M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

3. 
H a l qiluv  qarorini  tushuntirish.  C h iq arilg an   hal  qiluv  qarori 
tu sh u n a rsiz   b o ‘lgan  ta q d ird a ,  ishni  hal  qilgan  sud  o ‘z  tashabbusi 
b ilan   yoki  ishda  ish tiro k   etu v ch i  sh ax slam in g ,  sh u n in g d ek ,  sud 
ijrochisining  arizasiga  k o ‘ra  hal  qiluv  q aro rin i  u n ing  m az m u n in i 
o ‘z g a rtir m a g a n   h o ld a   F P K n in g   2 1 5 - m o d d a s id a   b e lg ila n g a n  
qo id alarg a  k o ‘ra  tu sh u n tirish i  m u m k in .  A gar  hal  qiluv  qaro ri  ijro 
q ilin m ag an   va  u ni  m ajburiy  ijro  qildirish  m u m k in   b o ‘lgan  m u d d at 
o ‘tm a g a n   boMsagina,  uni  tu sh u n tirish g a   y o ‘l  q o ‘yiladi.  Hal  qiluv 
q a ro rin i  tu sh u n ish   qiyin  b o ig a n   qism larini  to iiq r o q   va  tu sh u n a rli 
bayon  etish  m aq sad id a sud  u n ing  m az m u n in i  o ‘zgartirishga  va  hal 
qiluv q a ro rid a  bayon etilm agan  m asalalarni  hal qilishga  haqli em as.
H al qiluv q arorini tush u n tirish   m asalasi  ishda ishtirok etayotgan 
shaxslar  x a b a rd o r  qilingan  h olda  sud  m ajlisida  k o ‘rib  chiqiladi. 
B iro q ,  b u   s h a x s la m in g   s u d g a   k e lm a s lig i  h a l  q ilu v   q a r o r in i 
tu sh u n tirish   m asalasini  k o ‘rib  ch iqish  u c h u n   to ‘sqinlik  qilm aydi. 
Sud  hal  qiluv  q aro rin i  tu sh u n tirib   berish  t o bg ‘risidagi  arizan i  u
143

