Kasbiy pedagogika


M o v o r a u n n a h r m ad an iyati rivojlanishi d avrid a



Download 7,12 Mb.
Pdf ko'rish
bet31/211
Sana28.02.2022
Hajmi7,12 Mb.
#475111
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   211
Bog'liq
Nns78fScSl6nmcRrqLQt4Y5aBoqb9BjNrbeMhWm1

2.4. M o v o r a u n n a h r m ad an iyati rivojlanishi d avrid a,
X - X I I va X I V - X V I asrlarda kasbiy t a ’lim
I X - X as rl a r O ' r t a O s i y o d a n a q q o s h l i k s a n ' a t i avj olib ri- 
voj landi . A r x i t ek t u r a , g ' i s h t k es ib n aq sh sol i sh y u k s a k ri voj landi , 
b i n o l a r n i n g ichki t o m o n l a r i g a gan ch . y o g ’oc h o ‘y m a k o r l i g i y u k s a k
rivoj t opdi . Ayni qs a. m a k t a b l a r n i n g p e s h t o q l ar i d e v o r va r o m l a r
g a n c h n a q s h l ar bilan nafis bez at il ga n. Sh u d a v r d a n a q q o s h l i k
s a n ' a t i bi l an b o g ' l i q kasblar. ularni y o s h l a r g a o ‘r ga t i sh g^oyalari 
r i v o j l a n g a n . S hu d a v r la r d a S a m a r q a n d , B u x o r o , Xi va. Ter mi z,
To s hk en t . F a r g ' o n a va b os h q a s ha ha r l a r d a g i har bir t ar i xi y obi da,
har bir xal q, ama l i y s a n ' a t i n a m u n a s i b o b o k a l o n l a r i m i z y a r a t g a n
b a r k a m o l , t a k r o r l a n m a s , t eran m a z m u n l i va t ar i xa n b e b a h o s a n ’at 
asarl ari j a h o n m a d a n i y a t i n i n g d u r d o n a l a r i d a n b o ' l g a n b ad i iy va 
m a ’n a v i y m e r os i n i t ashki i etadi.
X I V asrning ikkinchi ya r mi da M o v ar o u n na h r ni n g feodal tar- 
qoql i giga bar ham berildi, m a m l ak at m o ' g ' u l bosqi nchi l ari dan toza- 
landi. X I V asrning oxiri va X V asrlarda Mar kazi y Os iyoda feodal 
m un o s a b a t l ar yana da rivoj topa boshladi.
S oh i bqi ron Temur va dastlabki t emuri yl ar h uk m r o nl i k qilgan davr 
M o v a r o u n n a h r tarixida alohida o' r in egallaydi.
Mar kazl ash ga n b uvuk Temur davlatining barpo etilishi bilan 
M o v ar o u n n a h r d a fan va madani yat, m ao r i f qayt adan ravnaq topa 
boshladi.
S huni ng uchun h a m X I V asrning ikkinchi yarmi va X V asr tarixda 
Sharq U y g ' o n i s h davrini ng ikkinchi bosqichi deb ataladi. Chunki , bu 
davr madani yati o ' z tamoyillari. yo' nali shi , iqtisodiy asosi ji hat idan 
I X - X II asr madani yat i ni ng davomi sanaladi.
46


X I V asrning uchinchi choragi va X V asrda Mar kazi y Osi yoda 
iqtisodiyot, fan va m a d a n i y a t o ' s d i t a ’lim-tarbiyaga, y os hl ar kasb- 
h u nar egallashlariga katta e ' t i b o r berildi. A m i r Temur hukmronl i gi
davrida j a h o n n i n g k o ' p l a b shaharl ari dan S a m a r qa nd ga hunar mandl ar,
o l i m- u fozillar. san' atkorlar, m u h an di s l ar olib kelindi va ularning boy 
tajribalari, ijodiy mahor a t la r i dan i l m - m a ’rifat, madani yat, qurilish 
jabhalarida keng foydalanildi. S a m ar q a n d va Hi rot da madrasalar,
k ut ubxon a va r asadxona qurildi. Ti bbi yot ilmini o ‘rganis hga qiziqish 
y a na da kuchaydi. Ri yozi yot, falakiyot, j o ' g ' r o f i y a , tarix, adabiyot, 
falsafa h a m d a t arbi ya shu nos l ikka oid asarlar yaratildi. Forobiy, Ibn 
Sino, Beruniy, U m a r X a y y o m , S a ’diy meroslarini, ul arni ng t a ’lim- 
tarbiya, k asb- hunar b o ' y i c h a qarashlari s huni ngdek, y un on- r im 
madani yati ni o ' r ga n is hg a havas kuchaydi.
Shuni t a ’kidlash kerakki, T e m u r va uni ng izdoshlari, t emuri yl ar 
davrida fan va madani ya t rivojlandi. Ayniqsa, S ama r q a nd va Hirot 
shaharlari madaniyat, i l m - m a ’rifat ma r k az i ga aylandi.
A mi r Temur saltanatni bino qilish v a uni m u s t a h k am l as h uch un 
j u d a katta xi zmat qildi. A n a s hu n d ay b uyuk xi zmat l ari dan eng m u h imi
m am l ak at d a t a ’lim tizimini rivojlantirish sohasi ga qaratilganligi 
edi. Chunki uni ng e ’t iqodiga k o ' r a bi l imdon v a t adbi rkor i nsongina 
m am l ak a t n i n g rivojlanishiga hissa q o ‘sha oladi. S hu ni ng uch un ham 
sohibqi ron bilimli va ishbilarmon. t adbi rkor kishilarni tarbi yalashga 
katta e' ti bor beradi. Bu borada t a ’lim tizi mi ni ng o ' z i g a x o s o' r ni
bo'lishi kerakligini angl agan holda, m akt ab va madr a sal ar qurdiradi.
X V - X V I asrlarga kelib. qadi mi y Turkiston j a h o n g a qozi zoda 
Rumiy. U l u g ‘bek, Ali Qushchi , Ha ydar Xorazmiy, Hofiz Xorazmiy, 
Lutfiy. Navoiy, Bobur, A b u l g ' o z iy Bahodi rxon singari allomalarni 
voyag a vetkazdi. Bu davr da Ma r ka z i y Osi yo shahariarida qat or ma- 
daniy va ilmiy markazl ar vuj udga keldi. Markazi y Osi yo xalqlari. xu- 
susan, o ' z b e k xalqi va uning madani y- ma ' r i fi y taraqqiyoti asrlar d a ­
vomi da misli k o 'r il ma ga n dar aj ada rivojlangan. Qolaversa, uni ng ax- 
loq-odobga, kasb-hunarga oid qarashlari pedagogika fanlari b o ' y i c h a
t a’limoti butun j a ho ng a o ‘rnak boMarli m a ’no va m a z m u n kasb etgan.
47


Qari yb bir yar im asr d a v o mi d a m o ' g ' u l l a r istibdodi ostida xona- 
vayr on b o ' l g a n M o v ar o u n n ah r xalqi XI V asrning boshl ari ga kelib 
m o ‘g ‘ul istilochilari zul mi dan qutula boshladi. Natijada, Sarbadorl ar 
uzoq muddat , hatto. hoki miyatni ham boshqarib turdilar.

Download 7,12 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   211




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish