Kim yoviy-texnoiogik ham da m exanik jihatdaii qulay roq b o ‘lgan yangi p o 'la t tu rla rin I q o ‘llash

8

)  o ‘rnatilgan.

47-rasm. 

M T 3 -5 M ,  MT3J1C  traktorlarining  elastik  oraliq  birikmasi.

102

---

48-rasm .  K -701  traktorining

 

kombinatsiyalashgan  oraliq  birikmasi.

Shuni  aytib  o ‘tish  jo izk i,  oraliq  b irikm alar  vallar  o'qlari 

orasidagi  b u rch ak  5o  g ach a  b o ‘lganda  buro v ch i  m om entni 

u zatad i,  lek in   o 'lc h a m la ri  katta  b o ‘lganligi  u c h u n   zam o- 

naviy  trak torlarda  ishlatilm aydi.  O datda  am aliyotda  oraliq 

birikm alarning  ishlash  m uddatini  oshirish  m aqsadida  vallar 

o 'q la ri  orasidagi  b u rc h a k   2 ...3o  g acha  ch ek lab   q o ‘yiladi.

103

---

B urchak  k a tta   b o ‘lganida  rezin a  elem en tlarning  yeyilishi, 

z o ‘riqishlarning  siklligi  katta  b o ‘lgani  uchuii  h aro rat  k o ‘ta - 

riladi,  rezinaning  yem irilishi,  qattiqligi  o ‘zgaradi,  natijada 

e la stik   o ra liq   b irik m a   te z d a   ishdatt  ch iq ad i.  Z am o n av iy  

tra k to rla rd a   faqat  k ard an   u z a tm a la r  ish latilm o qd a.

4 .1 .  KARDAN  UZATM ALAR

K ardan u zatm alar vallari o 'q lari bir-biriga to ‘g ‘ri kelm ay- 

digan  va  o ‘z  vaziyatini  o ‘zgartira  oladigan  agregatlar  orasida 

b u ro v ch i  m o m e n tn i  uzatad i.

K ardan  sharnirlari  b u tu n   va  yarim   kardan  sharnirlariga 

b o ‘linadi.  B utun  kardan  sharnirlari  aniq  tebranish  o ‘qlariga 

ega,  yarim   kardan  sharnirlari  esa  bunday  o ‘qlarga  ega  errias. 

B utun  kardanlar  asinxron  (burchak  tezliklari  teng  b o ‘lmagan) 

va  sinxron  (burchak  tezliklari  teng)  kärdanlargä  b o ‘linadi.

Yarim   kardan  sharnirlari  elastik  va  bikr  b o ‘lishi  m um - 

k in .  E la s tik   y a rim   k a rd a n   s h a r n ir la r i  e la s tik   e le m e n t 

deform atsiyasi  evaziga,  bikr  yarim   kärdan  sharnirlari  shlitsa 

yoki  tishli  b irik m alar  tirqishi  evaziga  burovchi  m o m en tn i 

b u rc h a k   o stid a  u zatad i.  V aldagi  sh a rn irla r  soni  b o ‘yich a 

yakka  kardan  uzatm a  kardan  valining  bir  u chida  va  q o ‘sh 

k a rd a n   u z a tm a   k a rd a n   valining  ik kala  u ch id a   b o ‘ladi.

4 9 -ra s m d a   K -701   tra k to rin in g   b u rc h a k   te z lig i  te n g  

b o ‘lmagan  kardan  uzatm asi  k o ‘rsatlgan.  Burchak  tezligi  teng

104

---

bo 'lm ag an   kardan  u zatm a  vilkalardan  (1  va  7),  krestovin- 

kadan  (5),  ignasimon  podshipniklardan  (4),  qopqoqdan  (3) 

tu z ilg a n .  P o d sh ip n ik la rd a g i  inoy  sa q la g ich   k la p a n i  (2) 

yordam ida  üshlab  turiladi.  K ardan  uzatm aning  vilkälari  (7) 

b ir-biri  bilan  salniklar  (9)  yordam ida  bog‘langan.  M oyning 

qizishi  yoki  m oydondan  (

8

)  moy  jo ‘natilishi  ta ’sirida  bosim  

o rtish in in g   oldini  olish  m aq sad id a  kresto v in äd a  q o ‘zg ‘a- 

lu vch an  shlitsali  birikm a  (

1 2

)  q o ‘yilgan.

Q o ‘zg‘aluvchan  shlitsali  birikm a  kardanli  u zatm a  bilan 

ulangan agregatlari  deförmatsiyasi ta ’sirida val uzunligi  o ‘zga- 

rishining  oldi  olinadi.  Shlitsali  birikma  m oydon  (10)  orqali

50-rasm .