---

kelib tushgan  kundan e ’tiboran,  o ‘n  kunlik m u d d atd a ko ‘rib chiqadi. 
H a l  q ilu v   q a ro r in i  tu s h u n tir is h   m a sa la si  y u z a s id a n   s u d n in g  
ch iq a rg an   ajrim i  u stidan  xususiy  shikoyat  berilishi  yoki  xususiy 
pro test  keltirilishi  m um kin.
4. 
H a l  qiluv  qarorining  ijrosini  kechiktirish  va  uni  bo ‘lib-bo jib  
ijro  etish,  hal  qiluv  qarorini  ijro  etish  usuli  va  tartibini  о ‘zgartirish. 
F P K n in g   2 1 6 -m o d d a sig a   b in o a n   ish  b o ‘y ich a   hal  qiluv  q a ro ri 
ch iq a rg an   sud  yoki  hal  qiluv  q a ro rin i  ijro  etish joyidagi  sud  ishda 
ishtirok  etay o tg an   shax slam in g   arizasiga  k o ‘ra  alo h id a   h o llard a, 
ta ra fla rn in g   m u lk iy   ah v o li,  q a rz d o rn in g   kasalligi  yoki  b o sh q a  
e ’tiborga  m olik h o latlarni  hisobga olib,  hal  qiluv q aro rin in g   ijrosini 
k e c h ik tirish g a   yoki  u ni  b o ‘lib - b o ‘lib  ijro  e tish g a   y o ‘l  q o ‘yish, 
sh u n in g d ek ,  u ni  ijro  etish  usuli  va  ta rtib in i  o ‘zgartirishga  haqli.
S hu  o ‘rin d a   hal  qiluv  q a ro rin in g   ijrosini  k e c h ik tirish   —  bu 
u n ing  ijro  qilish  vaqtini  o ‘zgartirish  h isoblanib,  b o ‘lib -b o ‘lib  ijro 
etish  esa  -   q arzn in g   m a ’lum   qism larga  b o ‘lib -b o ‘lib  to ‘lan ad ig an  
davrini  belgilashga  aytiladi  va  u lar  sud  qaro ri  yoki  ajrim i  bilan 
o ‘m atila d i.  Ijroni  kech ik tirish ,  o d a td a ,  ijro  p red m e ti  b o 'lin m a s  
b o ‘lganda  q o ‘llaniladi.  B o‘lib -b o ‘lib  ijro  etish  esa  ijro  p red m e tin i 
b o ‘lish  im koniyati  boM gandagina qoM laniladi.
H al  qiluv  q a ro rin in g   ijrosini  kechiktirish  va  uni  b o ‘lib -b o ‘lib 
ijro  etish,  hal  qiluv  q a ro rin i  ijro  etish  usuli  va  ta rtib in i  o ‘zgartirish 
hal  qiluv  qaro ri  chiq arilg u n g a  q a d a r yoki  ch iq arilay o tg an   vaqtdagi 
va  c h iq arilg an id an   keyingi  h o latla rd a   h a m   qoM laniladi.  M azk u r 
arizalar  ishda  ishtirok  etu v ch i  shaxslar  x ab a rd o r  q ilin g an   holda 
sud  m ajlisida  ko ‘rib chiqiladi.  Biroq bu shax slam in g  kelm asligi  sud 
oldiga q o ‘yilgan m asalani  hal etishga to ‘sqinlik qilm aydi.
H a l  qiluv  q a ro ri  ijrosini  k e c h ik tirish   yoki  u ni  b o ‘lib -b o ‘lib 
ijro  e tish ,  ijro  etish  usuli  va  ta rtib in i  o ‘zg artirish   t o ‘g ‘risidagi 
ariza u berilgan k u n d a n  e ’tib o ra n ,  o ‘n  k u n d a n   k e ch ik tirm ay  k o ‘rib 
chiqiladi.  A rizani  k o ‘rib chiqish  natijalari b o ‘yicha ajrim  chiqarilib, 
u  u n d iru v c h i  h a m d a   q a rz d o rg a ,  s h u n in g d e k ,  sud  h u jja tin i  ijro 
e tis h   su d   ijro c h is in in g   ish  y u ritu v id a   b o ‘lsa,  su d   ijro c h is ig a  
y u b o rila d i.
H al  qiluv  q a ro rin in g   ijrosini  k echiktirish  yoki  uni  b o ‘lib -b o ‘lib 
ijro  etish  t o ‘g ‘risidagi,  sh u n in g d e k ,  ijro  e tish   usuli  va  ta rtib in i 
o ‘zgartirish  haqidagi  m asala  b o ‘yicha  su d n in g   ch iq a rg an   ajrim i 
u stid an   xususiy  shikoyat  berilishi  yoki  xususiy  p ro te st  keltirilishi 
m u m k in .
144

---

17.6.  Sudning  hal  qiluv  qarorini  qonuniy  kuchi
S udning hal qiluv q arorini q o n u n iy  kuchi deg an d a,  ish b o ‘yicha 
ch iq arilg an  sud  hal  qiluv q a ro rin in g   ishda ishtirok etu v ch i  shaxslar 
u c h u n ,  sh u n in g d ek ,  ishni k o ‘rgan sudning o ‘zi  u c h u n   h a m d a  ishda 
ishtirok etg a n -etm ag a n id an  q a t’i  nazar,  fuqaro va korxonalar u ch u n  
m ajburiy  ekanligi  n a z ard a   tutiladi.
S u d n in g   hal  qiluv  q a ro ri,  ag ar  u n in g   u stid an   shikoyat  b eril­
m agan yoki pro test keltirilm agan boMsa,  apellatsiya shikoyati berish 
va protest keltirish m u ddati o ‘tganidan  keyin qon u n iy  kuchga kiradi. 
F P K n in g   3 2 0 -m o d d asig a  k o ‘ra,  su d n in g   hal  qiluv  qaro ri  c h iq q an  
kundan e ’tiboran, yigirm a kun  ichida taraflar va ishda ishtirok etishga 
ja lb   qilin g an   shaxslar  hal  qiluv  qaro ri  u stid an   apellatsiya  shikoyati 
b erishlari,  p ro k u ro r  p ro te st  keltirishi  m u m k in .
H al  qiluv  q a ro ri  u stid a n   apellatsiy a  sh ik o y ati  berilgan  yoki 
apellatsiya  p ro te sti  keltirilgan  ta q d ird a ,  hal  qiluv  qaro ri,  ag ar  u 
b e k o r  q ilin m ag an   b o ‘lsa,  ishni  yuqori  instansiya  sudi  ko ‘rib  c h iq - 
q a n id a n   keyin  q o n u n iy   kuchga  kiradi.  S u d n in g   hal  qiluv  qarori 
q o n u n iy  kuchga kirgandan so ‘ng ijro etiladi, d arhol  ijro etish hollari 
b u n d a n   m ustasno.  C h u n k i  F P K n in g   2 1 9 -m o d d a sid a   hali  q o n u n iy  
k u chga  kirm agan  hal  qiluv  q arorlari  h am   ijro  etilishi  m um kinligi 
nazarda tutiladi.
S u d n in g   hal  qiluv  qaro ri  q o n u n iy   kuchga  kirgach,  b ir  q a to r 
h u q u q iy   o q ib a tla m i  yuzaga  keltiradi.  X ususan,  hal  qiluv  qaro ri 
q o n u n iy   kuchga  kirganidan  keyin  taraflar  va  ishda  ishtirok  etgan 
b oshqa shaxslar,  shuningdek,  ulam in g  huquqiy vorislari sudga o ‘sha 
ta la b la r  b ila n ,  o ‘sh a   a so sla r  b o ‘y ic h a   y a n g id a n   a rz   q ilish la ri, 
sh u n in g d e k ,  b o sh q a  protsessda  sud  aniqlagan  fak tlar  va  huquqiy 
m u n o sa b a tla r h a q id a   nizolashishlari  m u m k in  em as.  Aks h o ld a  sud 
u lam in g  arizalarini  F P K n in g   152-m oddasiga m uvofiq qabul qilishni 
rad  etadi.
17.7.  Sud  hal  qiluv  qarorlarini  darhol  ijro  etish
S u d n in g   quyidagi  hal  qiluv  qaro rlari  d a rh o l  ijro  etilishi  shart:
1)  a lim e n tla r  u n d irish   t o ‘g ‘risidagi;
2)  xodim ga  u c h   oylik  ish  h a q id an   o rtiq   b o im a g a n   ish  haqini 
un d irib   berish  t o ‘g ‘risidagi;
3)  m ayib  b o ‘lganlik  yoki  sog‘liqqa  b o sh q a c h a   tarz d a   shikast 
y etish i,  sh u n in g d e k ,  b o q u v c h isin in g   o ‘lim i  natijasid a  k o ‘rilgan 
zararn i  q o p lash   u c h u n   to ‘lovlar  u n d irish   t o ‘g ‘risidagi;
145

