M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet88/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   84   85   86   87   88   89   90   91   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

Taalluqlilik  tushunchasi  fu q aro lam in g   h u q u q   va  m anfaatlarini 
h im o y a   q ilish n in g   sh akllarini  belgilaydi.  C h u n k i  hozirgi  k u n d a 
jis m o n iy   va  y u rid ik   sh a x sla rn in g   b u zilg an   va  n iz o la sh a y o tg a n  
su b y ek tiv   h u q u q la ri  va  u la rn in g   q o n u n   b ila n   q o ‘riq la n a d ig a n  
m an fa atlarin i  h im o y a  qilish vakolatiga ega  boMgan b ir q a to r davlat 
o rg an lari  va  ja m o a t  tashkilotlari  m avjud.  B ularning  vakolatlarini 
b ir-b irid an  ajratib olishda  ishlarning taalluqliligi asosiy rol o ‘ynaydi. 
M aM umki,  «Sud,  p ro k u ra tu ra ,  ho k im lik larn in g   boM imlari,  kasaba 
uyushm asi  tash k ilo tla ri,  h a k a m lar  sudi  h a m d a   fuqarolik  ishlarini 
ko ‘rish va  hal qilishga vakolatli boMgan boshqa tashkilotlar fuqarolik 
ishlarini  k o ‘rib  hal  qiluvchi  o rg an la r  h iso b la n a d i» 1.
A gar  ish n in g   taalluqliligi  nizosizlikka  aso san   belgilansa,  bu 
taallu qlilikning  u m u m iy   m ezo n lari  deb  atalad i  va  b u n d a y   talab lar 
asosan  F H D Y  organlari to m o n id an  hal etiladi.  Bunga  F H D Y  organi 
to m o n id an  otalikni belgilash to ‘g‘risida bolaning onasi bilan nikohda 
boM magan  shaxsning  birgalikda  ariza  berishi  m isol  boMadi.
'Sh.Sh.  Shorahmetov. 0 ‘zbekiston  Respublikasining fuqarolik protsessual huquqi. 
D arslik.  Т .,  «Adolat»,  2001,  125-bet.
189


