M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

B irinchidan,  kassatsiya  va  n az o ra t  tartib id a   ish  y u ritish   o ‘z 
obyektiga  k o ‘ra,  b ir-b irig a   o ‘xshaydi,  c h u n o n c h i  m a z k u r  qayta 
tekshirish  institutlarining obyekti  b o ‘lib q o n u n iy   kuchga  kirgan  sud 
q aro rlari  (hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim ,  q aro r)  sanaladi.  A ynan  q o n u n iy  
kuchga  kirganlik  xususiyati  u larn in g   faoliyat  m aqsadini  belgilaydi, 
lekin obyekti b o ‘y ich a  ayrim   farqli jih a tla rn i  h a m   ko ‘rish  m um kin.
Ik k in c h id a n ,  F P K n in g   3 1 2 —3 1 4 -m o d d a la rig a   b in o a n ,  sud 
q a ro rlarin i  b e k o r  qilish  asoslariga  ko ‘ra,  apellatsiya,  kassatsiya  va 
n a z o ra t  instansiyalari  faoliyati  b ir-biriga  o ‘xshaydi.
U chinchidan,  faoliyat  m aqsadiga  k o ‘ra,  apellatsiya,  kassatsiya 
va  n a z o ra t  in sta n s iy a la ri  fa o liy a tin in g   o ‘xshash lig i  s h u n d a k i, 
F P K n in g  310 -m o d d asig a b in o a n ,  sud q aro rlarin in g  q o n u n iy ,  asosli 
va ad o latli  ekanligini  tekshirishga  qaratilgan.
T o 'rtin ch id a n ,  F P K n in g   3 1 5 -m o d d a sig a   k o ‘ra,  ap e llatsiy a , 
kassatsiya  va  n a z o ra t  instansiyalari  ajrim i  (q aro ri)n in g   m azm u n i 
(yozilish  shakli)  bir-b irig a  o ‘xshaydi.
M a z k u r  in sta n siy a la rn in g   farqli  jih a tla ri  q u y id a g ila r  o rq ali 
o c h ib   beriladi:
2 8 3

---

Birinchidan,  obyektiga  k o ‘ra,  kassatsiya  tartib id a   ish  k o ‘rishda 
b irin ch i  instansiya  su d in in g   hal  qiluv  qaro rlari  va  ajrim lari  u stidan 
kassatsiya  shikoyati  berish  va  p ro te st  keltirish  m u m k in .
N a z o rat tartib id a  ish  k o ‘rishda q o n u n iy  kuchga kirgan  hal qiluv 
q a ro rlari,  ajrim lar va  q a ro rla r u stid an   pro test  yoki  pro test  keltirish 
t o ‘g ‘risidagi  ariza  berish  m u m k in .
Ikkinchidan,  subyektiga k o ‘ra,  kassatsiya tartib id a   ish  ko ‘rishda 
sudga  m u ro jaat  qiluvchi  shaxslar d eg a n d a  tara fla r va  ishda  ishtirok 
etu v ch i  shaxslar  tu sh u n ilad i.
N azo rat tartibida ish  k o ‘rish bosqichida esa  F P K n in g  3 4 9 -m o d ­
d asida  k o ‘rsatilgan  pro test  keltirish  huquqiga  ega  b o ‘lgan  shaxslar 
(m axsus  s u b y e k tla rjn in g   keltirg an   p ro te stla rig a   a so sa n   ja ra y o n  
b o sh lan ad i.
Uchinchidan,  shikoyat  va  pro test  berish  m u d d atla rig a   k o ‘ra, 
kassatsiya  tartib id a   ish  k o ‘rish  u c h u n   su d n in g   hal  qiluv  qaro ri 
c h iqqan kun d an  e ’tiboran,  bir yil  ichida kassatsiya shikoyati berilishi 
h a m d a   p ro k u ro r  to m o n id a n   pro test  keltirilishi  m u m k in .
N a z o ra t tartib id a   ishni qayta  k o ‘rish  bosq ich id a  F P K n in g   350- 
m oddasiga  k o ‘ra,  sudning  hal  qiluv  qaro ri  q o n u n iy   k u chga  kirgan 
k u n d a n   e ’tib o r a n ,  u c h   yil  ic h id a   n a z o ra t  p ro te s tin i  k e ltirish  
t o ‘g ‘risidagi  ariza  berilishi  m u m k in .
T o ‘r tin c h id a n ,  s h ik o y a t  ( p r o t e s t )   b e ris h   ta r tib ig a   k o ‘ra , 
kassatsiya shikoyatlari va protestlari kassatsiya instansiyasi sudi nom iga 
yoziladi,  lekin  hal  qiluv  qaro ri  ch iq a rg an   sudga  beriladi.
N a z o ra t  tartib id a   pro test  keltirish  t o ‘g ‘risidagi  ariza  tegishli 
yuqori  su d n in g   raisi  n o m ig a yoziladi  va yuqori  sudga  beriladi.
Beshinchidan,  ish  k o ‘rish  doirasiga  ko ‘ra,  F P K n in g   348l3-m o d - 
d asida  kassatsiya  instansiyasi  su d in in g   ishni  k o ‘rish  doirasi  k o ‘rsa- 
tilgan boMib,  unga k o ‘ra, sud  ishni kassatsiya tartibida ko‘rayotganida 
birinchi  instansiya sudi  hal  qiluv q arorining q o n u n iy ,  asosli va a d o ­
latli  ekanligini  kassatsiya  shikoyati  yoki  p ro te stin in g   vajlari  h a m d a  
u lar  yuzasidan  bildirilgan  e ’tiro z la r  do irasid a  tek shiradi.  U   yangi 
dalillarni  o ‘rganib  chiqishi  va  yangi  faktlarni  aniqlashi  m u m k in .
F P K n in g  3 5 7 -m o d d a sid a   ishni  n az o ra t  tartib id a   k o ‘rish doirasi 
k o ‘rsatilgan  b o ‘lib,  sud  ishni  n a z o ra t  tartib id a   k o ‘rgan id a  birin ch i 
instansiya  va  apellatsiya  yoki  kassatsiya  instansiyasi  su d larin in g  
m oddiy  va  protsessual  h u q u q   n o rm a larin i  ishdagi  m avjud  m a te ­
riallar b o ‘yicha protestda keltirilgan vajlar doirasida qan ch alik  to ‘g‘ri
2 8 4