---

4)  m eh n a t  shartnom asi  g ‘ayriqonuniy  ravishda  b e k o r  qilingan 
xodim ni yoki g ‘ayriqonuniy ravishda boshqa ishga o ‘tkazilgan xodim ni 
aw algi  ishiga tiklash to ‘glrisidagi, shuningdek,  m eh n at shartnom asini 
b ekor  qilish  asoslarining  ta ’rifini  ©‘zgartirish  to ‘g ‘risidagi;
5)  sudda  ishni  k o ‘rish  v aq tid a jav o b g ar  d a ’voni  b u tu n la y   yoki 
q ism an   tan   olganligiga  q arab ,  to ‘liq  yoki  q ism an  q a n o a tlan tirilg a n  
ta la b la r  b o ‘yicha  ch iq arilgan  hal  qiluv  qarorlari.
M a ’lum ki,  F P K n in g   3 5 2 -m oddasiga  k o ‘ra,  n a z o ra t  tartib id a  
pro test  keltirish  h u q u q i  berilgan  p ro k u ro r  va  u n ing  o ‘rin b o sa r- 
laridan  tashqari  m an sa b d o r  shaxslar  tegishli  hal  qiluv  qaro rlari, 
ajrim lar va q a ro rlam in g  ijrosini  nazorat tartib id a ish yuritish tam o m  
boMguniga q a d a r to ‘xtatib turishlari  m um kin.  Biroq,  y u q orida qayd 
etilgan  sud  hal  qiluv  q a ro rlarin in g   ijrosi  t o ‘xatilishiga  y o ‘l  q o ‘- 
yilm aydi.
Sud  quyidagi  hal  qiluv  qarorlari  b u tu n la y   yoki  q ism an   d arhol 
ijro  etilishiga  y o ‘l  q o ‘yishi  m um kin:
1)  d a ’vogar  va jav o b g ar  su d n in g   ch iq a rg an   hal  qiluv  qaroriga 
va  u n in g  d a rh o l  ijro etilishiga  rozi  b o ‘lganda;
2)  m uallifning  intellektual  faoliyati  n atijasidan  foydalanganlik 
u c h u n   unga  haq  u n d irib   berish  t o ‘g ‘risidagi  hal  qiluv  qarori;
3)  a lo h id a   h o la tla r  n a tija sid a   hal  q ilu v   q a ro rin in g   ijrosini 
k echiktirish  und iru v ch i  u c h u n   k o ‘p  z a ra r  keltirishi  m u m k in   boM­
gan yoki  ijroning bajarilishi  m um kin boMmay qolgan  h am m a  boshqa 
ish lar  b o ‘yicha.
H al  qiluv  q a ro rin i  d a rh o l  ijro  etish  m asalasi  q a ro r  c h iq a ri- 
layotganda yoki q a ro r chiqarilgandan  keyin h am   ko ‘rilishi  m um kin. 
M asalan,  hal  qiluv  qarori  ch iq arilguniga  q a d a r  m az k u r  m asalani 
hal  qilish  talab   etilganida,  y a ’ni  sud  hal  qiluv  q a ro rin in g   d a rh o l 
ijro  etilish ig a  y o ‘l  q o ‘yilgan  ta q d ird a ,  ta ra fla rn in g   roziligi  sud 
m a jlis in in g   b a y o n n o m a s ig a   k iritila d i  va  t a r a f la r   to m o n id a n  
im zolanadi.  A gar taraflarning roziligi sud  nom iga yuborilgan yozm a 
arizalard a  ifodalangan  boMsa,  bu  a riz ala r  ishga  q o ‘shib  q o ‘yiladi, 
bu h a q d a  sud  m ajlisining b a y o n n o m a sid a  k o ‘rsatiladi.
A lohida  h o latla r  natijasida  hal  qiluv  q a ro rin in g   ijrosini  k e c h ik ­
tirish   u n d iru v c h i  u c h u n   k o ‘p  z a ra r  k eltirishi  m u m k in   boMgan 
yoki  ijroning  bajarilishi  m u m k in   boMmay  qolgan  h a m m a   b oshqa 
ishlar  b o ‘yicha  sud  hal  qiluv  q a ro rin in g   d a rh o l  ijro  etilishiga  y o ‘l 
q o ‘yilgan  taq d ird a   sud  d a ’vogardan  su d n in g   qaro ri  b e k o r  qilingan 
ta q d ird a ,  u n d irilg a n   n a rs a la r  q a y ta rilis h in i  ta 'm in la s h n i  ta la b  
qilishi  m um kin.
146

