M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

3 .2 .  Fuqarolik  protsessual  huquqiy  munosabatlarning 
vujudga  kelish  asoslari
F u q arolik  protsessual  h u q u q iy   m u n o sa b a tla r  m a ’lum   asoslar 
va om iUar m avjud b o ‘lganida vujudga keladi.  M azk u r m u n o sab atlar 
vujudga  kelishining  quyidagi  u c h   sh a rti  n a z ard a   tutiladi:
•  protsessual  h u q u q   n o rm alari;
• yuridik  faktlar;
•  h u q u q iy   m u n o sab at  ish tiro k ch ilarin in g   h u q u q   layoqati.
D a rh a q iq a t,  fu q a ro lik   p ro tse ssu a l  h u q u q iy   m u n o s a b a tla rn i
vujudga keltiruvchi asosiy om il sifatida protsessual  huquq  norm alari 
e ’tir o f  etiladi.  F u q aro lik   protsessiga  kirishish  yoki  sud  to m o n id a n  
protsessga jalb etilish tartibi fuqarolik protsessual  huquq norm alarida 
nazarda tutilgan b o ‘ladi.
S h u   o ‘rin d a   t a ’k id la sh   jo iz k i,  fu q a ro lik   p ro tse ssu a l  h u q u q  
norm alari  m avjud b o ‘lishining o ‘zi yetarli b o ‘lm aydi.  H u q u q iy  n o r- 
m ala r  m u ay y an   shaxslar  to m o n id a n   so d ir  etilad ig an   h a ra k a tla r 
natijasida am alga oshiriladi.  F u q a ro lik  protsessi  ishtiro k ch ilarin in g  
harakatsizligi  h am  protsessual  huquqiy oqibatni  keltirib chiqaruvchi 
protsessual  tusdagi  y u ridik  fak tlar  tarkibiga  kiradi.  M a z k u r  h a ra ­
k a tla r  (h ara k a tsiz lik la r)  h u q u q iy   m u n o sa b a tla rn i  vujudga  k elti- 
rishi  u c h u n   alb atta  h u q uqiy  tusga  ega  b o ‘lishi,  y a ’ni  yuridik  fakt 
m avjud  b o ‘lishi  talab   etiladi.
2 6

---

C h u n k i  y u ridik  fa k tla r  m a ’lu m   h u q u q iy   o q ib a tla rn i  yuzaga 
keltiradi.  B unday  h u q uqiy  o q ib atlarn i  yuzaga  keltiruvchi  yuridik 
faktlar fuqarolik protsessul h uquq norm alari asosida va u n d a  nazarda 
tutilgan tartib h am d a shakllarda sud va protsessning boshqa ishtirok­
c h ila ri  to m o n id a n   a m a lg a   o sh irila d ig a n   p ro tse ssu a l  h a ra k a tla r 
natijasida vujudga keladi.
F u q a ro lik  protsessual  huq u q iy   m u n o sa b a tla rn i vujudga  keltira- 
digan  y u ridik  faktlar  ich id a  sud  to m o n id a n   am alga  oshiriladigan 
h a ra k a tla r  m u h im   o ‘rin   tu ta d i.  M a sa la n ,  fu q aro lik   p rotsessual 
hu q u q iy   m u n o sa b a tla r  tizim i  yuzaga  kelishi  u c h u n ,  a w a lo ,  sud 
arizan i  qabul  qilishi  va  ish  yu ritish n i  q o ‘zg ‘atishi  sh a rt  b o ‘ladi.
S h u n d a y   qilib,  pro tsessu al  h u q u q iy   m u n o sa b a tla r  m u ay y an  
yuridik  faktlar  m avjud  b o ‘lganida  vujudga  keladi.
M o d d iy   h u q uqiy  m u n o sa b a tla rd a n   farqli  ravishda  protsessual- 
h u q uqiy m u n o sab atlarn i o ‘zgartirish yoki tugatishga sud va protsess 
ish tiro k c h ila ri  o ‘rtasidagi  sh a rtn o m a   asos  b o ‘la  olm aydi.  Biroq 
tara fla r  o ‘rtasida  yoki  u c h in c h i  shaxslar  bilan   o ‘zaro   b itim larn in g  
tuzilishi  (m a sa la n ,  kelishuv  bitim i)  fuqarolik  protsessual  huquqiy 
m unosabatlarning vujudga kelishiga asos b o ‘lishi m um kin  (F P K n in g  
1 0 0 -m oddasi).
F u q a r o li k   p r o ts e s s u a l  h u q u q iy   m u n o s a b a t n in g   v u ju d g a  
k e lis h id a g i  n a v b a td a g i  s h a r t la r d a n   b iri  m a z k u r   m u n o s a b a t 
subyektlarining fuqarolik protsessual h u q u q  va m u o m a la  layoqatiga 
ega b o ‘lishi hisoblanadi.
F u q a ro lik   protsessual  h u q u q   layoqati  bu  —  shaxslarga  q o n u n  
bilan   fuqarolik sud  ishlarini  yuritish ja ra y o n id a  protsessual  h u q u q - 
larga  ega  b o ‘lish  va  protsessual  m ajb u riy atlarn i  bajarish  b o ‘yicha 
b erilg an   im k o n iy at  hisoblanadi.
H u q u q iy   m u n o sa b a tn in g   h a r b ir subyektiga tegishli  protsessual 
h uquq va burchlarning m azm uni va hajm i uning fuqarolik jarayonida 
ish tiro k   etish  roli  va  m aqsadiga  q arab  h a r  xil  b o ‘ladi.  F u q aro lik  
protsessual  kodeksining  37-m o d d asig a  k o ‘ra,  bare ha  fu q aro lar  va 
tash k ilo tla rn in g  fuqarolik protsessual  h u q u q  va m ajburiyatlarga ega 
b o ‘lish  layoqati  (h u q u q   layoqati)  tengligi  e ’tiro f  etiladi.
H uquq layoqatidan farqli ravishda fuqarolik protsessual  m uom ala 
layoqati  d eg a n d a,  su d d a  o ‘z  h u q u q larin i  shaxsan  him o y a  qilish  va 
m ajburiyatlarni  bajarish,  sh u n in g d ek ,  ish  y u ritishni  vakilga  to p - 
shirish  im koniyatiga ega b o ‘lish tushuniladi.  F P K ning 38-m oddasiga 
m uvofiq,  su d d a  o ‘z  h u q u q   va  m ajb u riy atlarin i  am alga  oshirish 
layoqati voyaga  yetgan  fu q aro lar va tash k ilo tlarg a  tegishlidir.
2 7