---

q o M la g a n lik la rin i  te k s h ira d i.  B a s h a rti,  su d   q a r o r id a   b o s h q a  
shaxslarning h u q u q lari va q o n u n   bilan q o ‘riqlan ad ig an   m anfaatlari 
b uzilgan  b o ‘lsa,  sud  p ro te st  d o irasid an   ch e tg a   chiqishi  m u m k in .
O ltinchidan,  vakolatiga  k o ‘ra,  F P K n in g   3 6 1 -m o d d asid a  ishni 
n a z o ra t  tartib id a   k o ‘rayotgan  su d n in g   vakolatlari  berilgan  b o ‘lib, 
unga  k o ‘ra,  sud  ishni  n a z o ra t  tartib id a   k o ‘rib,  o ‘zining ajrim i  yoki 
qaro ri  bilan:
1)  hal  qiluv  q a ro rin i,  ajrim   yoki  q a ro m i  o ‘zgarishsiz,  p ro testn i 
esa  q a n o a tla n tirm a y   qoldirishga;
2)  h a l  q ilu v   q a ro r in i,  a jrim   yoki  q a ro rn i  b u tu n la y   yoxud 
q ism a n   b e k o r  qilishga  va  ishni  y an g id an   ko ‘rish  u c h u n   birinchi 
instansiya sudi  yoki apellatsiya yoxud  kassatsiya  instansiyasi sudiga 
yuborishga;
3)  h a l  q ilu v   q a ro r in i,  ajrim   y o x u d   q a ro rn i  b u tu n la y   yoki 
q ism an   b e k o r  qilishga  va  ish  y u ritishni  tugatishga  yoxud  arizani 
k o ‘rm asd an   qoldirishga;
4)  ish  b o ‘yicha  ilgari  ch iq arilgan  hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim   yoki 
q a ro rd a n   birini  o ‘z  k u ch id a  qoldirishga;
5)  hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim   yoki  q a ro rn i  o ‘zgartirishga  yoxud 
b ekor qilishga va ishni yangidan k o ‘rib chiqish u c h u n  yuborm asdan, 
yangi  hal  qiluv  qaro ri  chiq arish g a  haqli.
B irinchi  instansiya  su d in in g   hal  qiluv  qaro ri  u stidan  shikoyat 
berilganligi  (p ro te st  keltirilganligi)  m u n o sab ati  bilan  ishni  k o ‘ra- 
d ig a n   k a s s a ts iy a   in s ta n s iy a s i  s u d in in g   v a k o la tla r i  F P K n in g  
3 4 8 l5-m oddasida ko‘rsatilgan b o ‘lib,  unga asosan sud  ishni kassatsiya 
tartib id a   k o ‘rib  c h iq q a c h ,  o ‘z  ajrim i  bilan:
1)  hal  qiluv  q a ro rin i  o ‘zgarishsiz  q o ldirishga,  shikoyat  yoki 
p ro te stn i  esa  q an o atlan tirm aslik k a;
2)  hal qiluv q aro rin i  o ‘zgartirishga yoxud b u tu n la y  yoki qism an 
b e k o r  qilishga  va  yangi  hal  qiluv  qarori  chiqarishga;
3)  ush b u   kodeksning  3 1 4 -m o d d asi  ikkinchi  q ism ida  nazarda 
tutilgan asoslar m avjud boMgan taq d ird a  hal qiluv q arorini b u tunlay 
yoki  q ism an  b e k o r  qilishga  h a m d a   ishni  yan g id an   k o ‘rib  chiqish 
u c h u n  birin ch i  instansiya sudiga yuborishga  haqli;
4)  hal  qiluv  q a ro rin i  b u tu n la y   yoki  q ism a n   b e k o r  qilishga 
h a m d a  ushbu  kodeksning 97 va  100-m oddalarida  k o ‘rsatilgan asos- 
larga  k o ‘ra,  ish  y u ritishni  tugatishga  yoxud  arizan i  k o ‘rm asdan 
qoldirishga  haqli.