A gar  taalluqlilik  taraflar  o ‘rtasida  n izo n in g   m avjudligi  bilan 
b o g ‘liq  ravishda  belgilansa,  b u   taalluqlilikning  m axsus  m ezonlari 
deb  atalib ,  b u n d a y   ta la b la r  sud  o rq ali  hal  etiladi.  M asalan ,  e r 
yoki  x o tin d a n   b iro rta s in in g   tala b i  b o ‘y ic h a   n ik o h d a n   a jra tish  
to ‘g ‘risidagi  tala b n in g  nizoliligi  yoxud  otalik n i  belgilash t o ‘g ‘risida 
b ir  to m o n n in g   a riz a si  b o ‘lm asligi  b u n d a y   ta la b la rn in g   sud g a 
taalluqliligidan  dalo lat  beradi.
B iz n in g   fik r im iz c h a ,  ta a llu q lilik n in g   u m u m iy   va  m a x su s 
m ezo n lari  buzilgan  h u q u q n i  q a n d a y   him o y a  qilishning  shakllarini 
belgilashga  xizm at  qiladi.  Lekin  oila  huq u q ig a  oid  n izo la r  ichida 
sh u n d a y   fuqarolik  ishlari  m avjudki,  ularni  hal  qilish  faqat  sudga 
taalluqlidir.  B unday ishlarga n ik o h n i  haqiqiy em as deb to p ish ,  o ta - 
o n alik   h u q u q id a n   m ah ru m   qilish,  o ta -o n a lik   h u q u q id a n   m ah ru m  
q ilm asd an   tu rib ,  b olani  olib  q o ‘yish,  o ta -o n a lik   h u q u q in i  tiklash 
k ab ilar  m isol  boMadi.  O talikni  belgilash  t o ‘g ‘risidagi  ish larn in g  
ta a llu q lilig in i  F H D Y   o rg a n i  y o k i  su d g a   ta a llu q li  is h la r   d e b  
tu rk u m la sh   m u m k in .
O ila  h u q u q i  n o rm a larin in g  qaysi  biri buzilgan b o ‘lishiga q arab , 
ularn i  him o y a  qilish  usullari  h am   tu rlic h a   boMadi.  S h u n g a  k o ‘ra, 
h im o y a   q ilish  sud  to m o n id a n   yoki  m a ’m u riy   ta rtib d a   a m alg a 
o shirilishi  m u m k in 1.
B inobarin,  oilaviy  h u q u q larn i  him o y a  qilish  sud  to m o n id a n  
fuqarolik sud  ishlarini  yuritish  q o id alari b o ‘y ich a,  ush b u   kodeksda 
n a z ard a   tutilgan  h o lla rd a   esa,  vasiylik  va  hom iylik  o rg an lari  yoki 
b oshqa  davlat o rg an lari to m o n id a n   am alga oshiriladi  ( 0 ‘zbekiston 
Respublikasi  O ila  kodeksining  11-m oddasi).
O talikni belgilash to ‘g‘risidagi  talab qaysi  organga,  y a ’ni  F H D Y  
organi  yoki  sudga  yoxud  su d n in g   qaysi  ish  yuritish  tu rig a   taalluqli 
boM ishidan q a t’i  n azar,  otalik n i belgilash t o ‘g ‘risida ish  q o ‘zg‘atish 
u c h u n   yagona  asos,  bu   —  b o lan in g   onasi  bilan   otaligi  tax m in  
qilinayotgan shaxs o ‘rtasida  F H D Y  organida qayd etilgan  nikohning 
boM masligidir.  B oshqa  h o la tla r  esa,  otalik n i  belgilash  t o ‘g ‘risidagi 
ishlarni  d a ’vo  yoki  alo h id a   ish  yuritish  tartib id a   k o ‘rib  chiqilishiga 
tu rlic h a   t a ’sir  qiladi.  M asalan,  b o lan in g   1968-yil  1-o k ta b rg ac h a  
yoki  u n d a n   keyin  tugMlganlik  vaqti  d a ’vo  tartib id a   ish  yuritishga 
im kon bersa,  alo h id a  tartib d a  ish yuritishda esa ushbu san a otalikni 
tan   olish  va  o talik   faktlarini  belgilashga  sabab  boMadi.
1 0 ‘zbekiston  Respublikasining  O ila  kodeksiga  sharhlar.  (Akad.  H .  R a h m o n ­
qulovning  um um iy  tahriri  ostida).  Т .,  «Adolat»,  2000,  33-bet.
190