---

F uqarolik protsessual m uom ala layoqatining vujudga kelish vaqti 
jism o n iy  va yuridik shaxslar u c h u n  tu rlich a b o ‘ladi.  Y uridik shaxslar 
u c h u n   h u q u q   va  m u o m a la   layoqati  b ir  vaq td a  vujudga  keladi  va 
u n ing  davlat  ro ‘yxatidan  o ‘tgan  paytiga  t o ‘g ‘ri  keladi  (F u q a ro lik  
kodeksining  41,  4 4 -m o d d a lari).
F u q aro lam in g  protsessual  m u o m ala layoqati  h a m  fuqaro voyaga 
yetgach vujudga keladi.  Voyaga y e tm a g an , y a ’ni yoshi o ‘n  t o ‘rtd an  
o ‘n  sa k k iz g a ch a   b o ‘lgan  fu q a ro la m in g ,  s h u n in g d e k ,  m u o m a la  
layoqati cheklangan deb topilgan fuq aro lam in g  huquqlari va q o n u n  
bilan q o ‘riqlanadigan m anfaatlari  sudda u lam in g  o ta-o n a la ri,  ulam i 
farzandlikka  o lg an la r  yoki  h o m iy lar  to m o n id a n   him o y a  qilinadi. 
A m m o bu hoi voyaga yetm aganlam i va m uom ala layoqati cheklangan 
d eb   to p ilg an   fu q aro lam i  b u n d a y   ishlarda  shaxsan  ishtirok  etish 
h u q u q id an   m ah ru m   qilm aydi.
A y rim   h o lla r d a   v o y a g a   y e tm a g a n   s h a x sla r  h a m   fu q a ro lik  
protsessual  m u o m a la   layoqatiga  ega  b o ia d ila r .  M a sa la n ,  m eh n a t 
bilan  b o g ‘liq  h u q u q iy  m u n o sa b a tla rd a n   va  olin g an   ish  h aq in i  yoki 
boshqa  d a ro m a d n i  ta s a rru f  etish  bilan   bogMiq  b itim la rd a n   kelib 
chiqadigan  ishlar b o ‘yicha voyaga y e tm ag an lar su d d a o ‘z h u quqlari 
va q o n u n  bilan q o ‘riqlanadigan  m anfaatlarini shaxsan him oya qilish 
huquqiga ega boMadilar.
B iroq  b u n d a y   ish lard a  voyaga  y e tm a g an la rg a   y o rd a m   b erish  
u c h u n   sud  u larn in g   o ta -o n a la rin i,  u larn i  farz a n d lik k a   o lg an la r 
yoki  h o m iy larin i  ja lb   qilish  h u q u q ig a   ega  b o ‘ladi.  S h u n in g d e k , 
o ‘n  o lti yoshga t o ‘lgan voyaga y e tm a g a n  shaxs q o n u n   h u jja tla rid a  
belgilangan  ta rtib d a   m u o m a la g a  t o ‘la layoqatli  d e b   e ’lo n   q ilin g an  
(e m a n sip a tsiy a )  ta q d ird a   su d d a   o ‘z  h u q u q la ri  va  m ajb u riy a tla rin i 
shaxsan  am alga  osh irish i  m u m k in .