---

17.8.  Birinchi  instansiya  sudining  ajrimlari,  uning  turlari 
(mazmuni,  shakli,  chiqarish  tartibi)  va  qonuniy  kuchi
Sud  ajrim lari  hal  qiluv  q a ro rlarid a n   farqli  o ‘laro q ,  sud  m u h o - 
kam asi  d av rida,  q a ro r  c h iq a rilg a n id a n   keyin,  h a tto   ijro  bosqi- 
chidagi tu rli protsessual  m asalalarn i hal  qilish b o ‘yicha chiqarilishi 
m u m k in .  B irinchi  instansiya  sudi  to m o n id a n   ch iqariladigan  ajrim  
ishni  m az m u n a n   hal  qilm aydigan  q a ro r  hisoblanadi.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining 
m a z m u n id a n   (2 3 7 —2 3 8 -m o d d a la ri)  kelib  c h iq ib ,  b irin c h i  in s­
tansiya  su d in in g   ajrim larini  quyidagi  tu rg a  ajratish  m um kin:
•  sud  to m o n id a n   a lo h id a   x o n a d a   (m a s la h a tx o n a d a )  c h iq a ­
riladigan  ajrim lar;
•  sud  to m o n id a n   m urakkab  b o ‘lm agan  m asalalar hal etilganida 
o ‘z jo y id a   ch iq arilad ig an   ajrim lar.
M a z k u r  a jrim la rn in g   tu rla ri  b ir- b ir id a n   m a z m u n i,  sh a k li, 
chiqarish tartibi va shikoyat qilish usullari bilan farqlanadi.  M asalan, 
sud  to m o n id a n   a lo h id a   x o n a d a   (m a slah atx o n ad a)  ch iq ariladigan 
a jr im la r   a lo h id a   p ro ts e s su a l  h u jja t  s h a k lid a   c h iq a r ila d i.  Sud 
to m o n id a n   m urakkab  b o ‘lm agan  va  h a r  to m o n la m a   m u h o k am a  
qilishni  tala b   etilm ay d ig an   m asalalar  yuzasidan  o ‘z jo y id a  c h iq a ­
riladigan ajrim lar esa sud  m ajlisining bayo n n o m asig a qayd qilinadi.
M a sa la n ,  su d   m ajlisin i  b o s h q a   k u n g a   q o ld iris h ,  d a lilla rn i 
tek sh irish   tartib i,  q o ‘sh im c h a   d alillar  talab  qilib  olish  va  b oshqa 
m asalalar  t o ‘g ‘risidagi  ajrim lar  sud  to m o n id a n   ishning  ahvoliga 
q a ra b ,  yo   y u q o r id a   k o ‘rs a tilg a n   ta r tib d a   y o k i  a lo h id a   x o n a  
(m aslahatxona)ga kirm asdan  m ajlisning o ‘zidayoq kengashib, ayrim  
hujjat  sifatida  em as,  balki  sud  m ajlisining  b a y o n n o m asig a  yozish 
y o ‘li  bilan   c h iq a rila d i1.
Sud  m ajlisi  b ay o n n o m a sig a   qayd  qilib  q o ‘yiladigan  ajrim lar 
su d n in g   a lo h id a   xonasi  (m aslah atx o n asi)g a  k irm a sd a n ,  o ‘z joyida 
chiqariladi.  Boshqa barcha holatlarda ajrim lar sudning alohida xonasi 
(m a sla h a tx o n a )d a  alo h id a  protsessual  hujjat shaklida chiqariladi.
A lohida  protsessual  hujjat  shaklida  ch iq arilad ig an   ajrim lar sud 
hal  qiluv  qarorlari  kabi  t o ‘rt  qism dan:
•  kirish;
•  bayon;
1 Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining fuqarolik protsessual  huquqi. 
Darslik.  Т .,  «A dolat»,  2001,  252-bet.
147

---

•  asoslantirish;
• xulosa  qism lard an   iborat  b o ‘ladi.
Sud  ajrim larining  kirish  qism ida  ajrim ning  chiqarilgan  vaqti  va 
joyi, sudning nom i, sudyaning familiyasi (sud tarkibi), sud m ajlisining 
kotibi,  ishda ishtirok etuvchi shaxslar haqidagi m a ’lum otlar ko ‘rsatiladi. 
Bayon qismida nizo predm eti va ajrim bilan hal qilinayotgan masalaning 
m ohiyati,  ishda  ishtirok  etayotgan  shaxslam ing  fikrlari  ko ‘rsatiladi. 
Asoslantirish  qism ida  sudning  xulosasiga  olib  kelgan  asoslar  va  sud 
q o ila g a n   q o n u n la r  keltiriladi.  X ulosa  q ism ida  esa,  su d n in g   hal 
etilayotgan  m asala  yuzasidan  xulosasi,  ajrim   ustidan  shikoyat  berish 
(protest  keltirish)  tartibi  va  m uddati  ko ‘rsatiladi.
Sud  to m o n id a n   o ‘z  jo y id a  ch iq arilad ig an   ajrim d a  yuqoridagi 
a jrim lard an   farqli  ravishda  kirish  qism i,  shikoyat  qilish  tartib i  va 
m u d d ati  k o ‘rsatilm aydi  (F P K n in g   2 3 8 -m oddasi).
17.9.  Xususiy  ajrimlar,  ulaming  mazmuni  va  ahamiyati
X ususiy  ajrim lar sudning  boshqa  ajrim laridan  o ‘zining  m aqsadi 
bilan alohida ajralib turadi.  Sud fuqarolik ishini ko ‘rayotganida ayrim  
m ansabdor shaxslar yoki  fuqarolar to m o n id an  qonuniylik va h u q u q - 
ta rtib o t  buzilganligini  a n iq la sa,  F P K n in g   1 9 -m oddasiga  k o ‘ra, 
xususiy  ajrim   (qaror)  chiqarib,  uni  tegishli  org an lar  va  m an sab d o r 
shaxslarga  yuboradi.  U shbu  shaxslar  xususiy  ajrim ning  (qarorning) 
nusxasini  olgan  kun d an   e ’tib o ran ,  b ir  oylik  m u d d at  ichida  o ‘zlari 
k o ‘rgan  c h o ra lar  to ‘g ‘risida  sudga  xabar  qilishlari  talab  etiladi.
A ytish  jo izki,  xususiy  ajrim lar  su d n in g   b oshqa  ajrim lari  kabi 
rasm iylashtirilsa-da,  lekin o ‘ziga xos xususiyatlari bilan ajralib turadi. 
X ususiy  a jrim larn in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlaridan  biri  —  u  q o n u n - 
chilikning buzilishi  va  nizo lar yuzaga kelishining o ld in i olish  m asa­
lalari  yuzasidan  chiq arilib ,  sud  o rg an la rin in g   fuqarolik  ishlarini 
m az m u n an   k o ‘rib,  hal  qilish  d av o m id a  q o n u n c h ilik   buzilishining 
o ld in i  olish  b o ‘y ich a   p ro tsessual  q o n u n c h ilik d a   m u sta h k a m lab  
q o ‘y ilgan  v a z ifala rin i  a m alg a  o s h irish n in g   m u h im   p ro tse ssu a l 
v o sitalaridan biri  sifatida e ’tir o f  etiladi.
C hunki  sud  organlari  fuqarolik  ishlari  yuzasidan  odil  sudlovni 
am alga  oshirish  bilan  bir  qatorda,  ish  yuzasidan  m uayyan  q o n u n - 
buzilishining  oldini  olish  ishlarini  olib  borish  imkoniyatiga  ham   ega 
b o ‘lad ila r va b u   im koniyat  xususiy ajrim   ch iq a rish   orqali  ro ‘yobga 
ch iqadi.
Sud  xususiy  a jrim la rin in g   fu q aro lik   n izoli  ish la rin i  yuzaga 
kelishining  o ld in i  olishdagi  a h a m iy ati  m u h im   b o ‘lganligi  bois,
148