O ta lik n i  b e lg ila sh   t o ‘g ‘risid ag i  ta la b n in g   F H D Y   o rg a n ig a  
taalluqli  b o ‘lishi  u c h u n   quyidagi  sh a rtla r  m avjud  b o ‘lishi  kerak:
• b o lan in g   onasi  bilan   o ‘zini  b o lan in g   otasi  deb  ta n   olayotgan 
shaxs  o ‘rtasid a  F H D Y   o rganida  qayd  etilgan  n ik o h n in g   m avjud 
em asligi;
• b o lan in g   o n asi  bilan   o ‘zini  b o laning  otasi  deb  tan   olayotgan 
shaxsning  birgalikdagi  arizasining  m avjudligi;
• o n a  vafot etg an d a,  o n a  m u o m alag a layoqatsiz deb to p ilganda, 
o n a n in g  qayerdaligini aniqlash im koniyati b o ‘lm aganda,  o n a  onalik 
h u q u q id a n   m a h ru m   q ilin g a n d a   o ‘zin i  b o la n in g   o tasi  d eb   ta n  
olay o tg an   shaxsning  vasiylik  va  hom iylik  o rgani  bilan  kelishilgan 
arizasining  m avjudligi;
•  b o la n in g   otasi  sud  to m o n id a n   m u o m a la g a   layoqatsiz  deb 
to p ilg a n id a   o ta   h o m iy sin in g   vasiylik  va  h o m iy lik   o rg an i  bilan 
kelishilgan  arizasining  m avjudligi.
O ta lik n i  su d   y o ‘li  b ila n   b e lg ila sh d a   su d y a   ish  q o ‘z g ‘atish  
j a r a y o n id a   d a s tla b   ta la b n in g   o ila   q o n u n c h ilig in in g   te g is h li 
n o rm a la rig a   m o s  k e lish -k e lm a slig in i,  ta la b n in g   sudga  taa llu q li 
ek an lig in i,  tala b n in g   qaysi  tu rk u m d ag i  ish  yuritish  tartib id a   k o ‘ri- 
lishini  hal  qilishi  lozim .
D a ’voli  ish la rn i  su d g a  ta a llu q lig in in g   u m u m iy   q o id a la rig a  
asoslangan  h o ld a   otalik n i  belgilash  t o ‘g ‘risidagi  ishlarning  sudga 
taalluqli  ekanligini  quyidagi  sh a rtla rd a   k o ‘rish  m um kin:
• b o laning onasi bilan otaligi taxm in qilinayotgan shaxs o ‘rtasida 
F H D Y   o rg an id a  qayd  etilgan  n ik o h n in g   m avjud  em asligi;
• b o laning onasi bilan otaligi taxm in qilinayotgan shaxs o ‘rtasida 
F H D Y  o rganiga birgalikda  to p sh irilg an   a riz an in g  b o ‘lm asligi;
•  otaligi  tax m in   qilin ay o tg an   shaxsning  otalik n i  ta n   olganlik 
haqidagi  vasiylik  va  hom iylik  o rgani  bilan  kelishilgan  arizasining 
b o im a s lig i;
•  b o lan in g   asoslar  am alga  k iritilgandan  keyin,  y a ’ni  1968-yil 
1 -o k tab rd an   keyin  tu g ‘ilgan  b o ‘lishi;
•  otaligi  tax m in   qilin ay o tg an   shaxsning  hayot  ekanligi.
F H D Y   o rganiga  otalik n i  belgilash  t o ‘g ‘risida  ariza  beruvchi
subyektlar sifatida o ta -o n a , voyaga yetm agan o ta -o n a n in g  q o n u n iy  
vakili,  m u o m alag a  layoqatsiz  o ta n in g   hom iysi  yoki  vasiylik  va 
h o m iy lik   o rg a n la rin i  k o ‘rsa tish   m u m k in .  S h u n in g d e k ,  F H D Y  
o rg a n id a   o ta n in g   arizasi  a so sid a   o ta lik n i  belg ilash g a  quyidagi 
holatlarda, y a ’ni o n a  vafot etganda;  o n a  sud to m o n id an   m uom alaga 
la y o q a ts iz   d e b   t o p ilg a n d a ;  o n a n in g   q a y e r d a lig in i  a n iq la s h
191


im ko n iy ati  yoki  u n in g   yashash  jo y in i  b e lg ilash n in g   im ko n iy ati 
b o ‘lm a g a n d a;  o n a   o n a lik   h u q u q id a n   m a h ru m   q ilin g a n d a   y o ‘l 
q o ‘yiladi.
Bunday holatlarda vasiylik va hom iylik organining roziligi olinib, 
a riz a g a   o n a n in g   o ‘lim i  h a q id a g i  g u v o h n o m a   n u s x a si,  o n a s i 
m u o m alag a  layoqatsiz d e b  topilganligi  to ‘g ‘risidagi  sud  q aro rin in g  
nusxasi,  o n an in g  onalik h u q u q id an   m ah ru m  etilganligi to ‘g ‘risidagi 
sud  q aro rin in g   nusxasi,  ichki  ishlar  o rg an larin in g   o lti  o y d an   o rtiq  
m uddat davom ida b olaning onasi  haqidagi m a ’lu m o tlam in g  mavjud 
em asligi  t o ‘g ‘risidagi  m a ’lu m o tn o m a si  ilova qilin ad i.  S hu n in g d ek , 
arizaga  yuqoridagi  h o latla rn i  tasdiqlovchi  h u jja tla m in g   nusxalari 
h a m d a   vasiylik  va  hom iylik  org an in in g   roziligi  ifodalangan  hujjat 
ilova  qilinishi  kerakligi  t a ’kidlangan.

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   84   85   86   87   88   89   90   91   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish