Kim yoviy-texnoiogik ham da m exanik jihatdaii qulay roq b o ‘lgan yangi p o 'la t tu rla rin I q o ‘llash

Kulachokli  kardanli

 

sharnirlar:

 

a  —

  «Trakta  sharniri»;

109

---

orasidagi  b u rch a k   45-50°  gacha  b o ‘lganida  burovchi  m o- 

m e n tn i  u z a tis h   m u m k in.  K u la c h o k li  sh a rn irla rn in g   eng 

ko ‘p  tarqalgan  tu ri  «trakta  sharniri»  va  diskli  sharnir  hisob- 

lanadi.  «Trakta  sharniri» 

(54-a

  rasm )  nom li  kardanli  sharnir 

to 'r tta   sh tam plang an   d etald an   tuzilgan:  ikkita  vilka 

( 1

  va 

4),  ham da  ikkita  kulachok  (2  va  2).  U larning  ishqalanuvchi 

sirtlari  silliqlanadi.  54

-b

  rasm dagi  kardanli  sh arn ir  beshta 

detaldan:  ik k ita  vilkadan  (1  va  4),  ikkita  kulacho k  (2  va 

3)  h am d a  diskd an  (5)  tuzilgan.  Shu  sababli  k o ‘p in ch a   u 

d is k li  s h a r n i r   deb   a ta la d i.  « T ra k ta   s h a rn iri»   is h la b  

chiqarishga  nisbatan  ko ‘proq   m ehnat  sarflashni  talab  qiladi. 

Vallar  o ‘qlari  orasidagi  burchak  45°  gacha  b o ‘lishi  m um kin.

K ulachokli sharnirlarning foydali ish  koeffitsiyenti boshqa 

turdag i  b u rc h a k   tezligi  teng  b o ‘lgan  k ard an li  sh a rn irla r- 

nikidan  kichik,  chunki  ularning  elem entlarida  ishqalanish- 

sirp a n ish   k o ‘p ro q .  S hu  sab ab li  s h a rn irla rn i  is h la tis h d a  

u larn in g   se zilarli  d a ra jad a   q izish i,  ish q a la n ish   sirtlarig a 

m oylash  m ateriallarini yetkazish  qiyin b o ‘lgani sababli uning 

d e ta lla rid a   tirn a lish la r  paydo  b o ‘lishi  kuzatiladi.

4 .2 .  KARDAN  UZATM ALARGA  T E X N IK   X IZ M A T  

K O ‘R S A T IS H

O raliq  b irik m a n in g   m ah k am lash   d e ta lla rin i  va  rez in a  

elem en tlarn in g   h o latini  m u n tazam   tekshirib  tu rish   kerak. 

R e z in a   e le m e n tla r  ezilish   hisobiga  sh ak lin i  o ‘zg artirg an  

b o ‘Isa,  u la r  yangisiga  alm ash tirilad i.  O raliq  b irik m a larn i 

is h la tis h d a   r e z in a   e le m e n tg a   m o y   va  y o q ilg ‘in in g  

tegm asligini  n a z o ra t  qilib  tu rish   kerak.

B urchak  tezligi  teng  b o ‘lgan  va  teng  b o lm a g a n   kardan 

uzatm alar  flanesining  m ahkam lanishini,  ignasimon  podship- 

niklaming  m ahkam lanishini,  sharnirlarning,  zichlagichlaming, 

himoya  g‘ilofïning  ishga  yaroqlüigini  va  sharnirlarning  davriy 

joylanishini tekshirib turish kerak.  Zamonaviy traktorlar kardan 

uzatm alarini  ishlatishi  uchun  m untazam   moylab  turish  talab 

etilm aydi.  B unday  sham irlarda  plastik  surkov  m oylari  ish- 

latiladi  (158-raqam li  moy,  L itol-24  yoki  F IO L -2 U ).  U lar 

m ustahkam   zichlagichlar  bilan  ushlab  turiladi.

110

---

4 .3 . 

KARDAN  UZATM ALAR 

K O N S T R U K S IY A S IN IN G   R IV O JL A N IS H  

IS T IQ B O L L A R I

K ardan  u zatm alar  konstruksiyasining  rivojlanish  yo‘na- 

lishlaridan  biri  ularning  m ustahkam ligini,  ishlash  m uddatini 

o sh irish   ta la b la rin i  q o n d irish d an   ib o rat.  Shu  sababli  b ir 

m arotaba  m oylanadigan,  ishlash  im koniyati  yuqori  zichla- 

g ich larg a  ega  b o ‘lgan  k o n stru k sy ailarn i  ish lab   ch iqishga 

e ’tibor  berilm oqda.  H ozirgi  paytda  m oyning  yangi  (disulfld 

m o lib d e n   ta rk ib li)  tu rin i  ishlab  c h iq ish g a   k a tta   e ’tib o r 

b e r ilm o q d a .  B u  tu r d a g i  m o y la s h   m a te r ia li  k a rd a n  

uzatm alarning  ishlash  sharoitiga yanada  k o ‘pro q  m os  keladi.

Oxirgi yillarda  shisha plastikli,  k o ‘m ir plastikli m ateriallar 

kom pozitsiyasidan  tayyorlangan  quvursim on  k ard an   vallar 

ishlatila  boshlandi.  K om pozitsion  m ateriallar zichligi  p o 'la t- 

ning  zich lig id an   t o ‘rt  b aravar  kichik,  qattiq lig i  jih a tid a n  

u n d a n   qolishm aydi.

T ra k to rla r  quvvatining  yurish  tezligining  o rtish i  bilan  

k ardan  uzatm alarnin g   an iq   tayyorlanishiga  va  balansirov- 

ka  sifatiga  yuqori  ta la b la r  q o ‘yiladi.