---

0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O liy  sudi  p le n u m in in g   b ir  q a to r  q a ro r- 
larida,  xususan,  1996-yil  19-m aydagi  « F u q a ro la rn in g   h u q u q lari 
va  e rk in lik larin i  b u z a d ig a n   x a tti-h a ra k a tla r  va  q a ro rla r  u stid an  
keltirilgan  sh ik o y a tla m i  su d la rd a   k o ‘rish  am aliyoti  t o ‘g ‘risida»gi, 
1998-yil  17-apreldagi  «S u d lar  to m o n id a n   m e h n a t  sh a rtn o m a si 
(k o n tra k ti)n i  b e k o r qilishni  tartib g a  soluvchi  q o n u n la m in g   q o ‘lla- 
nishi  haqida»gi  h a m d a   1998-yil  11-sentabrdagi  «S udlar to m o n id a n  
n ik o h d an   ajratish   h aqidagi  ishlarni  k o ‘rishda  q o n u n la m i  q o ‘llash 
am aliyoti to ‘g ‘risida»gi va b o sh q a qaro rlarid a  ish yuzasidan xususiy 
ajrim   c h iq a rish n in g   m u him ligi a lo h id a  t a ’kid lan ib ,  sudlarga  ushbu 
yuzasid an   tegishli  tu sh u n tirish la r  berib  o ‘tiladi.
1.  Sud qarorlari deganda  nim ani tushunasiz va uning m azm unini tavsiflovchi 
qanday  jih a tla r  m avjud?
2.  Sud  qarorlarining  turlari  h aqida gapiring.
3.  Sud  q arorlarini  o ‘zaro  farqlovchi  jih a tla ri  nim ada?
4.  Sud hal qiluv qarorlarining o ‘ziga xos belgilari nim alarda nam oyon bo'ladi?
5.  Sud  hal  qiluv  q arorlarining  tarbiyaviy  aham iyati  haqida  gapiring.
6.  S udning  hal  qiluv  qaroriga  nisbatan  qanday  talab lar  q o ‘yiladi?
7.  Sud  hal  qiluv  q arorining  tarkibiy  qism i  haqida  gapiring.
8.  H al  qiluv  q aro rin i  chiqargan  sud  to m o n id a n   undagi  kam chiliklarini 
tuzatishning  qanday  tartiblari  m avjud?
9.  Q o ‘sh im ch a  hal  qiluv  qarori  chiqarish  u ch u n   n im alar  asos  b o ‘ladi?
10.  S udning  hal  qiluv  q arorini  q onuniy  kuchi  deganda  nim ani  tushunasiz?
11.  H al qiluv q arorining qonuniy kuchga  kirishi qanday huquqiy oqibatlarga 
olib  keladi?
12.  S udning  qaysi  hal  qiluv  qarorlari  d arhol  ijro  etiladi?
13.  Birinchi  instansiya sudining ajrimlari  deganda nim ani tushunasiz va uning 
qanday  turlari  bor?
14.  Xususiy ajrim   nim a va uning boshqa ajrim lardan qanday  farqi  mavjud?
1.  0 ‘zbekiston  Respublikasining Fuqarolik protsessual kodeksi.  Rasmiy nashr. 
Т .,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Adliya  vazirligi,  2011.
2.  Sh.Sh.Shorahm etov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  F uqarolik  protsessual 
kodeksiga  sharhlar.  Т .,  T D Y I,  2010.
3.  Sh.Sh.Shorahm etov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  D arslik.  Т .,  «Adolat»,  2001.
4.  M .M .  Mamasiddiqov.  Fuqarolik protsessual  huquqi.  Darslik.  U m um iy qism. 
Т .,  T D Y I,  2010.
5.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  sudi  p lenum ining  1998-yil  17-apreldagi 
«Sud  hal  qiluv  qarori  haqida»gi  13-qarori.