgan  ajrim iga b in o a n ,  ish 
su dning y o piq  m ajlisida  k o ‘rilishiga  y o i   q o ‘yiladi.
Y opiq sud m ajlislarini o ‘tkazishda qonuniylikni ta ’m inlash m a q ­
sadida ish sudlov ishlari yuritishning barcha qoidalariga rioya qilingan 
holda k o ‘riladi.  M azk u r ja ra y o n d a  ishda ishtirok etayotgan shaxslar, 
z a ru r  h o lla rd a   esa,  g u v o h ,  e k sp e rt,  m u tax assis  va  ta rjim o n la r 
q atnashadilar.  Ish sudning yopiq  m ajlisida k o ‘rilishidan q a t’i nazar, 
ish  yuzasidan  su d n in g   hal  qiluv  qaro ri  b a rc h a   h o lla rd a   o shkora 
e ’lon  qilinadi.